Ilustrácia: Spojte sa, alebo zomrite (Join, or Die) – karikatúra pripisovaná Benjaminovi Franklinovi, ktorá vyzýva na jednotu severoamerických kolónií. The Pennsylvania Gazette, 9. mája 1754.

V 19. storočí USA získali nezávislosť od Veľkej Británie – odvtedy sa Briti snažia o kontrolu nad bývalou kolóniou.

Posledná oficiálna vojna medzi Veľkou Britániou a USA sa odohrala v rokoch 1812 až 1815. Skutočnosť, že sa Britom v tom čase nepodarilo vojensky zničiť Spojené štáty, viedla britskú zahraničnú politiku k tomu, aby svoje úsilie zamerala na podkopanie mladej republiky zvnútra. Tento pomalší útok zvnútra si síce vyžadoval viac trpezlivosti, ale bol oveľa úspešnejší. Výsledkom bol takmer úplný kolaps Spojených štátov počas občianskej vojny v rokoch 1861 až 1865, keď lord Palmerston rýchlo zaregistroval volania južanských otrokárov po nezávislosti od Únie. Británia nielenže poskytla muníciu, spravodajské služby a kráľovské teritórium v Kanade, ale dokonca takmer otvorene bojovala po boku Konfederácie. Nebezpečenstvo odtrhnutia, a teda obnovenia kontroly južných štátov USA britským impériom, sa podarilo odvrátiť len vďaka intervencii Ruska v prospech Únie v roku 1863.

V júni 2019 bol predstavený projekt The New York Times “1619″, ktorý spustila Nikole Hannah-Jones. Projekt, ktorý sa snaží o úplné prepísanie najdôležitejšej časti dejín USA od príchodu prvého otroka do Jonestownu v roku 1619 až po súčasnosť.

Tento projekt si už od začiatku získal podporu tisícov akademikov a napriek preukázaným chybám, ktoré musel orwellovsky zakrývať, získala Jones Pulitzerovu cenu, čím sa tento podvod legitimizoval v mysliach nespočetného množstva politikov a akademikov, a najmä učiteľov.

Ak sa budeme držať tvrdení Projektu 1619 – tento “Pulitzerov učebný plán” sa už zavádza v tisícoch amerických škôl – potom by podľa mňa zánik USA nebol pre svet veľkou stratou, keďže dospejeme k záveru, že USA boli vždy zlé, ba že republika vznikla len preto, aby sa zachovalo otroctvo na celom svete. Tvrdenia idú dokonca tak ďaleko, že vykresľujú Britské impérium ako baštu proti otroctvu, od ktorej sa “otcovia zakladatelia” USA odtrhli len zo strachu, že im budú otroci odobratí.

Vyvstáva prvý rozpor

Je pravda, že americká Republika vznikla z priania zabrániť zrušeniu otroctva zo strany Britského impéria? Ak áno, prečo všetky americké štáty do roku 1793 zastavili obchod s africkými otrokmi?

Do roku 1784 šesť štátov nového štátu odhlasovalo úplné zrušenie otroctva: Rhode Island v roku 1774, Vermont v roku 1777, Pensylvánia v roku 1780, Massachusetts v roku 1781, New Hampshire v roku 1783 a Connecticut v roku 1784, zatiaľ čo dovoz všetkých nových otrokov bol zakázaný v ostatných štátoch najneskôr do roku 1793. Dôležité Severozápadné nariadenia prijaté na Kontinentálnom kongrese v roku 1787 zabezpečili, že v rozsiahlych severozápadných teritóriách už nebolo povolené otroctvo, a tiež viedli k neskoršiemu pripojeniu Ohia, Indiany, Illinois, Michiganu a Wisconsinu ako slobodných štátov. Táto dohoda bola dosiahnutá na Kontinentálnom kongrese v roku 1774, kde všetky kolónie podpísali zákaz dovozu, v ktorom sa uvádza:

“Po prvom decembrovom dni nasledujúceho roka nebudeme dovážať ani kupovať otrokov; po tomto termíne úplne ukončíme obchod s otrokmi a sami sa na ňom nebudeme podieľať, ani nebudeme prenajímať svoje lode alebo predávať svoj tovar či výrobky tým, ktorí sa na ňom podieľajú.”

