Biodigitálny konvergenčný projekt: Zločin proti ľudskej identite
V súvislosti s “pandémiou” došlo k najvýznamnejším zmenám práve v lekárskej a farmaceutickej oblasti.
Po prvé, “pandémia” vytvorila mimoriadne priaznivé podmienky na rozsiahle zavedenie takzvaných liekov “pokročilej terapie”, čo sú inovatívne liečebné postupy založené na bunkových a génových technológiách. Od predchádzajúcich generácií sa líšia tým, že predstavujú živé bunky alebo genetické konštrukty, ktoré umožňujú modulovať procesy v tele na novej úrovni komplexnosti. Ide o takzvanú “génovú terapiu” – genetické inžinierstvo, ktoré spočíva v liečbe dedičných a nededičných ochorení korekciou vlastných génov alebo vnášaním genetického materiálu do buniek pacientov s cieľom zmeniť génové defekty alebo dať bunkám nové funkcie.
Tým, že genetickí inžinieri označili génové inžinierstvo za “pokrokové”, vytvorili ho prakticky ako alternatívu, pretože akýkoľvek iný smer v medicíne by sa mal považovať za nie pokrokový, nie progresívny, a teda neperspektívny. Genetické a bunkové inžinierstvo je však stále “nezrelá” a zložitá, a hlavne finančne nákladná technológia, a hoci sa na jej realizáciu vynaložili obrovské prostriedky, boli zjavne nedostatočné. V nových podmienkach sa situácia dramaticky zmenila, čo veľkým farmaceutickým spoločnostiam poskytlo príležitosť vytvoriť nový obchodný model, ktorý im umožní fungovať bez rizika a neustále zvyšovať svoje zisky.
Faktom je, že politika Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá od 90. rokov minulého storočia otvorene zastupuje záujmy najväčších farmaceutických spoločností, venuje osobitnú pozornosť problému imunizácie svetovej populácie. Týmto spoločnostiam to prináša veľké zisky, pretože zabezpečuje príslušné objednávky a záruky. Na jej plnohodnotnú realizáciu WHO spolu s UNICEF v roku 2005 vypracovala Koncepciu a stratégiu globálnej imunizácie na roky 2006 – 2015, ktorá sa stala prvou desaťročnou schémou komplexnej realizácie imunizačného potenciálu. Ako sa uvádza v správe o pokroku Koncepcie, v roku 2010 sa stala “celosvetovým mobilizačným bodom a bola prijatá v mnohých krajinách ako spoločný strategický rámec pre imunizáciu” a bola použitá na vypracovanie regionálnych stratégií. V roku 2012. Výkonná rada Svetového zdravotníckeho zhromaždenia preskúmala návrh Globálneho akčného plánu pre očkovanie (2011 – 2020) a poskytla usmernenia. Vymedzilo sa v ňom 6 strategických cieľov vrátane týchto: “všetky krajiny zaradia záväzok imunizácie medzi svoje priority” a “jednotlivci a komunity pochopia imunizáciu a budú presadzovať názor, že imunizácia je ľudským právom a povinnosťou”.
Zámery týchto návrhov sa však naplnili len čiastočne. Propagácii imunizácie alebo očkovania bránia dva faktory. Prvý sa týka zásady dobrovoľnosti, ktorá pretrváva vo väčšine krajín. Druhým je skutočnosť, že očkovanie proti určitým chorobám vedie k celoživotnej imunite voči týmto chorobám a nie je potrebné ho opakovať, čo prináša farmaceutickým spoločnostiam len počiatočné zisky, ktoré potom neustále klesajú.
Tieto problémy sa dajú riešiť nasledujúcimi spôsobmi. Po prvé, urobiť očkovanie povinným, vystrašiť ľudí natoľko, aby ho prijali ako jedinú záchranu, a podporiť ho príslušnými predpismi. Po druhé, očkovanie by malo byť proti tým “vírusom”, proti ktorým nie je možné získať stabilnú imunitu vzhľadom na to, že neustále mutujú. Takýmito “vírusmi” sú “vírusy” akútnych respiračných vírusov a chrípky. V dôsledku toho WHO zaradila chrípku medzi 25 ochorení, ktorým sa predchádza a ktoré sú kontrolované licencovanými vakcínami, o ktorých sa predpokladá, že týmto ochoreniam zabraňujú (zoznam je uvedený v návrhu globálneho akčného plánu pre vakcíny) . A v januári 2019 organizácia prvýkrát pridala neočkovanie na zoznam globálnych zdravotných hrozieb, pričom uviedla, že zvýšenie zaočkovanosti by zabránilo až 1,5 milióna predčasných úmrtí ročne .
