Ľudské civilizácie sú založené na impozantných príbehoch o bohoch, moci, o prirodzenej nerovnosti vo vnútri a o veľkých hrozbách zvonku. Tieto príbehy však nemajú nič spoločné s realitou. Sú to ilúzie, ktoré sa používajú na ovládanie ľudí. Tieto ilúzie sa stali natoľko všadeprítomnými, že celé základy spoločností majú s realitou sotva styčné body. Ak chceme ukončiť moc iných nad nami, treba sa týchto ilúzií zbaviť

---

Vždy, keď cestujete lietadlom, musíte prejsť zdĺhavou a komplikovanou kontrolou. Celá batožina je podrobená röntgenovej kontrole, vrecká nohavíc musia byť vyprázdnené, dokonca aj opasok musí byť odstránený a umiestnený na batožinový pás, a často si dokonca musíte vyzuť topánky. Potom musíte prejsť cez detektor kovov alebo, v poslednom čase čoraz častejšie, cez skener celého tela, ktorý vás kompletne skontroluje. Až po ukončení celej procedúry môžete prejsť do priestoru, kde čakáte na let.

Cestujúci je tu principiálne podozrivý z toho, že je ťažkým zločincom, atentátnikom a vrahom, ktorý plánuje uniesť lietadlo alebo uskutočniť masaker. Ľudia si už na všetky tieto veci zvykli, hoci tu vôbec nie sú tak dlho.

Je to dosť zlé už samo o sebe: zvyknúť si na dehumanizujúce útoky zo strany úradov a súkromných spoločností.

Občan ako permanentne sledovaný potenciálny zločinec, ktorý je neustále podozrivý – už to by malo byť dostatočným dôvodom na odmietnutie.

Ešte závažnejšia je však skutočnosť, že celý bezpečnostný aparát je založený na čistej ilúzii. Úsilie vynaložené na monitorovanie a kontrolu ľudí a batožiny nemá žiaden vzťah k reálnej hrozbe, pretože takáto hrozba prakticky neexistuje.

Tento komplexný letiskový bezpečnostný systém bol zavedený v reakcii na útoky z 11. septembra, keď sa všade obávali hrozby medzinárodného terorizmu. Problémom však je, že tento medzinárodný terorizmus v tejto podobe nikdy neexistoval.

Únosy lietadiel alebo masaker na letisku sú mimoriadne zriedkavými udalosťami. Pravdepodobne raz došlo k únosu lietadla Frakciou Červenej armády (RAF) za účasti Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP), ale to bolo približne pred 50 rokmi (za RAF stáli spravodajské služby, –pozn prekladateľa). Je veľmi otázne, či 11. septembra 2001 skutočne došlo k únosu lietadla. Okrem toho stále existujú podozrenia, že americké spravodajské služby mohli útoky podporiť alebo uľahčiť.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa spravodajské služby podieľali aj na neskorších útokoch v Madride, Francúzsku alebo Berlíne. Takto si štáty jednoducho samy vytvárajú hrozbu prostredníctvom toho, čo potom nazývajú “medzinárodným terorizmom”, aby potom mohli zaviesť údajné “protiopatrenia”, o ktoré im v prvom rade išlo. Veď komu inému ako štátu prospieva úplne monitorovaný a kontrolovaný občan?

Táto ilúzia medzinárodného terorizmu však formuje a mení životy každého jednotlivca, formuje celé spoločnosti, a to nielen prostredníctvom dohľadu a kontroly, ale aj prostredníctvom skrytého strachu z údajného nebezpečenstva, averzie voči každému, kto by mohol byť potenciálnym “teroristom”, napríklad voči tým cudzincom, ktorí pochádzajú z arabskej krajiny.

Celé strany a politické hnutia zakladajú svoje programy a ideológie na tejto ilúzii a podnecujú xenofóbiu, paušálne podozrievajú všetkých ľudí arabského pôvodu a vyzývajú na ich ďalší útlak. Takto môže ilúzia, ktorá nemá v realite žiaden ekvivalent, ovplyvniť celé spoločnosti a stať sa súčasťou ich histórie.

Len pomyslite na ilúziu globálnej pandémie, ktorá v skutočnosti nikdy neexistovala. Zrazu bol každý podozrivý z toho, že je nositeľom choroby, ľudia boli vytláčaní na okraj spoločnosti a prenasledovaní, podnecovala sa nenávisť a násilie len preto, že títo ľudia nechceli experimentálnu génovú injekciu. Aj keď sa zistilo, že táto injekcia je ako liek na údajnú chorobu nepoužiteľná, nenávisť pretrvávala. Ilúzia si žila vlastným životom a v mysliach mnohých ľudí sa už dávno stala pevnou ideológiou. S realitou však nemala nič spoločné.