Pridáva sa ďalší rozpor

Ak bolo Britské impérium skutočnou baštou proti otroctvu par excellence a chcelo ukončiť obchod s otrokmi – ako to tvrdia autori Projektu 1619 – prečo ignorovalo desiatky petícií (1) z kolónií, ktoré požadovali ukončenie otroctva v rokoch 1650 až 1765? Namiesto toho, aby sa postavila proti otroctvu, Kráľovská africká spoločnosť pod vedením Privy Council a Board of Trade presadila masový dovoz 8 miliónov afrických otrokov do Ameriky iba počas 18. storočia. Tie isté organizácie sa od roku 1630 do roku 1765 neustále snažili zničiť všetky snahy o založenie manufaktúr v kolóniách, pretože si vždy uvedomovali, že to je jediný účinný spôsob, ako oslobodiť spoločnosť od závislosti od otrockej práce.

Ak je pravda, že cieľom revolúcie v roku 1776 bolo ochrániť otrokárske hospodárstvo pred slobodomyseľným britským impériom, prečo Anglicko zakázalo otroctvo až v roku 1807 a prečo čakalo až do roku 1833, kým tento zákaz rozšírilo na svoje kolónie? Boli otcovia zakladatelia USA jasnovidci, mali krištáľovú guľu a konali na základe udalostí, ktoré nastanú o 65 rokov v budúcnosti? Ak Briti skutočne tak veľmi nenávideli otroctvo, prečo impérium po mnoho generácií udržiavalo globálny systém útlaku, hladomoru a vykorisťovania v Ázii, Južnej/Latinskej Amerike, Írsku a inde?

Ja vôbec nevidím koniec otroctva, vidím moderný obchod s ľuďmi, ich vykorisťovanie, ktoré sa stalo zvrátenou normou, otroctvom bez viditeľných pút.

Čo sa teda stalo? Sledovalo Britské impérium skutočne program boja proti otroctvu? Prečo sa americký protiotrocký trend zrútil tak skoro po revolúcii a prečo sa rozklad rozšíril tak ďaleko, že v roku 1861 bola potrebná občianska vojna? Ako sa dá viesť seriózne skúmanie?

Sleduj stopu peňazí

Jeden z najúčinnejších kľúčov k pochopeniu histórie sa začína večnou otázkou: Kto ovláda peniaze? Podľa môjho názoru je pohľad na ekonomiku dobrým štartovacím bodom.

Pri tomto prístupe k téme sa ocitáme v konfrontácii dvoch protichodných paradigiem štátnického myslenia, ktoré dodnes určujú svet. Americká revolúcia vznikla ako súčasť medzinárodného fenoménu, do ktorého sa zapojili vodcovia z Ruska, Francúzska, Nemecka, Írska, Španielska, Indie a Maroka: boj o to, ktorý hospodársky systém by mal vládnuť v Amerike po získaní politickej nezávislosti v roku 1783.

Zatiaľ čo niektorí aktéri tej doby verili, že hodnoty spoločnosti by sa mali viazať na pravidlá kultu peňazí a zisku, boli aj takí, ktorí tvrdili, že hodnoty treba hľadať inde. Títo boli presvedčení, že hodnoty presahujú otázky moci/potešenia/bolesti a týkajú sa niečoho menej pominuteľného a univerzálnejšieho – ale čoho?

Benjamin Franklin na túto tému

V 18. storočí sa sily, ktorým nešlo o mrzký Mamon, t. j. o peniaze a moc, sústredili na Benjamina Franklina, ktorý vo svojom diele “O nevyhnutnosti papierovej meny” z roku 1729 vypracoval niektoré z najdôležitejších politických opatrení, ktoré viedli k suverénnej kontrole peňažnej meny. Franklin využíval svoje tlačiarne na šírenie brožúr, kníh a traktátov proti otroctvu celé desaťročia pred vyhlásením skutočnej revolúcie v roku 1775. Jednou z najvplyvnejších Franklinom vydaných kníh proti otroctvu bolo vplyvné dielo All Slave Keepers Who Keep the Innocent in Bondage, Apostates od Benjamina Laya z roku 1737 (2), v ktorom tvrdil, že každý kresťan, ktorý drží otrokov, sa previnil proti Bohu. Lay napísal:

“Niet väčšieho hriechu, aký môže peklo vymyslieť, ako je hanobiť a rúhať sa čistej a svätej pravde, ktorá je celým Bohom, a odstrániť Božie stvorenia, stvorené na jeho obraz, od všetkých potech života a ich krajiny (…) a priviesť ich do všetkých bied, ktoré môžu vymyslieť a spôsobiť draci, hadi, diabli a pokrytci.”

