“Neviditeľní” ľudia
Titulný obrázok: Z nakrúcania filmu Baron Prášil, (réžia K. Zeman), 1961
Ochrana politikov nie je len o mužoch v oblekoch, súčasťou tímu sú pyrotechnici, hygienici a ďalší „neviditeľní“ ľudia.
P. Krajčírovič, bývalý śef Úradu pre ochranu ústavných činiteľov
Filmová klapka na titulnom obrázku slúži na synchronizáciu zvuku a obrazu. Moment, keď sa klapka zatvorí a vydá zvuk, je orientačným bodom pri spájaní obrazovej a zvukovej stopy v postprodukcii.
V našom prípade – a tým prípadom je video atentátu na Roberta Fica – však klapku v obraze nemáme, takže si musíme hľadať synchrónny bod sami.
340 m/s je rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu, v závislosti na teplote a iných faktoroch. Ak odhadneme vzdialenosť kamery od miesta streľby na 34m, vychádza nám 0,1 sekundy, kým sa zvuk dostane k mikrofónu kamery. To nie je veľa. Ale je to dosť, aby napríklad pri reči vznikol dojem nesynchrónnosti.
Zvukovú stopu som teda posunul o 0,1 sekundy, to je korekcia vzdialenosti mikrofónu kamery od miesta diania. Bude to dôležité pri posudzovaní toho, v akej polohe sa nachádzala zbraň, keď zaznel výstrel.
Obrazovú stopu som stabilizoval, aby pohyb kamery nerušil pri sledovaní diania.
Čas na väčšine videí k tomuto článku (zobrazený vpravo hore) je čas sekvencie videa, zobrazujúcej priebeh atentátu. Je zhodný pre všetky výrezy a umožňuje porovnanie vśetkých detailov v čase.
Na úvod celkový pohľad na dianie na Námestí baníkov v Handlovej, 15.5.2024, asi 14:38, stabilizovaný, mierne orezaný záber. Z tejto vzdialenosti je to ešte stále chaos a je ťažké, sústrediť sa na čokoľvek. Zhrnúť sa však dianie dá: veľa ochrankárov a ani jeden bodyguard. Toto si už všimli mnohí. My sa však pozrieme na dianie bližšie. V priebehu článku budem vyberať momenty a výrezy, podľa ktorých sa dá usúdiť niečo konkrétne k vysvetleniu toho, čo a ako sa v Handlovej na Námestí baníkov udialo.
Počet výstrelov
Udávaný počet výstrelov – akustických explózií, sa líšil od samého začiatku. Tu výpoveď očitého svedka: štyri rany. Trocha sa síce zasekne, ale psychológiu nechajme zatiaľ bokom.
Táto pani, stojaca pár metrov od Cintulu, počula tri:
O minimálne štyroch výstreloch sa hovorilo vo zverejnenom Uznesení súdu o vzatí útočníka do väzby.
[…[bez akejkoľvek výstrahy opakovane minimálne štyrikrát vystrelil priamo na osobu poškodeného do oblasti trupu a brušnej dutiny[…]
Z uznesenia súdu
Sám strelec tvdil, že strieľal asi trikrát.
Ďalej uviedol, keď vytiahol zbraň, tak túto namieril na xxxxxxx, konkrétne na spodnú časť jeho trupu a asi 3 x vystrelil
Výpoveď obvineného z 15..5. 2024 podľa Uznesenia súdu
Zbraň mala byť podľa útočníka pred činom nabitá 10 nábojmi. Zaistená bola zbraň so siedmimi nábojmi. To by potvrdzovalo Cintulovu výpoveď, že vystrelil trikrát.
Počet nábojov nájdených v zbrani je však ozajstným dôkazom iba za predpokladu, že zbraň, dlhé minúty ležiaca na zemi na mieste činu, bola aj zbraňou, z ktorej strieľal.
Kde a kedy sa objavila istota o piatich výstreloch? Objavila sa po zverejnení videa RTV Prievidza.
Pridať do zvukovej stopy videa výstrel navyše, odstrániť ho, alebo kompletne vymeniť zvuk výstrelu je pre skúseného strihača otázkou niekoľkých sekúnd. Ale nechcem tým tvrdiť, že zvuková stopa videa od RTV Prievidza bola pozmenená. Naopak, myslím si, že z hľadiska organizátorov atentátu mala byť pozmenená. Ale nebola.
Počet striel nemohli svedkovia posúdiť. Mohli však posúdiť počet explózií, ktoré počuli. Tento rozdiel medzi strelou (odpáleným projektilom) a akustickou explóziou bude hrať v našom prípade veľkú úlohu.
Zbraň CZ 75 B cal 9 Luger
[…] s vopred uváženým úmyslom usmrtiť poškodeného držiac v pravej ruke strelnú zbraň zn. ČZ 75b, cal. 9 Luger, čiernej farby,doposiaľ neznámeho výrobného čísla[…]
Z uznesenia súdu
Hneď na úvod drobný, ale dôležitý detail: CZ 75 B sa vyrába od roku 1993.
Mediálne publikované informácie, pochádzajúce údajne z (prefabrikovanej?) výpovede Cintulu v deň atentátu, však hovoria, že vlastnil túto zbraň už v roku 1992.
… pričom tak chcel urobiť strelnou zbraňou, ktorú má v legálnej držbe, a to zbraň ČZ 75 9mm kaliber, ktorú má od roku 1992.
