Svojho času sme zaviedli pojem psychotrockizmus. Odkiaľ pochádza? Ako je podmienený? Predovšetkým, toho veľa ukázala činnosť Leva Davidoviča Trockého v komunistickom hnutí. Čo je teda trockizmus? V politickej praxi sa dá rozoznať podľa činov trockistov ich protivníkov. Ale trockizmus ako jav v dvadsiatom storočí je pevne naviazaný na ideológiu marxizmu. Je to jeden zo smerov marxizmu. Keď sme analyzovali trockizmus, pochopili sme, že ho spôsobuje osobitý druh psychiky. Tento druh psychiky je charakterizovaný tak, že človek uvažuje vo veľmi úzkej rovine, aj keď môže mať mimoriadne široký obzor myslenia. Ale z toho, čo vie, z toho, čo vníma si vyberá len veľmi málo, čo mu umožňuje ospravedlniť svoj náhľad ako jediný správny. A všetko ostatné, čo do tohoto náhľadu nezapadá, ignoruje a neberie na zreteľ. Preto trockista nemôže vstúpiť do tandemového režimu činnosti. Trockisti sa vždy zoskupujú na princípe autority alebo napodobovania autority. Trockizmus v marxizme je konkrétny prípad všeobecnejšieho javu, ktorý má čisto psychologický charakter. Trockizmus existoval v minulosti, trockizmus bude existovať pravdepodobne v i budúcnosti. Je nepravdepodobné, že by bol podmienený geneticky - aj keď môžu byť isté narušenia psychiky skutočne geneticky naprogramované. Vo všeobecnosti je to ale morálne narušenie, ktoré vyjadruje presvedčenie o svojej pravde bez ohľadu na akéhokoľvek opodstatnenie. Ak tento človek naozaj veľa vie a kultúra jeho intelektuálnej činnosti je dostatočne vyvinutá, potom presvedčenie o svojej pravde nachádza zdanlivo... reálne potvrdenie v živote, pretože štatistika jeho chýb môže byť veľmi nízka. Ale ak je presvedčený o svojej pravde bez akéhokoľvek základu, potom v prípade chybby nie je schopný prehodnotiť svoje stanovisko vzhľadom k mienke tých, ktorí mu na chyby poukazujú. A toto sa nakoniec pre trockistov môže stať samovražedným, alebo ho to odsudzuje k izolácii. Takto je to teda s termínom psychotrockizmus. Áno, takýchto ľudí je pomerne veľa. To len znovu dokazuje, že že trockizmus je ideologicky všežravý jav práve preto, lebo je podmienený osobitosťami ľudskej psychiky. A ako s nimi zaobchádzať? Ako s nimi zaobchádzať? Najprv sa snažiť vysvetliť psychotrockistovi, že je psychotrockistom. Ak psychotrockista nájde v sebe silu na to, aby nad tým zamyslel a v správny čas si povedal "stop" keď upadá do psychotrockizmu, vtedy mnohí prestávajú byť psychotrockistami. No a ak tú silu nenájde, potom prax ukazuje, že je lepšie nechať ho akým je, prenechať ho sebe samému a nechať ho robiť, čo chce, až pokým mu to život nevysvetlí nejakými drsnejšími prostriedkami. Pretože viesť diskusiu o akýchkoľvek závažných otázkach s človekom, ktorý prepadol psychotrockizmu, je márne. Počuje len sám seba. Je presvedčený, že má pravdu a nie je schopný argumentovať voči oponentovi. Nie oponentovi, ale človeku s iným zmýšľaním. Toto je osobitosť čisto psychická. Nie je to osobitosť intelektu, pretože intelektuálne chyby sú vlastné ľuďom tiež. Ľudia ak premýšľajú, tak sú schopní sledovať argumenty iného človeka. A to ich vedie k tomu, aby sa buď dokázali oslobodiť sami od vlastných chýb, na ktoré boli upozornení, alebo oslobodia druhú osobu od chýb, ktoré viedli k ich nesúhlasu, alebo, ak sa obidve strany v niečom mýlia prídu k tretiemu názoru, ktorý už neobsahuje chyby ich povôdných názorov. A je to názor, ktorý ich spája. Takže hlavným problémom trockizmu je neschopnosť k tandemovej činnosti.