Pre Franklina a jeho súputníkov boli ekonomika a otroctvo dve strany toho istého boja.

Franklin argumentoval vo svojich mnohých spisoch, že hodnota spočíva v tom, čo človek vytvorí na uspokojenie potrieb ľudstva, a nie vo veciach, ktoré vlastní alebo chce spotrebovať. Keďže spoločnosť tvorcov/výrobcov si vyžaduje suverénnu výrobu, ktorá vytvára skutočné bohatstvo, a neustále vnútorné zlepšovanie infraštruktúry na koordináciu rozvoja všetkých častí národa s jednotným cieľom. Franklin jasne rozpoznal, že produkcia vytvorená otrockou prácou je len chiméra a v skutočnosti je formou antihodnoty.

Dôvod je jednoduchý:

Otroctvo ničí tvorivé schopnosti nielen pracujúceho otroka, ktorého hodnota spočíva len v jeho tvrdej práci, ale aj schopnosti dekadentného otrokára, ktorého tvorivý potenciál je obmedzený možnosťami udržať otroka pod kontrolou.

Nie je preto náhoda, že Franklin v 60. rokoch 17. storočia založil aj Alianciu proti otroctvu a neskôr, v roku 1785, založil Society for Promoting the Manumission of Slaves (Spoločnosť na podporu oslobodenia otrokov), v ktorej okrem iných pôsobili aj Alexander Hamilton, John Jay a guvernér Morris, ktorí patrili medzi tvorcov a vodcov “amerického systému politickej ekonómie”. Systém založený na využívaní národnej banky, produktívnych úverov, ochranných ciel a veľkovýroby na podporu hospodárskej suverenity nového národa.

Keď sa Thomas Jefferson stal v rokoch 1801 až 1809 prezidentom, americkí oligarchovia podporujúci otroctvo dosiahli veľké víťazstvo, pretože verili, že môžu dosiahnuť obrovské zisky šírením svojej osobitnej formy spoločnosti v rámci zvrátenej formy Manifest Destiny. Pravdaže, títo oligarchovia by boli oveľa spokojnejší s víťazstvom Aarona Burra (3) vo voľbách prezidenta v roku 1801, pretože už v roku 1804 by mohlo dôjsť k rozpadu Únie medzi otrokárskymi a slobodnými štátmi. Na rozdiel od Burra bol Jefferson aspoň proti rozdeleniu Únie na Severnú a Južnú konfederáciu – pričom slobodné štáty by sa spojili s Kanadou a otrocké štáty by vytvorili samostatný štát -, a preto Alexander Hamilton zorganizoval Jeffersonovo víťazstvo, čím si pohneval Burra (4).

Po zavraždení Hamiltona v roku 1804 a podkopávaní amerického národného úverového systému v rokoch 1804 až 1836 sa britský voľný obchod rozrástol, keďže ochranné clá boli zrušené a úvery na infraštruktúrne projekty, ako napríklad Erijský kanál, cesty, železnice atď., sa zmenšovali. Kedykoľvek sa tento monetaristický systém dal do pohybu, špekulácie sa rozbehli, klasická taktika “rozdeľuj a panuj” anglického impéria vzala za svoje a dosahovala svoje maximá.

V roku 1836 Andrew Jackson zrušil Druhú národnú banku Spojených štátov po tom, čo masívna propagandistická kampaň presvedčila oklamanú lúzu, že je nástrojom tyranie v Amerike. V nasledujúcich šiestich desaťročiach zomrelo ešte počas výkonu funkcie jediných päť amerických prezidentov, ktorí sa vážne usilovali o oživenie národnostného systému v Amerike (Harrison v roku 1841, Taylor v roku 1850, Lincoln v roku 1865, Garfield v roku 1880 a McKinley v roku 1901).