Z uznesenia súdu
Nenechajme sa popliesť. Len si uvedomme, že CZ 75 nie je CZ 75 B. Sú to dva rôzne modely zbrane. A ak porovnáme prvý citát, kde sudca “uzniesol”, že útočník držal v ruke CZ 75 B a strelec tvrdí, že vlastní CZ 75, je to podstatný rozpor. Pretože na mieste činu sa naśla – podľa protokolu – CZ 75 B. Ale zmätky so zbraňou sa týmto len začínajú.
Skrátka, vlastniť pištoľ, ktorá sa má vyrobiť až budúci rok, je ťažko možné. Ale uvidíme, že táto mätúca informácia má svoju logiku a hodí sa k tomu, čo sa na Námestí baníkov odohralo.
Technické aspekty alebo Niet dymu bez ohňa
Jednou z dôležitých informácií videozáznamu je pohľad na ústie pištole a ruku strelca. Z hlavne sa prakticky ani nezablysne, ani nezadymí. Pri dobrom rozlíšení pôvodného obrazového materiálu (HD 1080, 50fps) sa to nedá vysvetliť ani zlyhaním technických možností, ani zlými svetelnými pomermi. Stopy po plynoch sú slabo viditeľné pri prvom výstrele:
Pozrite tu, ako vyzerá výstrel z pištole CZ 75 B s ostrými nábojmi. Tretí výstrel je spomalený. Plameň, dym a spätný náraz sú tu veľmi zreteľné.
Iné video s CZ 75 B.
Určite vidíte ten podstatný rozdiel. U nás žiaden plameň, žiaden dym. U nás takmer žiaden spätný náraz, a pritom drží útočník zbraň len jednou rukou. Skúsme si vysvetliť túto anomáliu. Ak by sa (zatiaľ teoreticky) nestrieľalo ostrými nábojmi, čím sa mohlo strieľat?
Prvá možnosť: Slepá, alebo akustická munícia v zbrani určenej pre ostrú muníciu. Zhrniem to takto: náboj je podobný ostrému, projektil však chýba. Nevýhodou je, že nevytvorí dostatočný tlak a preto samonabíjaciu zbraň (aku u nás) neprebije. Takže k dispozícii je bez opätovného ručného natiahnutia zbrane len jeden výstrel (Cintula samozrejme čas na ručné prebitie po každej strele nemal).
Druhou možosťou sú náboje s tzv. nesmrtiacimi, plastovými projektilmi. Tieto obsahujú výrazne znížené množstvo výbušniny poháňajúcej projektil, sú určené na použitie do 10m a rovnako ako u slepých-akustických nábojov je k dispozícii len jeden výstrel bez prebitia. Takto vyzerá streľba s tzv. “nesmrtiacimi” nábojmi ráže 9 mm:
To sa na našu streĺbu podobá trocha viac. Z hlavne vychádza minimálny, sotva viditeľný obláčik plynov, podobne ako pri Cintulovom prvom výstrele. Ale stále máme problém, že vystreliť sa dá len raz – a potom treba zbraň prebiť.
Treťou možnosťou je zbraň vyrobená pre slepé náboje – pre divadlo, cirkus alebo dlho pripravované akcie, ako napríklad táto oslava Nového roku (hudba je z pôvodného videa):
/Scéna plnenia zásobníka z videa vyššie by mohla byť použitá vo filmovej dráme “Odpúšťam a varujem”, ktorá príde do našich kín najneskôr pred budícimi voľbami pod pracovným názvom “Mazáka si nedáme”./
Len tretia možnosť dáva uspokojivé odpovede na rozpory v materiáloch o atentáte. Uvidíte neskôr. Teda zbraň na slepé náboje, “poplašňáky”.
Tu príklad takejto pištole:
Séria CZ 75 je známa aj tým, že je najkopírovanejšou zbraňou na svete, pretože patenty boli kedysi registrované len pre ČSSR. Vidíme, že existujú aj kópie pre streľbu so slepými nábojmi.
Ak sa vám vývoj článku týmto smerom nepáči, môžeme sa pokúsiť zaoberať sa streľbou tak, akoby bola zbraň nabitá ostrými nábojmi. /Aj keď, úprimne. Zverili by ste Cintulovi zbraň s ostrými nábojmi v dave ľudí, kde máte známych?/
Nasledujúce video ukazuje, že útočník už bol v pohybe obmedzený tesne po odpálení druhej rany, od času asi 5:00. Desatinu sekundy potom vidíme ešte v jeho ruke zbraň, dolu, v pohybe dozadu (5:46). Po padnutí tretieho výstrelu (6:18) vidíme hore, nad všetkými hlavami ruku ochrankára, ktorý práve zneškodňuje ůtočníka úderom lakťa. Takmer súčasne (6:35) sa vľavo dolu objaví znova nakrátko zbraň. Streľba však pokračuje akusticky ďalej v nezmenenom rytme štvrtým a piatym výstrelom:
Tu pohľad, ktorý ukazuje ako a kam dopadla zbraň na zem. Pamätajte si to miesto. Nachádza sa tesne pri bariére, medzi jej podporami.
Zhrniem, čo zatiaľ vieme: Výstrely 3, 4 a 5 padli pod tlakom ochrankárov. Výsledkom by mali byť nevyhnutne zranenia v skupine čakajúcich alebo medzi ochrankármi. O tých však nič nie je známe. Pretože kam mierila zbraň počas týchto troch výstrelov, nemal strelec pod kontrolou, mohli skončiť kdekoľvek.