S nástupom pandémie boli podmienky na realizáciu týchto cieľov ideálne. Bolo to možné, pretože všetko, čo súviselo s koronavírusom, bolo spočiatku zahalené rúškom tajomstva a vytvorilo základ pre bezprecedentnú manipuláciu, podvody a falšovanie. Úrady vytvárali atmosféru neustáleho strachu, udržiavali ľudí v napätí, strašili ich novými “vlnami” epidémie a novými, “nebezpečnejšími pandémiami”. Výsledkom bolo, že časť obyvateľstva bola skutočne vystrašená, zatiaľ čo druhá časť bola vystavená takému bezprecedentne tvrdému tlaku, že farmaceutická loby vyhrala boj za “očkovanie” a urobila ho prakticky povinným.
Podstatné však je, že na rozdiel od predchádzajúcich vakcín sú lieky proti koronavírusom produktmi genetického inžinierstva. V januári 2021 sa v alternatívnych médiách v Spojených štátoch amerických po odvysielaní relácie s doktormi Roccom Galatim, Davidom Martinom, Judy Makovecovou a Robertom F. Kennedym ml. zdvihla vlna diskusií, ktorá ukázala nepravdivosť postulátov, na ktorých je založená súčasná “pandémia” so zameraním na moderné “vakcíny”. Potvrdil, že Moderna a Pfizer nie sú vakcíny, ale chemoterapeutiká, t. j. génová terapia. Vakcína je právny termín definovaný zákonom o verejnom zdravotníctve a normami CDC a FDA, ktorý znamená liek, ktorý má u ľudí stimulovať imunitu a prerušiť prenos vírusu. V tomto prípade sa však podľa Martina vývojári dopúšťajú manipulácie s cieľom narušiť klinickú liečbu. Tieto lieky nezabraňujú infekcii ani nezastavujú jej prenos, ale spúšťajú tvorbu toxínu, ktorý nielenže nezabraňuje ochoreniu človeka, ale spôsobuje, že telo produkuje to, čo spôsobuje ochorenie.
Postupom času sa objavuje čoraz viac informácií o nebezpečenstvách týchto génovo-inžinierskych prípravkov, ktoré spôsobujú širokú škálu nežiaducich účinkov, bez podrobných štúdií o smrteľných prípadoch. Napríklad vedci zo Sloan-Kettering Research Institute (USA) zistili, že mRNA môže inaktivovať proteíny potláčajúce nádorové ochorenia, a potvrdili, že lieky na báze mRNA môžu podporovať rakovinu, čo znamená, že GMO vakcíny nie sú “bezpečné a účinné”. Rovnako významné vyhlásenie urobil v polovici marca 2021 Dr. Stephen Hotze, zakladateľ a vedúci zdravotného strediska v Texase (USA), člen Panamerickej alergologickej spoločnosti a Asociácie amerických lekárov a chirurgov. Uviedol, že “americká spoločnosť Moderna nikdy predtým nepoužila modifikovanú génovú terapiu na báze mRNA na ľuďoch, pretože všetky pokusy na zvieratách v roku 2000 boli mimoriadne neúspešné”. Zdôraznil: “Táto GMO látka nevytvára žiadnu imunitnú ochranu proti koronavírusu ani nezabraňuje šíreniu choroby. Preto je právne neprípustné nazývať ju vakcínou – na základe tejto oficiálnej definície schválenej federálnou agentúrou ministerstva zdravotníctva USA. Prečo sa však nazýva vakcínou? Pretože potom farmaceutickí banditi nenesú právnu zodpovednosť za prípadné poškodenie zdravia alebo dokonca úmrtie spôsobené takzvaným očkovaním! Ľudia sa jednoducho stali pokusnými zvieratami.” To znamená, že Dr. Hotze potvrdil vyjadrenia Dr. Martensa o zločineckej manipulácii farmaceutických spoločností, pre ktoré je to už dlho normou.