Skutočnosť, že spoločnosti sú založené na ilúziách, však nie je novinkou. V skutočnosti je stará ako samotné ľudské civilizácie.

Už prvé kráľovstvá boli založené na ilúzii, že malá skupina ľudí je určitým spôsobom nadradená ostatným, a preto im môže vládnuť.

Ilúzia, že pôda môže niekomu patriť, je stále základným omylom, ktorý určuje celý život všetkých spoločností a upevňuje moc určitých ľudí nad ostatnými.

V priebehu tisícročí mnohí panovníci tiež odvodzovali svoju moc od božstva – ďalšej ilúzie. Veď aký boh by splnomocnil jednotlivcov, aby vládli nad ostatnými? Aj keby takýto boh v tejto veľmi poľudštenej podobe, ktorá je pre tých, čo sú pri moci, úžasne užitočná, existoval, stále by zostávala otázka, ako tento boh legitimizuje vládu jednotlivca nad ostatnými.

Náboženstvá sú tiež zväčša ilúzie, ktoré môžu mať jadro pravdy, ale sú systematizované takým spôsobom, že sú užitočným nástrojom moci. Napríklad celá história kresťanskej cirkvi a moc, ktorú po stáročia uplatňovala, je založená na čistej ilúzii. Je to ilúzia trestajúceho Boha, ktorý sa zaujíma o ľudské mocenské záujmy, a ilúzia, že niektorí ľudia môžu v mene tohto Boha súdiť iných.

Politická alebo právna moc však v skutočnosti nie je ničím iným ako ilúziou. V skutočnosti neexistuje. Nie je na ničom založená a existuje len preto, že sa jej všetci ľudia podrobujú.

Dokonca aj štáty sú len čírymi ilúziami. To, že určité územie má byť pridelené určitému národu a že tento ľud má byť ovládaný aparátom, ktorý ho utláča – a každý štát utláča svojich poddaných – je rovnaká ilúzia ako ilúzia, že existujú hranice. Ak by sme túto ilúziu nebrali vážne, potom by všetci úradníci a vládcovia boli len bezvýznamnými zamestnancami v zaprášených kanceláriách, ktorí posúvajú papiere sem a tam, ale nemajú žiaden vplyv na vonkajšie dianie.

Ilúzia žije len z presvedčenia ľudí, ktorí ju do istej miery transformujú do reality. Fiktívna hranica sa tak môže stať skutočnou tým, že sa postavia múry a ploty a ľudia ich budú strážiť. Napriek tomu je predstava hranice založená na ilúzii, ktorá nemá ekvivalent v realite. To možno rozpoznať aj na základe skutočnosti, že hranice sa v priebehu času neustále menia. Iluzórnosť štátnych útvarov môžete rozpoznať aj tak, že si uvedomíte, že v priebehu dejín padali a znovu a znovu vznikali celé ríše.

Aj peniaze sú len ilúziou. Vytlačené bankovky alebo vyrazené mince, digitálne čísla v bankovom systéme nemajú väčšiu objektívnu hodnotu ako zlato a striebro. Hodnota pripisovaná týmto veciam a ich používanie ako prostriedku výmeny alebo predmetu hodnoty je založené na ilúzii. Pretože žiadny kov, žiadny papier a už vôbec nie digitálne čísla nemajú žiadnu vnútornú hodnotu. Prečo by ste mali vymieňať vrecko múky za vytlačený papier? Jeho hodnota je len pevne stanovená, ale má reálne dôsledky, pretože ľudia v ňu veria. Peniaze sa potom stávajú niečím existenčným, bez čoho človek nemôže prežiť. A tak to dnes aj skutočne je.

Peniaze sa stali hlavným zmyslom života, pretože ilúzia peňazí sa stala všeobjímajúcou a sú na nich založené celé spoločnosti.

Tam, kde boli ľudia v minulosti sebestační a sebestační, sa dnes drvivá väčšina z nich dostala do závislosti od peňazí, bez ktorých sa už nedá žiť. Dosiahlo sa to zložitým, povinným systémom daní a poistenia a zničením schopnosti ľudí postarať sa o seba.

Teraz je to výlučne ilúzia peňazí, ktorá ľuďom umožňuje žiť. V skutočnosti však nemá žiaden ekvivalent. To sa dá vždy rozpoznať, keď meny náhle stratia hodnotu alebo keď katastrofy prerušia prísun peňazí. Vtedy sa zrazu stávajú dôležitejšími úplne jednoduché veci, ako napríklad dostať niečo na jedenie a mať strechu nad hlavou. V takýchto prípadoch peniaze nie sú potrebné, dokonca to bez nich môže byť jednoduchšie.