Ale i tak. Od začiatku strieľal útočník bez cielenia, jednou, pravou rukou (na žiadnom videu som nevidel strieľať z tejto zbrane z jednej ruky, a videl som ich v rámci rešeršu dosť.). Skúsený strelec strieľa inak. O presnosti či účinnosti jeho “striel” môžeme mať oprávnené pochybnosti.
Tu zhrnutie polohy zbrane pri jednotlivých explóziách vo videu:
1. výstrel: zbraň síce takmer nevidíme, ale vidíme ústie hlavne. Zbraň je v pohybe, útočník ešte kráča, hlaveň mieri v okamihu výstrelu smerom dolu, približne paralelne k zátarase. Náznak plynov z hlavne.
2. výstrel: zbraň mieri dolu, ústie hlavne je skryté.
3. výstrel: zbraň zakrytá, naposledy sa nachádzala dolu medzi ochrankármi, a pohybovala sa smerom dozadu, strelec už určiť smer streľby nemôže
4. výstrel: zbraň je v prudkom pohybe smerom dolu, nemieri nikde, ukazuje niekde dolu a zreteľne doprava, medzi ľudí, útočník už nemá svoju ruku pod kontrolu. Žiaden spätný náraz, žiaden plameň/dym.
5. výstrel: zbraň nevidíme, zato vidíme útočníka padajúceho k zemi
Ktorý z týchto “výstrelov” mohol, čisto teoreticky, zasiahnuť predsedu vlády do brušnej dutiny, ako to tvrdí oficiálna verzia priebehu atentátu? Ak by sme aj pripustili, že v pištoli bolo päť ostrých nábojov. Asi by to mal byť prvý, pretože po ňom začina pohyb R. Fica smerom dolu do akéhosi podrepu, v ktorom cúva a odrazom od lavičky sa presunie do záhonu pod stromom. Z tohoto záberu je asi možné odvodiť narazenie ruky alebo bedier pri kontakte s lavičkou a škrabance pri dopade do záhonu vyplneného zeminou.
Čo na zábere pôsobí neprirodzene je, že premiér ani pri explóziách v bezprostrednej blízkosti a pri predpokladaných zásahoch neukazuje žiadnu reakciu. Nie je tu žiaden moment, kedy by – skutočne ničivý – náraz 9mm projektilu bolo možné na jeho pohyboch zaregistrovať. Porovnajte aj uhol zbrane s polohou premiéra.
Tu účinky streľby do brušnej dutiny s nábojom 9mm, ukázané na balistickom torze.
Tu priestrel hrudníkom, ten istý kaliber, to isté torzo:
Tu streľba rážou 9 mm do masívneho betónu
Zranenia a svedkovia
Redaktorka RTV Prievidza uviedla pre súd, že
[…]videla ako Robert Fico padol, prepadol cez lavičku chrbtom na zem.
Z dokumentu uznesenia súdu
Táto pani v bielej šiltovke, asi najbližší svedok útoku (padajúci premiér priamo pod ňou), odpovedá na otázku “Videli ste nejaké zranenie?”
Hej. Spadol.
“Videli ste krv?”
Videla som takto škrabnutie, tuto na hlave, jak padol mi takto pred tú zábranu.
Tento pán stál tiež v blízkosti premiéra, s veľmi dobrým výhľadom na situáciu:
Videl a nevidel to isté. Videl pád, nevidel žiadne zranenia, žiadnu krv.
Padol na zem, skrčený.[…] Krv som nevidel.
/Zujímavá je aj výpoveď pani vo zvukovom pozadí tohto videa, ktorá (nepýtaná) zodpovedá otázky redaktora paralelne s mužom. Tú však nebudeme brať do úvahy./
Štvrtá výpoveď. Toto je pani, ktorá ako jediná podala ruku premiérovi. V asi dvojminútovom rozhovore s redaktormi sa tým vôbec nepochválila.
Do hrude. Aspoň tak vidím, lebo si hruď chytil a spadol na zem.
Krv nevidel nikto. Ani zranenia.
Najneskôr na tomto mieste by sme sa vlastne mali teórie o ostrých nábojoch vzdať. Ale budeme sa k nej vracať.
Ochranka nie je o násilí, ale o poriadnej príprave. Otázne je, kto mal aké informácie.
P. Krajčírovič k atentátu na Roberta Fica, pravda.sk
S touto pani vyššie sa dostávame k problému, kto zo zúčastnených mal aké informácie. Nie je možné, aby veľa ľudí vedelo do detailov, čo sa bude diať. Riziko uniknutia informácií by bolo obrovské. Zdá sa však, že pôvodná, plánovaná verzia znela “strela do hrude”. Je to dohad na základe výpovedí hore a nemám predstavu, prečo bol pozmenený na “strela do brušnej dutiny”. V každom prípade je však logické, že každý dostal len tie informácie, ktoré boli potrebné na vykonanie jeho úlohy a až na pár osôb nevedel nikto o celom rozsahu plánu akcie. Niektorí, vybraní ľudia z “davu” tam mohli byť nenápadne usmernení, bez toho aby si uvedomovali o čo ide, mohli byť prilákaní, prípadne zaplatení s tým, že príde pán Fico a treba ho privítať, s inštrukciami ako sa rozostaviť atď. Ale – sú to zatiaľ dohady a píšem ich len preto, aby sme si uvedomili, že najatí nebývajú len provokatéri, ale aj fanúšikovia.