Farmaceutické spoločnosti navyše v súčasnosti bojujú za právne presadenie zmeny samotného pojmu “vakcína”. Túto definíciu už urýchlene zmenila americká spoločnosť Merriam-Webster, Inc, ktorá je dcérskou spoločnosťou Encyklopedia Britannica, Inc a vydáva príručky a lexikálne slovníky. Podľa tradičnej definície je vakcína “prípravok zo zabitých mikroorganizmov, živých oslabených organizmov alebo úplne živých virulentných organizmov, ktorý sa podáva na vytvorenie alebo umelé zvýšenie imunity voči určitému ochoreniu”. Táto definícia sa udržiavala až donedávna. Dňa 6. februára 2021 však spoločnosť k tradičnej definícii, ktorá sa stala písmenom “a”, pridala ďalšie písmeno “b”, ktoré uvádza, že vakcína je “prípravok genetického materiálu (napr. reťazec syntetizovanej messengerovej RNA), ktorý je použitý bunkami organizmu na produkciu antigénneho faktora” .
A krátko predtým WHO v tichosti a nenápadne urobila aj zmeny v definícii “stádovej imunity” (ako sa v tejto organizácii oficiálne nazýva kolektívna imunita). Do 30. novembra 2020 znela takto:
“Stádová imunita je nepriama ochrana proti infekčnému ochoreniu, ktorá vzniká, keď je populácia imúnna, a to buď vďaka očkovaniu, alebo vďaka imunite vytvorenej v dôsledku predchádzajúcej infekcie. To znamená, že aj ľudia, ktorí neboli infikovaní alebo u ktorých infekcia nevyvolala imunitnú odpoveď, sú chránení, pretože tí, ktorí sú v ich okolí imúnni, môžu pôsobiť ako nárazníky medzi nimi a infikovanou osobou. Hranica pre vytvorenie stádovej imunity pre COVID-19 ešte nie je jasná ” .
Táto definícia je teraz nanovo stanovená:
“”Stádová imunita”, známa aj ako “populačná imunita”, je pojem používaný pri očkovaní, pri ktorom môže byť populácia chránená proti určitému vírusu, ak sa dosiahne prah očkovania. Stádová imunita sa dosahuje ochranou jednotlivcov pred vírusom, nie ich vystavením vírusu” .
To znamená, že táto definícia vylúčila význam prirodzenej imunity tým, že imunitu spojila výlučne s očkovaním.
V auguste 2020, po skončení platnosti “Globálneho akčného plánu pre vakcíny (2011 – 2020)”, bola na 73. Svetovom zdravotníckom zhromaždení zvážená a schválená nová globálna vízia a zastrešujúca stratégia pre vakcíny a imunizáciu, “Imunizačná agenda 2030” (IA2030) .
Po druhé, vytvorili sa rovnako priaznivé podmienky na urýchlenie digitálnej transformácie zdravotníctva a zavedenie digitálnej medicíny.
Potreba digitálnych technológií bola spomenutá už v 13. všeobecnom programe WHO na roky 2019 – 2023, ktorý bol prijatý v roku 2018. V marci 2019 bolo oznámené vytvorenie Oddelenia pre digitálne zdravie, ktoré má podporovať členské štáty pri určovaní priorít, integrácii a regulácii týchto technológií, a v apríli toho istého roku boli vydané Usmernenia WHO: Odporúčania na využívanie digitálnych technológií na posilnenie zdravotníckych systémov, prvé svojho druhu, v ktorých sa uvádzajú samotné technológie aj spôsoby ich zavádzania do praxe. Patria sem: elektronické zdravotné záznamy a normy, ktoré tvoria základ pre zdieľanie údajov, mobilné zdravotné aplikácie na monitorovanie a prevenciu, verejné zdravotné portály, ktoré poskytujú prístup k osobným zdravotným údajom pacienta, telemedicína, robotika, personalizovaná medicína, nanotechnológie a napokon umelá inteligencia.
S nástupom “pandémie”. sa tieto technológie dostali do centra pozornosti a v novembri 2020. 73. Svetové zdravotnícke zhromaždenie prijalo “Globálnu stratégiu pre digitálne zdravie (2020 – 2025)” v novembri 2020. V novembri 2020 73. Svetové zdravotnícke zhromaždenie prijalo “Globálnu stratégiu pre digitálne zdravie (2020 – 2025)”, v ktorej sa digitálne zdravie považuje za nevyhnutný predpoklad na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (Agenda OSN 2030). Odkazuje sa v nej na potrebu inštitucionalizovať digitálne zdravie a odstrániť hlavné prekážky, ktorým čelia najmenej rozvinuté krajiny; podporiť globálnu spoluprácu a uľahčiť prenos poznatkov v tejto oblasti; posilniť správu digitálneho zdravia na globálnej, regionálnej a národnej úrovni atď.