V rokoch 1801 až 1840 explodoval vývoz bavlny z juhu zo 100 000 balíkov ročne na 1 milión balíkov ročne, pričom 80 % vývozu smerovalo do Británie. Svetovému systému dominoval trojuholník City of London/Wall Street/New Orleans, pričom New Orleans poskytoval viac ako 12 % všetkého bankového kapitálu USA. Južné otrokárske štáty sa stali štvrtou najväčšou ekonomikou na svete, pretože britské impérium ich finančne aj logisticky podporovalo pri masovom dovoze otroctva do Ameriky. Táto degenerácia postupovala pomaly až do prezidentovania Jacksona a jeho pobočníka Martina van Burena, ale potom sa vývoz bavlny do roku 1860 zvýšil na 4 milióny balíkov ročne a moc prostredníctvom otrokov nesmierne vzrástla vďaka Kansas-Nebraska Act z roku 1854, ktorý zabezpečil rozšírenie otroctva na západ od Mississippi.

Britská ruka v pozadí občianskej vojny

Počas občianskej vojny bolo britské impérium neustále prítomné, od dodávok vojnových lodí, zbraní a financií na Juh až po poskytovanie logistickej a diplomatickej podpory na medzinárodnej úrovni. Dokonca aj britská Kanada bola prenechaná konfederačnej rozviedke, ktorá počas vojny vykonávala špionáž, pranie špinavých peňazí a teroristické operácie proti Únii.

Lord Robert Cecil (markíz zo Salisbury) vo svojom prejave v britskom parlamente v roku 1861 zhrnul britskú logiku, keď povedal:

“Severné štáty Ameriky nikdy nemôžu byť našimi bezpečnými priateľmi, pretože sme súperi, súperi v politickom zmysle, súperi v ekonomickom zmysle. (…) V južných štátoch je to presne naopak. Ich obyvateľstvo je agrárne. Dodávajú suroviny pre náš priemysel a spotrebúvajú výrobky, ktoré z nich vyrábame. Našim záujmom je, aby sme s nimi udržiavali priateľské vzťahy, a keď sa začala vojna, okamžite sa obrátili na Anglicko ako na svojho prirodzeného spojenca.”

Donald Trump a jeho kampaň 1776

Vo svojom prejave zo 17. septembra 2019, v ktorom zaútočil na projekt 1619 a oznámil vytvorenie Komisie 1776, Trump správne povedal:

“Či už ide o dav na ulici alebo o Cancel Culture v predstavenských radách, cieľ je rovnaký: umlčať odlišný názor, vystrašiť vás, aby ste nehovorili pravdu, a zastrašiť Američanov, aby sa vzdali svojich hodnôt, svojho dedičstva a svojho spôsobu života. (…)

Dnes sme tu, aby sme vyhlásili, že sa nikdy nepodriadime tyranii. Znovu si vydobyjeme našu históriu a našu krajinu pre občanov všetkých rás, farieb pleti, náboženstiev a vierovyznaní (…).

Radikáli, ktorí pália americké vlajky, chcú spáliť zásady našich zakladajúcich dokumentov vrátane základnej zásady rovnosti pred zákonom. Ak chcú radikálne zmeniť Ameriku, musia najprv zbaviť Američanov presvedčenia o tom, kto sme, odkiaľ pochádzame a v čo veríme. (…) Cieľom ľavicovej kultúrnej revolúcie je zvrhnúť americkú revolúciu.”

Útočiac na základy kritickej rasovej teórie, ktorá sa snaží tvrdiť, že viera v racionálne myslenie, tvrdú prácu a prirodzenú rodinu je výsledkom belošstva, sa Trump odvolal na Martina Luthera Kinga a povedal:

“Potrebujeme spoločnosť, v ktorej sa deti nebudú posudzovať podľa farby pleti, ale podľa podstaty ich charakteru (…).” Critical, Projekt 1619 a Križiacka výprava proti americkej histórii sú toxickou propagandou, ideologickým jedom, ktorý, ak sa neodstráni, rozpustí občianske putá, ktoré nás držia pohromade. Zničí to našu krajinu.”

S cieľom čeliť podvodu 1619, ktorý inicioval denník New York Times a ktorý učí deti v USA, že národ nebol založený na základe Deklarácie nezávislosti z roku 1776, ale na základe otroctva, ktoré v kolóniách zaviedlo Britské impérium v roku 1619, zriadila Trumpova administratíva Poradnú komisiu prezidenta 1776, ktorá sa v 45-stranovej správe zaoberá históriou založenia USA (5).

Ak sa pozriete na to, kto komisii predsedal, kto správu napísal, je rýchlo jasné, že správa nie je objektívna, nemôže byť objektívna. Predsedom komisie bol Larry Arnn, presvedčený straussianista, ktorý napísal knihu Churchillov proces: Winston Churchill a záchrana slobodnej vlády. Arnn sa pochvalne vyjadruje o Churchillovom vzťahu s prezidentom Harrym Trumanom, vrátane slávneho prejavu o “železnej opone”, ktorý pre neho Truman pripravil.