Na ovplyvnenie výpovedí neočitých svedkov stačilo zasa, aby tesne po čine niekto “zasvätený” pośepol, že padli tri výstrely a že premiér bol zaručene zasiahnutý do hrude a psychológia širenia informácie v dave by okamžite zabrala.
Tento reporter na mieste činu asi 15 minut po akcii, už má aktualizované informácie zhrnuté pod “pošepkáva sa, že bol zasiahnutý do brušnej dutiny”.
Naši svedkovia však stali bezprostredne v blízkosti premiéra, a žiadne zranenie ani krv nevideli.
Petardy
Vráťme sa k oslavám Nového roku z videa o slepých nábojoch. K “streľbe”. Ako popísala redaktorka RTV Prievidza:
„Išiel si podať ruku s nejakou pani, keď v tom zazneli rany, ktoré zneli ako nejaké petardy“
Pravda.sk, z uznesenia súdu
A aj fotograf Radovan Stoklasa počul niečo ako petardy.
Fico vychádzal na námestie pod ním, ale potom počul hluk, ktorý pripomínal petardy (firecrackers).
R. Stoklasa podľa Reuters
Pani v šiltovke hovorí:
Ako delobuch nám to prišlo, že si niekto spravil srandu a že hodil na zem delobuch, prvá moja reakcia.
Prvá reakcia môže byť správna. Počuli zvuky, ktoré zvyčajne počuť hlavne na Nový rok.
Vľavo, pri lavičke na zemi vidno akýsi malý biely predmet. Tento predmet exploduje presne v okamihu štvrtého zvuku, vtedy keď je už zbraň mimo kontroly útočníka a mieri dakde dolu, smerom od bariéry, k ľuďom. Piatu explóziu, jej dym, vidíme kúsok vpravo.
Oficiálne vysvetlenie asi bude, že ide o dve guľky, ktoré nezasiahli R. Fica. Ale my už vieme, že sa tam nemali ako dostať. Sú to výstrely číslo 4 a 5, ktoré podľa Cintulu ani nemali padnúť, keďže strieľal trikrát. Ani podľa počtu nábojov. Ani podľa pani v šiltovke. Ale zvuk z nich máme, dokonca aj dym, ktorý sme márne hľadali v ústí Cintulovej pištole.
Ale dym pri zemi pri streľbe nevzniká. Na zvislom betónovom múriku vidno čierny fľak, ktorý vznikol v okamihu explózie. Predtým tam nebol. To nie je stopa projektilu náboja. Je to stopa po miniexplózii. Ostrý náboj 9mm by zanechal v betóne iné, výraznejśie stopy, bez začmudenej stienky.
V USA je veľa nadšencov, ktorí svoje zbrane testujú, aj proti betónu. Pozrite, aké stopy zanecháva v betóne, akú priebojnosť má projektil v rýchlosti okolo 1000 km/h (to je približna rýchlosť ostrej guľky 9 mm) a ako vyzerá ostrá guľka po výstrele náboja ráže 9mm do betónu:
V našom betóne však nevidno žiadne stopy po výstreloch. Nič. A znova sa zamyslite, aké zranenia by takáto zbraň spôsobila pri štyroch zásahoch. Celkom jedno kam.
Ďiaľkové odpaľovanie náloži nie je žiadnou novinkou, a určite sa našla možnosť odpáliť aj takéto mininálože. /Najlepšie by to mali vlastne vedieť pyrotechnici z Úradu na ochranu ústavných činiteľov, takže sa to po zverejnení výsledkov vyšetrovania určite dozvieme./
Či chceli usporiadatelia iba vylepšiť optický dojem z inak veľmi sterilne pôsobiaceho setu – žiaden dym, žiadna krv-, alebo sa len zle zosynchronizovali s Cintulovou streľbou a neočakávali takú rýchlu likvidáciu strelca, neviem. V každom prípade, tieto explózie boli navyše.
Čo by mohlo organizátorov dodatočne prezradIť? Muselo im byť jasné že zbraň a nábojnice budú preskúmané v laboratóriu, alebo aspoň že táto možnosť hrozí. Korupcia je síce jedna vec, ale odovzdať niekomu slepé nábojnice a slepú zbraň s tým, že spôsobili zranenia predsedovi vlády, by asi nebol najlepší nápad.
Bolo treba odstrániť stopy: vymeniť zbraň, vyzbierať slepé nábojnice a rozmiestniť tie správne, možno spracovať strelca, aby akceptoval, že sa dialo niečo iné ako očakával… Hľadajme. Určite sa niečo nájde.
Upratovači zbrane
Zbraň sme videli naposledy v časti videa, kde padla medzi podpory zátarasy. Určite si spomínate.
Na nasledovnom zábere, a na množstve ďalších fotografií a záberov sa zbraň nachádza tu:
Z tohoto miesta sa už zbraň nepohla. Ležala tam, prezentovaná pre vśetkých záujemcov a čakala, kým nedorazia vyšetrovatelia. Kedy a prečo ju niekto posunul o meter ďalej zatiaľ nevieme, na videu RTV tento moment už zachytený nie je.
Ale pravda.sk zverejnila vo svojich fotogalériach túto fotografiu, ktorá je snímkom z videa č. 2,. Nie je na nej nič nového? Ale áno.