V priebehu posledných tisícročí sa znásobili ilúzie, na ktorých sú založené ľudské spoločnosti. Vo svojej ranej fáze človek vnímal a reagoval len na prírodný svet, v ktorom sa pohyboval. Lovil, keď chcel, zbieral, keď bol hladný, a mimo toho sa v malých skupinách pohyboval po krajine. Až postupom času, ako sa pomaly rozvíjala schopnosť abstraktného myslenia, začali v živote ľudí prevládať ilúzie.

Spočiatku to bola nanajvýš ilúzia akéhosi systému viery, ktorý uznával miestnych duchov a božstvá, ktoré lovci a zberači buď uctievali, alebo sa ich báli, ale keď sa ľudia usadili, museli túto ilúziu doplniť ďalšími. Ľuďom bolo treba vládnuť, a tak vznikla ilúzia moci. K tomu sa pridal systém peňazí, ktorého cieľom bolo udržať ľudí v závislosti, udržať vojakov a prinútiť ľudí k abstraktnému systému výmeny. Ilúzia moci sa preniesla do ilúzie peňazí a stala sa jednou z dominantných ilúzií.

Dnes sa nad každou ľudskou spoločnosťou hromadí kopec ilúzií. Či už ide o náboženstvo, daňový systém, moc vlád, štátne občianstvo, vlastníctvo pôdy a tovární, či už ide o podniky a spoločnosti, o prácu za mzdu a podobné vzťahy závislosti a otroctva – všetky tieto ilúzie dnes určujú ľudskú spoločnosť.

Dokonca aj zákony sú len ilúzie. Veď prečo by malo niečo platiť len preto, že to niekto napísal na kus papiera? Prečo by tieto slová, ktoré sa nachádzajú v zbierkach zákonov, mali určovať životy ľudí na svojvoľne vymedzenom území?

Slová napísané ľuďmi, ktorých legitimizácia je zasa založená na ilúzii moci?

Okrem zvyšovania moci však majú ilúzie aj ďalšiu výhodu: môžu byť neuveriteľným biznisom. Na ilúzii hrozby medzinárodného terorizmu je založený celý bezpečnostný a sledovací priemysel. Poskytuje nielen detektory a kamery, drony a softvér, ale aj personál, ktorý túto technológiu obsluhuje na letiskách alebo monitoruje budovy a hranice. Z čistej fikcie, z niečoho, čo v skutočnosti neexistuje, sa vytvára miliardový biznis.

Podobné skúsenosti má cirkev už celé tisícročia. Veľa peňazí zarobila na predaji odpustkov, darov a dedičstiev, ktoré jej ľudia venovali, aby si zaslúžili miesto v raji. A každý systém vládnutia je zdrojom príjmov pre vládcov, ktorí nielenže vyberajú dane od svojich poddaných, ale korupciou a spolčovaním si zabezpečujú aj svoj podiel peňazí. V Nemecku 21. storočia je to viac než zrejmé, ako ukazujú módne slová Cum-Ex a Warburg, ako aj Graichen, von der Leyen a Pfizer.

Celý moderný svet je svetom mýtov a legiend, ilúzií, ktoré určujú náš život. Tieto ilúzie sa používajú na ovládanie, utláčanie a udržiavanie ľudí v závislosti. Je to otrokársky systém, ktorý pracuje s prostriedkami manipulácie a príbehov. Funguje však len dovtedy, kým mu dôverujeme.

Ak odhalíme, čím ilúzie sú, a síce čistými klamstvami, môžeme sa zbaviť utláčania.

Vzhľadom na situáciu by teda bolo rozumné začať tam. Znovu sa zamerajme na to, čo skutočne vnímame vo svete, a nie na interpretáciu udalostí v kontexte príbehu, ktorý nám rozprávajú iní. Potom už nebudeme potrebovať politické strany, ktoré nám budú hovoriť, čo si máme myslieť, ani médiá, ktoré nám budú sprostredkovávať naratívy, výmysly a lži. Nebudeme už potrebovať ani vlády, pretože aj tie sú založené na čistej ilúzii. Nebudeme už potrebovať ani peniaze a budeme môcť konečne začať organizovať život na základe skutočnosti.

To by umožnilo zvrhnúť akúkoľvek moc, okamžite ukončiť akúkoľvek diktatúru, napraviť akúkoľvek nespravodlivosť a nerovnosť. Tvárou v tvár rozširovaniu globálnej diktatúry prostredníctvom sledovania, digitálnej identifikácie, rozpoznávania tvárí, systémov sociálnych kreditov a digitálnych mien centrálnych bánk by bolo viac než načase vzdať sa všetkých ilúzií, na ktorých je tento systém založený, a opäť žiť v realite.

---

Článok vyšiel pôvodne v nemčine na stránkach magazínu manova.news pod názvom “Die Macht der Illusion”

Preklad: Milo s pomocou DeepL

Titulná fotografia: Deepu Joseph na Pixabay