Ste bohatí? Nie? Potom sa neobťažujte s účasťou vo voľbách – je to zbytočné.

Všetci to vieme, ale málokedy podľa toho konáme: Peniaze hýbu svetom. Tí, ktorí nejaké majú, rozhodujú o všetkom, tí, ktorí žiadne nemajú, nemajú čo povedať. Nie je to len príslovie. Potvrdzuje ho aj takzvaný responzívny výskum. Táto disciplína skúma, do akej miery politici reagujú na želania obyvateľstva. A čuduj sa svete: výsledky stavajú známu frázu “peniaze riadia svet” na vedecký základ.

Každý hlas je počuť, všetci sú si politicky rovní – aspoň taká je mantra tých, ktorí zastávajú názor, o čom je naša demokracia. Voliť je takpovediac občianskou povinnosťou a tí, ktorí nevolia, si nevážia úspechy všetkých predchádzajúcich generácií pri získavaní volebného práva. A čo je ešte horšie, tí, ktorí nevolia, vždy pomáhajú nesprávnym ľuďom, a tým poškodzujú našu demokraciu.

Podľa definície je vláda responzívna, ak berie do úvahy a reaguje na obavy a záujmy obyvateľstva.

Často sa hovorí, že v zastupiteľskej demokracii musí mať vláda manévrovací priestor, ktorý umožňuje aj nepopulárne rozhodnutia. Skutočnosť, že toto tvrdenie a jeho realizácia podkopáva slovo demokracia (= ľud určuje politické rozhodnutia a volí ľudí, ktorí ich majú vykonávať), sa tu nebude zvažovať, ale vidí sa ako daná.

Ak sa pripustí, že politické rozhodnutia sú v rozpore s väčšinovým názorom obyvateľstva, vyžadujú si osobitné zdôvodnenie, aby sa takto stanovili hranice trvalého alebo systematického ignorovania vôle obyvateľstva.

Prianie a skutočnosť

Nerovnováha medzi príjmami a prísľubom politickej rovnosti je najvýraznejšia v kapitalistickej bašte USA, kde sú volebné kampane podporované oveľa viac veľkými súkromnými darcami ako v Nemecku. Analýze tejto situácie v Nemecku sa venovala Lea Elsässerová, popredná výskumníčka v oblasti politickej responzívnosti v Nemecku.

Strany v Nemecku sú z veľkej časti financované z verejných prostriedkov na úhradu nákladov na volebnú kampaň a z členských príspevkov, a preto stojí za to bližšie sa pozrieť na to, či rozdiely v príjmoch vedú k podobnej nerovnováhe v politických rozhodnutiach.

Stručne povedané, sú to naozaj peniaze, čo hýbe svetom?

Ak to krátko zhrnieme, z výskumu responzivity vyplýva, že želania bohatých vrstiev obyvateľstva sú s väčšou pravdepodobnosťou splnené a že želania chudobných vrstiev obyvateľstva nie sú splnené takmer nikdy. Výnimka: Ak má prospech aj bohatá časť obyvateľstva, vyhovie sa aj želaniam chudobnejšej časti obyvateľstva.

A to bez ohľadu na to, ktorá strana je so svojím straníckym programom vo vláde!

Na preskúmanie otázky, či a do akej miery súvisia rozdiely v príjmoch s pravdepodobnosťou politických rozhodnutí, bola vytvorená databáza obsahujúca výsledky 252 faktických otázok položených v prieskumoch DeutschlandTrend v rokoch 1998 až 2013.

Otázky obsiahnuté v súbore údajov pokrývajú širokú škálu politických oblastí – od hodnotenia zákonných kvót pre ženy a nasadenia nemeckých ozbrojených síl v zahraničí až po otázky týkajúce sa minimálnej mzdy alebo znižovania sociálnych výdavkov. Respondenti boli rozdelení do kategórií podľa regiónu (východné a západné Nemecko), pohlavia, veku, vzdelania, povolania a príjmu a bol určený podiel tých, ktorí sú za danú zmenu politiky.

Kritériom v prospech alebo neprospech citlivých politík bolo, či v období do štyroch rokov došlo k zodpovedajúcej zmene politiky, pretože je ťažké spojiť následnú zmenu politiky s trendom skúmaným pred štyrmi rokmi.