V tomto prejave Churchill nariadil vytvorenie osobitného vzťahu medzi USA a Britániou počas Trumanovho bábkového prezidentstva. Zámer Roosevelta skoncovať s britským impériom a vybudovať bývalé kolónie za použitia metód amerického systému bol zmarený. Naopak, USA boli požiadané, aby sa pripojili k impériu, čo sa v priebehu posledných 77 rokov čoraz viac deje.

Späť k správe: očakávala som, že Komisia položí základy pre návrat Spojených štátov k ich koreňom obnovením amerického systému hamiltonovskej ekonomiky, ako aj pre zjednotenie krajiny prostredníctvom “mieru prostredníctvom rozvoja” a ukončenie kultúrnych vojen vyvolaných britskými a americkými spravodajskými službami s cieľom uľahčiť návrat Ameriky ku koloniálnemu postaveniu pod britskou diktatúrou “zelených financií”.

Správa nič také neuvádza. O hospodárstve sa nezmieňuje. Hoci chváli prirodzené práva človeka zakotvené v Deklarácii – že všetci ľudia sú si rovní a vlády sú založené na súhlase ovládaných – a odsudzuje politiku identity ako rasistickú a odporujúcu týmto koncepciám, neponúka žiadnu alternatívu, žiadny mier prostredníctvom rozvoja, ktorý by zabezpečil spoločné dobro prostredníctvom hospodárskeho pokroku.

Autori zachádzajú až tak ďaleko, že tvrdia, že hnutie za občianske práva v podstate dosiahlo svoj cieľ s Martinom Lutherom Kingom, akoby sa jeho prejav “Mám sen” o spoločnosti založenej na rovnosti a charaktere už zrealizoval. Píšu, že po Kingovi sa hnutie za občianske práva takmer okamžite obrátilo k programom, ktoré boli v rozpore so vznešenými ideálmi zakladateľov.

Poukazovanie na to, že politika pozitívnych opatrení – poskytovanie osobitných podmienok menšinám a ženám v oblasti práce a vzdelávania – je vo svojej podstate rasistická, jednoducho popiera existenciu problému nerovnosti v oblasti práce a vzdelávania.

Hoci pozitívne opatrenia nikdy neodstránia nerovnosti bez vytvorenia novej paradigmy založenej na raste a rozvoji, ktorá by zodpovedala potrebám všetkých členov spoločnosti, samotné odsudzovanie pozitívnych opatrení môže len nahrávať tým, ktorí sa angažujú v politike identity s cieľom zničiť národ. Briti sa usmievajú.

Prečo Trump nechcel alebo nemohol ovplyvniť zloženie komisie, zostáva záhadou. Počas svojho predsedníctva urobil mnoho vecí na obnovu hospodárstva v hamiltonovskom zmysle. Čo však neurobil – a to je v mojich očiach jeho najzávažnejšie opomenutie: nenahradil Federálny rezervný systém FED (6) národnou bankou.

A čo ďalej?

O Donaldovi Trumpovi si môžeme myslieť, čo chceme. Faktom je, že je prvým prezidentom USA od čias Kennedyho, ktorý vážne spochybnil osobitné anglo-americké vzťahy, vyhostil britského veľvyslanca v USA (sira Kima Darrocha) (7) a zároveň nezačal žiadnu vojnu, ktorú by radi začali Bush alebo Clinton.

Trump zrušil program zmeny režimu, ktorý sa realizoval od 11. septembra 2001, zrušil globálne operácie National Endowment for Democracy, obmedzil operácie CIA na vyzbrojovanie protiasadovských povstalcov, odstránil CIA z účasti na konvenčných vojenských úlohách a nasmeroval USA na spoluprácu s Ruskom a Čínou.

Na tlačovej konferencii v apríli 2019 prezident Trump vyhlásil:
“Rusko, Čína a my všetci vyrábame zbrane za stovky miliárd dolárov vrátane jadrových zbraní, čo je smiešne. Myslím, že by bolo oveľa lepšie, keby sme sa všetci spojili a tieto zbrane nevyrábali. Myslím si, že tieto tri krajiny sa môžu spojiť, prestať míňať a venovať sa veciam, ktoré sú pre dlhodobý mier produktívnejšie.”