Zbraň sa znovu našla. Je tam, kde pred asi 20 sekundami spadla. Dvaja páni vľavo sa jej venujú, jeden z nich sa ju práve chystá zdvihnúť.
A dobrá správa je, že našlo sa aj pokračovanie. Sme späť v dianí:
Toto bude moment výmeny zbrane. Sme asi 15-20 sekúnd po padnutí výstrelov, v plnej hektike záchraňovania premiéra. Bolo sa treba ponáhľať, aby bolo “upratané”, kým dorazia novinári s kamerami.
Výraz tohoto mladého muža na videu pri sledovaní výmeny zbrane hovorí za veľa. Mohol by to byť regulérny člen ochranky, stál pri premiérovi aj ráno. Na záver klipu vidíme aj kúsok zbrane, ktorá tam teraz definitívne čaká na fotografovanie a vyzdvihnutie.
Oficiálny mediálny balíček
Na základe vśetkých vzhliadnutých zdrojov je jasné, že následná mediálna kampaň vrátane videa a fotografií bola vopred pripravená a naplánovaná. Alebo si myslíte, že to najdôležitejšie – mediálny dopad atentátu – by bol ponechaný náhode?
Podľa všetkého mala byť sada médií určených pre verejnosť zložená
1, z fotografií od R. Stoklasu – Reuters z doobedia, asi 10:30 (premiér pri bariére sa baví s ľuďmi + dramatické fotografie ochranky po atentáte zhora)
2, z následných obrázkov zadržaného páchateľa – keď už boli upratané stopy inscenácie a premiér bol naložený v aute. Vtedy zástupcov médií “vypustili” z kultúrneho domu, aby si mohli natočiť páchateľa a zbraň ležiacu na zemi. Nikto by nemal žiadne pochybnosti. Všetko by bolo úplne jasné.
Ak by tento mediálny plán neskrížilo počasie v kombinácii s videom RTV Prievidza. Pretože počas celého “atentátu” bolo slnko za mrakom a ranné agentúrne fotografie vznikli v plnom slnku. Tým, že video RTV zachytilo celý “atentát” v chládku, bez slnka, by bolo jasné, že popis slnečných fotografií pri bariére “Robert Fico tesne pred atentátom” je lož. Napriek tomu bolo v prvých dňoch po akcii na internete veľa fotografií práve s týmto popisom, nielen na Slovensku ale všade, kde prebrali agentúrne fotografie Reuters od R. Stoklasu, zakrátko boli popisy korigované.
Len na okraj: Všimnite si, že na fotografiách z doobedia sa nedajú osoby pri zátarase spoľahlivo rozoznať. Preto, aby sa nečudovali tí, čo boli pri nej poobede.
Neoficiálny balíček pre “alternatívne” médiá
Najskôr časť balíčka, ktorá asi takto plánovaná nebola. Je takmer isté, že prítomnú kameru RTV Prievidza a jej dobrú kvalitu niekto prehliadol alebo podcenil. Bez tohoto záznamu by sme síce mohli mať pochybnosti, ale nemali žiadne dôkazy o tom, že akcia, ktorú nám pripravili, je inscenovaná. A naviac, mohla to byť jej prítomnosť, ktorá spôsobila, že vznikol chaos v počte výstrelov a v počte nábojníc v CZ 75 B pripravenej na výmenu. Pretože pri príprave a ani počas akcie sa nerátalo s tým, že niekto zachytí kompletný počet explózií spoľahlivo na video a zverejní ho. Kým video nebolo zverejnené, nebol dôvod meniť plán.
Uvidíme, či to bolo tak. Nejaké výsledky bude musieť oficiálne vyšetrovanie priniesť a aj keď to pravdepodobne potrvá, bude si musieť vyšetrovateľ vybrať, či padli tri výstrely podľa pôvodnej, plánovanej verzie, alebo päť, ako je to zachytené na videu.
Źiadna iná televźia v momente atentátu zrejme nebola činná (okrem kameramana, od ktorého pochádza video číslo 2, s odnášaním premiéra na pravda.tv, ktorý stihol len posledné sekundy akcie). A aj keď na tlačovej konferecii pred streľbou boli prítomné všetky televízie, všetky noviny, nemáme z atentátu ani jednu jedinú fotografiu. Prečo?
Medzičasom mi je jasné, že premiér opustil tlačovú konferenciu tesne pred jej “rozpustením” a tým pádom všetci novinári mali oneskorenie. Už to hovorí o tom, že plánovaným výsledkom stretnutia nebolo priateľsky potriasť pravicou svojim voličom – takéto rozhovory s občanmi sú bez médií, ktoré ich šíria, oveľa menej prínosné. Takto sa ale elegantne dalo zbaviť takmer všetkých kamier a fotografov, ktoré by priebeh akcie nielenže mohli zachytiť, ale aj by prekážali svojou prítomnosťou realizačnému tímu v práci. Išlo len o minútu.
Tu teda “neoficiálne” média pre verejnosť:
1, video prenášania premiéra do auta zverejnené napriklad na pravda.tv, na youtube kanáli DenníkaN a zostrihnuté tak, aby sme nevideli nič, čo sa nezhoduje s oficiálnou, vládnou verziou atentátu.
2, video z mobilného telefónu, s typicky zlým rozlíšením pre podobné spravodajské videá, kde sa síce nič nedá rozoznať, ale emotívny dojem diania vzniká. Je príznačné, že zachytáva takmer ten istý časový úsek, ako video pravdy.tv Ale možno autorovi tohoto videa krivdím a použíl na natáčanie dvadsaťročnú Nokiu.