Zistilo sa, že rozhodujúcimi faktormi pre rozdiely v politických názoroch sú príjem, postavenie štátneho zamestnanca a samostatná zárobková činnosť; menej vek a vzdelanie a ešte menej pohlavie alebo región bydliska (západné alebo východné Nemecko). To znamená, že staršia, bohatá východonemecká žena má tendenciu mať viac podobných názorov s mladým, bohatým západonemeckým mužom než staršia, bohatá východonemecká žena s chudobnou, staršou východonemeckou ženou. Toľko všeobecná analýza rozdielov v názoroch.

A čo jednotlivé oblasti politiky?

V jednotlivých oblastiach politiky, ako je zahraničná politika, politika trhu práce, hospodárska, sociálna a environmentálna politika, sa ukázalo, že politické postoje sa s rastúcim príjmom čoraz viac približujú najbohatšiemu jednému percentu obyvateľstva. Pokiaľ ide o jednotlivé faktory (vzdelanie, pohlavie, región bydliska, príjem, vek, profesijná skupina), ukázalo sa, že pohlavie a región bydliska majú tendenciu viesť k menším rozdielom v názoroch – s výnimkou vzdelania, pokiaľ ide o migráciu – ako profesijná skupina alebo príjem.

Rozdiel je obzvlášť zreteľný, keď ide o zahraničnú politiku: najbohatšie jedno percento obyvateľstva sa najviac líši od zvyšných 99 %, keď ide o otázky zahraničnej politiky – napríklad nezmyselná a nákladná účasť vo vojne proti Rusku na podporu partnera, ktorý nie je členom NATO.

A čím viac príslušníkov vyšších príjmových skupín má jeden názor, tým je pravdepodobnejšie, že ho budú realizovať. Medzi nižšími príjmovými skupinami takáto korelácia neexistuje.

Ak sú nižšie vrstvy obyvateľstva v určitej politickej oblasti veľmi jednotné, nemá to na pravdepodobnosť realizácie žiadny vplyv, alebo sa dokonca mierne znižuje, čím sú chudobní jednotnejší.

Výsledky ukazujú, že politici pri svojich rozhodnutiach systematicky zohľadňujú názory vyšších príjmových skupín, ak existujú veľké názorové rozdiely.

Prečo je to tak?

Nie je ťažké nájsť dôvody v našej spoločnosti, ktorá je založená na peniazoch (= moci a vplyve). Finančne silní vplyvní ľudia lobujú u politikov, ktorí teraz zastupujú len malú časť obyvateľstva; druhá časť sa cíti vylúčená a už nevolí. Problém je čoraz horší.

Okrem toho v politike – najmä vo federálnej politike – chýbajú zástupcovia rôznych tried, ktorí by reprezentovali triednu skladbu obyvateľstva. Parlament je zložený z veľkej časti z akademikov – najmä z oblasti práva a ekonómie.

A chýba priama demokracia a politická zodpovednosť. Pokiaľ politici nenesú zodpovednosť za svoje činy a pokiaľ neexistuje povinné plnenie volebných programov, môžu byť strany pred voľbami proti dodávkam zbraní do vojnových zón – a vyhovieť tak želaniam väčšiny obyvateľstva – a po voľbách sa vyvinúť v najväčšiu štváčsku vojnovú stranu od druhej svetovej vojny a vyhovieť tak želaniam malej časti obyvateľstva s vysokými príjmami.

Výskum reakcie dokazuje to, čo už všetci vieme alebo aspoň tušíme: Peniaze hýbu svetom. Musíme byť teda k sebe úprimní: Ak nie ste bohatí, je logické, že by ste nemali voliť.

---

Zdroje:

Elsässer, L., Hense, S. & Schäfer, A. „Dem Deutschen Volke“? Die ungleiche Responsivität des Bundestags. Zeitschrift für Politikwissenschaft Volume 27, 161–180 (2017). https://doi.org/10.1007/s41358-017-0097-9

Autor: Björn Gschwendtner

Originál článku vyšiel v nemčine v magazíne manova.news pod názvom Die Demokratie der Reichen

Ilustrácia: Frantisek Krejci from Pixabay