Trump zvrátil desaťročia neoliberálnych finančných programov Svetovej obchodnej organizácie tým, že obnovil úlohu národného štátu v hospodárskych záležitostiach, oddelil bezpečnostnú doktrínu USA od NATO a snažil sa obnoviť výrobné odvetvia obnovením ochranných ciel a organizovaním stratégií rozvoja Arktídy prostredníctvom železnice USA-Alberta-Alaska a obchodnej dohody medzi USA a Čínou v hodnote 350 miliárd dolárov. Na posledne menovanú dohodu neútočil nikto menší ako George Soros, ktorý vo svojom prejave v Davose v januári 2020 označil Si Ťin-pchingovu Čínu aj Trumpove USA za dve najväčšie hrozby pre svoju víziu otvorenej spoločnosti.

Trump oddelil USA od Svetovej zdravotníckej organizácie, zrušil Parížsku klimatickú dohodu a po prvýkrát za posledné desaťročia dosiahol energetickú sebestačnosť krajiny.

Dokonca aj pri povestnej Russia-Gate afére pomáhali britské tajné služby – od úlohy Rhodes- štipendistu Strobea Talbotta pri vedení spisu Igora Dančenka až po Christophera Steela z MI6 a Sira Richarda Dearlovea, ktorí pomáhali formovať celý tento debakel odhora až nadol.

Nikto by nemal pochybovať o tom, že prezident Trump mal svoje špecifické problémy, ale na rozdiel od prezidentovania Joea Bidena, ktoré je riadené štipendistom Rhodesu, nie je súčasťou jeho prezidentovania byť britským aktívom.

Nemôžeme znova čakať ďalších 50 rokov, kým sa ďalší americký prezident – aj s cieľom zmieriť svet – pokúsi znovu zaviesť americký systém politickej ekonómie.

---

Zdroje a poznámky:

(1) Prvá petícia proti obchodu s otrokmi a otroctvu v Severnej Amerike pochádza z roku 1688 a napísali ju nemeckí emigranti z Germantownu (Pensylvánia) Franz Daniel Pastorius, Abraham Isacks op den Graeff, Herman Isacks op den Graeff a Gerrit Henderich.
(2) V roku 1737 vydal Franklin podnetnú knihu Benjamina Laya proti otroctvu s názvom Všetci držitelia otrokov, ktorí držia nevinných v otroctve, sú odpadlíci. Benjamina Laya vylúčili z filadelfskej Spoločnosti priateľov za jeho aktivity proti otroctvu a narušovanie mnohých kvakerských zhromaždení; jeho kniha bola určite jedným z najradikálnejších abolicionistických diel tej doby, v ktorom odsudzoval všetkých, ktorí držali otrokov, ako falošných kresťanov a porušovateľov Božieho zákona. Jeho práca ovplyvnila ďalšieho významného kvakera Anthonyho Benezeta, ktorý mal byť súčasťou jadra Franklinovej aliancie proti otroctvu v 60. rokoch 17. storočia.
(3) Aaron Burr je zakladateľom Manhattanskej banky (dnes Chase Manhattan Bank), ktorú podporoval vodca filozofických radikálov Jeremy Bentham (zároveň šéf tajného výboru britského ministerstva zahraničných vecí). Federálny princíp existujúcich národných bánk USA bol postupne odložený a na Wall Street nastúpila finančná oligarchia londýnskej City.
(4) Alexander Hamilton tvrdo loboval za to, aby sa Burr v roku 1801 nestal prezidentom, ale len viceprezidentom. V roku 1804 už Burr nebol kandidátom na viceprezidenta.
(5) Bidenova administratíva hneď po nástupe do funkcie nechala z webovej stránky Bieleho domu vymazať kampaň 1776 a usiluje sa o prepísanie histórie USA.
(6) Prevzatie indického komerčného bankového systému – ktorý bol založený na babylonskom systéme frakčného centrálneho bankovníctva – britskou Východoindickou spoločnosťou viedlo k založeniu prvej centrálnej banky v Anglicku a odtiaľ sa začal jej triumfálny pochod po celom svete. Programom sa stal bankový kolaps na úkor daňových poplatníkov.
(7) Malé zhrnutie toho, o čo sa pokúšala britská oligarchia počas Trumpovej vlády prostredníctvom svojho anglického veľvyslanca.