2, “uniknutá” lekárska správa, “niekým” vyrobená a následne zverejnená “Tódovou alternatívy” M. Daňom – GINN Media, propagandistom prepojeným na tajné služby. Naoko bolo síce podalo trestné oznámenie za únik informácií, ale to len zvýšilo pochybnú dôveryhodnosť a šírenie tohoto “dokumentu” v “alternatíve” a “bulváre”. Asi netreba hovoriť, že takáto “správa” sa dá vyrobiť pri použití akejkoľvek podobnej lekárskej správy ako predlohy za niekoľko minút.
3, “uniknutý” občiansky preukaz J. Cintulu, zdrojom bol pravdepodobne príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Juraj F.
4, “uniknuté” “priznanie” Cintulu, rovnako vyrobené príslušníkom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov (Cintula v ňom mimochodom nič nepriznáva, hovorí v ňom len, že nesúhlasí s mediálnou politikou vlády. To by tých potenciálnych vrahov bolo… Navyše, podľa výpovede zachytenej v Uznesení súdu sa rozhodol pre čin dva dni predtým, teda v pondelok 13.5. “Pýtajúci sa” “vyšetrovateľ” mu vkladá do úst, že sa tak rozhodol pred mesiacom, načo Cintula vôbec nereaguje a pokračuje vo svojom výklade). Ak by mal agent, ktorý zverejnil tento fragment, niečo konkrétnejšie, bez váhania by to zverejnil. Ale nemal. Musel tomu pomôcť. Aj textom v hornej časti obrázku, kde už je napísané aj “strieľal som”. “wau”.
/Myslím, že nám spravodajcovia časom dodatočne vyrobia aj iné “uniknuté fotografie”, “zaručené výpovede”, “tajné lekárske správy”./
Čo z tohoto zoznamu vyplýva? Že všetky verejnosť najviac ovplyňujúce informácie prešli rukami tajných služieb a silových zložiek, zapojených nejakým spôsobom do atentátu.
Uznesenie súdu
Prakticky jediným verejným oficiálnym záznamom z atentátu je Uznesenie súdu k odsúdeniu páchateľa do väzby. Napriek jeho zjavnej účelovosti, je v ňom niekoľko faktov, ktoré boli ako dôkazy zachytené policajnými zložkami a o ktorých bol spísaný protokol.
Pre nás najdôležitejším faktom je popis nájdenej zbrane zo zápisnice
[…] prokurátorka poukázala […]na zápisnicu o ohliadke miesta činu na Námestí baníkov v Handlovej zo dňa 15.05.2024, z ktorej vyplýva, že pri lavičke sa nachádza položená zbraň čiernej farby s nápisom CZ 75B cal. 9 mm LUGER. Zbraň bola zaistená spolu so 7 ks nábojov a zásobníkom.
Prokurátorka očividne založila svoju obžalobu na legendách šírených “ľudom” (či organizátormi “atentátu”)
[…]konal bez emócií, navonok priateľsky svoju obeť nahlas oslovil[…]
čo je jednoducho lož. To je vyrábanie melodrámy. Rovnako, ako “legenda” o tom, že podával Ficovi ruku. Presvedčte sa:
Čo sa týka výpovedí svedkov, predstavu o tom, aké výpovede bral súd do úvahy si môžeme urobiť z tohto svedectva (xxxxx v pôvodnom texte som nahradil známymi menami) :
Uvedené skutočnosti v doposiaľ vykonanom vyšetrovaní preukazujú zabezpečené dôkazy, a to najmä výpoveď svedkyne xxxxxxx, xxxxxxx, ktorá okrem iného vypovedala […] že vie, že Cintula na Facebooku napísal, že „Fica treba zastaviť“, ona to síce nevidela, lebo ho nemá v priateľoch, ale povedal jej to jej xxxxxxxxxxxx, ktorému to povedala xxxxxx, ktorá to videla na profile xxxxxx, pričom zrejme to tam napísal pred pár dňami. Svedkyňa uviedla, že Cintula vlastnil zbraň, a to pištoľ ČZ 9 mm, ktorú si brával na chatu do xxxxxxx, kde strieľal do stromu. Keď povedala xxxxxxx niečo čo sa mu nepáčilo, tak by ju aj „zabil“. Prejavovalo sa to tak, že zvyšoval hlas a vyhrážal sa jej, že ju zabije.[…]
Z uznesenia súdu
Podľa miery dôvernosti informácií sa javí, že svedkyňa bola s Cintulom v blízkom vzťahu a mohlo byť v záujme jej a i v záujme strelca vypovedať tak, ako vypovedala.
Na doplnenie obrazu
Štafeta
Nasledujúci záber je vysvetliteľný len tak, že akcia bola do detailov naplánovaná. Tento “ochrankár” do zaznenia explózií pôsobí, že niečo vybavuje. Okoliu nevenuje pozornosť. Pri prvom výstrele sa prikrčí , kontroluje či sa bežec blíži a venuje sa niečomu vo vrecku košele. A potom: prebiehajúcej osobe v policajnej uniforme (kde sa tam v tej rýchlosti vzala?) podáva do behu niečo malé.
“Policajt ” po rýchlom šprinte následne, celkom netypicky zamiešaný medzi mužov v oblekoch, pridŕža ochrannú bariéru a pritom ňou divoko trasie.