Treba poznamenať, že v posledných dvoch rokoch digitalizácia rýchlo zmenila formát poskytovania služieb. Najaktívnejšie sa zavádza telemedicína, t. j. poradenstvo a liečba pacientov na diaľku. V tejto súvislosti sa začali používať aj nástroje, ako sú aplikácie na sledovanie kontaktov na diaľku. O aké aplikácie ide, možno vidieť v abstrakte patentovej prihlášky spoločnosti Pfizer schválenej 31. augusta 2021.
Uvádza sa v nej nasledovné:
“Systém a metódy anonymného výberu subjektov na liečbu infekčného ochorenia spôsobeného patogénom. Systém zahŕňa množstvo elektronických zariadení obsahujúcich inštrukcie na generovanie identifikátora, a keď sa v blízkosti nachádza iné takéto elektronické zariadenie, jedno alebo obe elektronické zariadenia vysielajú/prijímajú identifikátor do druhého elektronického zariadenia alebo z neho. Na základe množstva takýchto prijatých identifikátorov sa potom vygeneruje skóre. Ďalej sa na základe informácií prijatých zo servera zobrazia subjektom vhodné pokyny na liečbu na základe prijatých informácií a hodnotenia. Server obsahuje inštrukcie na odoslanie informácií množstvu elektronických zariadení, ktoré sa majú zobraziť spolu s príslušnými pokynmi na liečbu. Okrem toho server a/alebo elektronické zariadenia obsahujú inštrukcie na generovanie predpovede pravdepodobnosti prenosu patogénu subjektom na základe hodnotenia subjektu” .
Najrevolučnejším mechanizmom, ktorý najzreteľnejšie demonštruje nové chápanie “ľudskej identity” a stieranie hranice medzi živým a neživým, bolo zavedenie systému QR kódov pre očkovaných občanov vo viacerých krajinách vrátane Ruska, kde sa stretol so širokým odporom. A nehovoríme len o porušovaní ústavných práv občanov, o diskriminácii a segregácii, ale o hrubom ponižovaní ľudskej dôstojnosti, prirovnávaní človeka k tovaru, na ktorý sa umiestňuje identifikačná značka.
Používanie týchto technológií sa spočiatku zdôvodňovalo potrebou zaistiť bezpečnosť občanov v podmienkach “pandémie”, ale dnes je už celkom zrejmé, že v skutočnosti ide o realizáciu dlho pripravovaného strategického plánu a jeho autorom sa čoraz ťažšie darí zakrývať jeho konečné ciele.
Otvorený prechod svetovej panujúcej triedy k transhumanistickej stratégii uvoľnil ruky autorom a režisérom najradikálnejších projektov, ktorí budujú a vytvárajú vlastnú realitu bez ohľadu na skutočnosť. Ich pocit beztrestnosti za svoje slová a činy sa nevysvetľuje ani tak ich drzosťou, ale úplne iným typom myslenia, vlastným ľuďom so zmeneným vedomím. Pripisujúc si funkcie intelektuálnych vodcov, pod heslom budovania “úžasného nového sveta” vedú ľudí cestou sebazničenia.
V skutočnosti všetko potrebné pre ľudstvo už bolo vynájdené a vynájdenie nových vecí môže ísť len cestou zničenia samotného človeka a jeho nahradenia cudzou entitou, biomechanoidom, kyborgom. Je to starý sen okultných filozofov minulosti, ktorých dnešnými pokračovateľmi je digitálna kasta. Ako píše vedec V. A. Kutyryov,
Zdroj: @ONCHETVERIKOVA, úryvok z rovnomenného článku ПРОЕКТ “БИОЦИФРОВАЯ КОНВЕРГЕНЦИЯ”: ПРЕСТУПЛЕНИЕ ПРОТИВ ЛИЧНОСТИ
Titulná fotografia: Sídlo WHO v Ženeve
Preklad z ruštiny: MilosL s pomocou DeepL