Štafetovým kolíkom muselo byť niečo, čo bolo treba premiestniť k strelcovi alebo čoho sa on musel zbaviť. Táto veľmi rýchla akcia ukazuje, že to bolo niečo dôležité. A že priebeh celého podujatia bol plánovaný tak, že tento moment sa tam musel vyskytnúť. Že to bola fáza plánu. Tak, ako odstránenie zbrane.
—
Keď si pozorne prezrieme čakajúce obecenstvo, je prekvapujúce, koľko nezúčastnených tvárí sa v skupinke nachádza. Snaha dostať sa k premérovi žiadna, záujem o dianie veľmi úzky. Všetko agenti v civile, roztrúsený v dave? Áno a nie. Ak by tam boli ako “bežna” ochrana, tak by sa žiaden atentát nemohol konať. Museli by byť slepí, ak by si nevšimli Cintulu, stojaceho celý čas s rukou na zbrani. Boli to “ochrancovia” priebehu “atentátu”. Všetci sú rozmiestnení v časti, kde bolo naplánované akciu vykonať.
—
Na námestie vyšlo spolu s premiérom päť mužov v oblekoch. Ani jeden z nich neprejavil záujem o údajne vážne zaraneného premiéra. Ani jeden z nich sa nezapojil do prenášania premiéra do auta. Všetci mali plné ruky a nohy práce. Upratovali. Premiérovi sa venovali až ďalší traja pripravení, “odniekadiaľ” pribehnutí muži v oblekoch. To nebola chyba organizácie ochranky. To bola deľba práce.
Nahluchlý pán a slepá pani
To je nápadný moment, ktorý si už všimli viacerí. Dokonca aj minister vnútra SR Šutaj Eštok, ktorý informáciu o ich zdravotnom postihnutí zverejnil na tlačovej konferencii vlády:
Načo teraz narážam je video, ktoré sa šírilo internetovým priestorom o tom, že ten útočník tam mal na mieste ešte dvoch spolupáchateľov. Išlo o slepú ženu a jej nahluchlého partnera, ktorí tam boli, boli z Handlovej. Chcem jasne potvrdiť, že na základe informácií, ktoré máme od vyšetrujúcej prokurátorky, boli tieto informácie preverené, a ide o dezinformácie. že by títi dvaja ľudia boli súčasťou toho atentátu. Prosím nešírme nenávisť, nešírme konšpirácie, nešírme múdrosti rôznych analytikov, ktorí z pohodlia svojho gauča sú najmúdrejší.
Minister vnútra SR Šutaj Eštok
O metódach vyšetrujúcej prokurátorky sa dá urobiť obraz z Uznesenia súdu. O tom, čo tam títo dvaja ľudia robili, z videa.
Cintula sa obzerá a očividne čaká na pokyn, nahluchlý pán celý čas pozerá na neho, nie na premiéra, na ktorého sa údajne prišiel pozrieť. Slepá pani sa streľbe so záujmom prizerá. Medzičasom sa organizátori podujatia vynašli a fotografia týchto dvoch dostala v médiách popis “ľudia, ktorí pravdepodobne vyrušili páchateľa”. Obraz si urobte sami.
Cintula s niekým komunikuje v každom prípade. Ale – môže to byť aj s niekým, koho nevidíme. Nepravdepodobné, ale možné.
Dodám, že predchádzajúce fragmenty videa tiež vyvracajú aj obľúbený motív “bulváru” (a prokurátorky), že Cintula volal “Robo, poď sem”. Vidíte ho na videu prehovoriť, či volať? Či, dokonca, ako “sa to niekde tvrdilo”, vystierať ruku na pozdrav k Robertovi Ficovi? Toto všetko je produktom mediálnej kampane. Je možne, že Cintula zabudol, čo má za úlohu zakričať. Legenda však zostala.
—
Zátarasa, ktorá sa zvyčajne používa na oddelenie verejnosti od politikov len vo výnimočných, rizikových prípadoch, bola postavená na to, aby dala “strelcovi” pár sekúnd pred zneškodnením neinformovanými členmi ochranky a na udržanie miesta inscenácie na pevnom mieste.
—
Slnečné okuliare slúžili hlavne na sťaženie rozpoznávania osôb – na tomto videu a i pre budúce akcie. Algoritmy umelej inteligencie na rozoznávanie tvári sú pokročilé.
—
Tento “policajt” po padnutí troch výstrelov uteká. Úlohy splnené?
Pán pri strome v slnečných okuliaroch
Tento dlho nezučastnene pôsobiaci pán v slnečných okuliaroch začína pracovať po padnutí prvého výstrelu. Zdá sa, že má tiež koordinátora, pretože sa obzerá rýchlo dozadu, potom je 3 sekundy mimo obrazu, čo by mohlo znamenať, že sa prikrčil či zohol. Následne po prudkom rozbehu odovzdáva čosi ďalšiemu pánovi v slnečných okuliaroch, ktorý sa prechádzal pri smetiakoch a počas predstavenia sa presunul za barieru.
Červenovlasá žena v slnečných okuliaroch
Ćevenovlasá žena v slnečných okuliaroch , ktorá ako jediná mala to šťastie, podať premiérovi ruku, po podaní ruky odstúpi, urobí tak miesto strelcovi, sleduje krátko pád predsedu vlády, zmizne v pozadí, potom sa znova zjaví, robí zvláštny pohyb rukou k zátarase, potom prechádza k mužovi, ktorý práve strhol “strelca” na zem a tento pohyb opakuje. Tak či onak, jej správanie a pohyby sú cieľavedomé a jej činnosť zvláštna. Pracuje.
Predseda vlády od začiatku smeroval priamo k tejto červenovlasej žene, jednoznačnému orientačnému bodu. Tam už čakal tím, vrátane nastrčeného strelca. Predstavme si, že by si to Robert Fico spontánne nasmeroval k ľuďom niekde len tri metre ďalej doľava. Išili by Cintula a celý pripravený tím sklamaní domov?
—
“Zvláštností” je tam viac. Pre mňa stačilo.
Predstavitelia slovenskej vlády trvajú i dva týždne po akcii na svojej verzii:
„Bol som tam na mieste, rozprával som sa s lekármi a boli to milimetre, ktoré rozhodovali o tom, či dôjde k porušeniu niečoho zásadného a bude to fatálne,“ povedal Erik Kaliňák s tým, že tenké črevo bolo síce päťkrát prestrelené, ale lekári vykonali zázraky.
Vicepremiér Robert Kaliňák pripomenul, že u Fica ide o štyri strelné poranenia. Brušná dutina bola poranená najvážnejším spôsobom a zásah dostala “časť pohybového ústrojenstva v ľavej časti tela”.
Medzičasom som našiel i plne čitateľný transparent, ktorý bol v pozadí fotografií z doobedňajšieho fotoshootingu Roberta Fica v Handlovej. Škoda, že nie je kompletný, ale čo sa dá robiť – transparent by muselo niesť niekoľko ľudí, aby sa naň všetky slovenské politické subjekty nejako pomestili.
Záver
28.5.2024 generálny prokurátor SR M. Žilinka vylúčil možnosť prizvania medzinárodnej vyšetrovacej komisie. Považuje to za nenáležité. Ani ministerstvo spravodlivosti SR nevidí dôvod na zriadenie vyšetrovacej komisie k atentátu na premiéra Roberta Fica. Niet sa čo čudovať.
31.5.2024 – dva týždne po atentáte bol premér prevezený do domáceho ošetrovania v jeho byte v Bratislave.
6.6.2024 Robert Fico predčítal prejav, v ktorom podporil všetky plánované represívne kroky vlády a vinu za “atentát” prisúdil opozícii a jej médiám.
8.6.2024 Robert Fico odovzdal hlas vo voľbách do parlamentu EÚ. Toto je jediná fotografia, ktorá bola pri tejto príležitosti zverejnená.
Citová reakcia mnohých ľudí na túto starostlivo naštylizovanú fotografiu je, ísť do obchodu a za posledné peniaze mu kúpiť bonboniéru. To je to, čo je na Robertovi Ficovi vo svete politiky tak nebezpečné.
Pri takzvanom atentáte nešlo o to zraniť, alebo odstrániť Roberta Fica. Išlo o to, vytvoriť pocit súdržnosti s ním a jeho vládou, vytvoriť atmosféru ohrozenia medzi obyvateľstvom a umlčať tak odporcov drastických, dávno naplánovaných budúcich opatrení vlády.
Ak aj analyticko-spravodajské tímy vo svete i doma videli a vedeli, čo sa skutočne dialo (a o tom nepochybujem), všetkým veľ’ým hráčom medzinárodného i domáceho politického biznisu verzia atentátu spáchaného zfanatizovaným jednotlivcom vyhovuje. Atentát pomôže zaviesť reštriktívne zákony na ochranu vládnucich štruktúr, ktoré by ľudia bez takéhoto emocionálneho šoku neboli ochotní akceptovať. Prvé lastovičky, skôr supy, už prileteli v podobe nových návrhov zákona o informáciách a médiách. Padli prvé návrhy na obmedzenie slobody zhromažďovania.
Druhotný, záložný výklad, že “atentát” spáchali západné či ukrajinské tajné služby, môže nahradzovať prvý podľa potreby – ak bude treba poukázať na neúprosný boj medzi dobrým východom a zlým západom.
V deň útoku sa nachádzali v budove Domu kultúry aj Ľubomír Solák, Prezident policajného zboru SR a Pavol Gašpar, námestník SIS, poverený výkonom právomocí riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS).
Pavol Gašpar je synom bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a terajšieho predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V poľovníckej chate v Čifároch sa stretával s Robertom Ficom, Róbertom Kaliňákom, advokátom Marekom Parom a nitrianskym oligarchom Miroslavom Bödörom.
Poznávate miimálne dve osoby vpravo za bariérou? Nie, nie je 15:30. Máme asi 10:30, 15.5.2024, Námestie baníkov, Handlová. Tím sa schádza. Do začiatku predstavenia zostáva ešte 5 hodín.
Autor vyžaduje, aby opätovný používateľ zreteľne uviedol webovú adresu tohoto článku a magazínu. Umožňuje opätovným používateľom šíriť, remixovať, upravovať a stavať na materiáli v akomkoľvek médiu alebo formáte, a to aj na komerčné účely.
Ak bol pre vás článok prínosný, autora môžete podporiť tu:
https://ko-fi.com/Q5Q5SQPU9
Ak chcete prispieť vecnými pripomienkami, materiálmi, ktoré obsahujú informácie k dôležitým udalostiam a dejom, môžte tak urobiť tu:
https://ksbforum.info
alebo emailom na kontakt@ksbforum.info
Súvisiace články:
