Štvrtá kapitola knihy Diktatúra “osvietených”. Duch a ciele transhumanizmu.

Titulná ilustrácia: Vizualizácia Haeckelovej “Histórie stvorenia” od G. Averyho znázorňujúca biologickú evolúciu od monera (1) po Papuáncov (24), ktorí vznikli z pračloveka a predstavujú “najstarší zo všetkých ešte žijúcich ľudských druhov” (Scientific American, 11. marca 1876, s. 167)

“Darvinizmus je v rozpore s Bibliou, ale nepredstavuje vedu, ale len názor vedcov, ktorý je v rozpore s vedecky zistenými faktami”
Svätiteľ Luka (Vojno-Jasenecký)

Bádateľ, ktorý chce prijať “evolučnú teóriu” ako pracovnú hypotézu, si musí uvedomiť, že jej prijatím sa dopúšťa aktu viery, a nie logického vedeckého vyvodzovania.
Archijerej Konstantin Bufejev

Najväčšou podvratnou ideologickou operáciou zameranou na zničenie viery v Boha Stvoriteľa a Božie vtelenie, ktorá sa uskutočnila pod neviditeľnou kontrolou Kráľovskej spoločnosti v Londýne, bola evolučná teória. S cieľom presadiť evolucionizmus bola “propagovaná” postava Charlesa Darwina, ktorého podporovalo slobodomurárske spoločenstvo a ním kupovaní vedci, čo Darwinovi zabezpečilo slávu prvého biológa “všetkých čias a národov”.

V skutočnosti bolo prelomové dielo “O vzniku druhov prirodzeným výberom alebo uchovávanie prospešných plemien v boji o život” kolektívnym dielom, ktorého základy boli položené dávno pred začiatkom vedeckej kariéry jeho autora. Počiatky myšlienky evolúcie sa nachádzajú v učení materialistických filozofov starovekého Grécka: prvým dielom, ktoré ju obsahovalo, bolo dielo Anaximandra z Milétu O prírode. Myšlienku “prirodzeného výberu” ako prvý vyslovil Heraklit. V nových časoch myšlienky obmedzeného evolucionizmu prevzaté od Grékov vyjadrili rôzni vedci a filozofi, ale autorom prvej ucelenej teórie o vzniku niektorých druhov z iných, pričom nepopieral akt stvorenia, bol francúzsky prírodovedec J. B. Lamarck. Jeho teória bola slabo podložená a súčasníci si ju nevšimli, ale práve táto teória a práce J. L. Buffona mali významný vplyv na Darwina, ktorý využil jeho materiály.

Prvoradý význam však pre neho mala myšlienka evolúcie, ktorú sformuloval jeho starý otec Erasmus Darwin, slávny prírodný filozof, vynálezca, fyzik, lekár a básnik, majster slávnej škótskej lóže Canongate Kilwinning, ktorý udržiaval kontakty s jakobínmi a iluminátmi (jeho syn Robert, Charlesov otec, bol tiež slobodomurárom). Práve jeho pokusy s použitím elektrického prúdu na oživenie mŕtveho tela vnukli Mary Shelleyovej myšlienku napísať román “Frankenstein alebo moderný Prometeus”.

Jeho teória už bola otvorene protikresťanská a odrážala čisto panteistický pohľad na prírodu, keď tvrdil, že všetko živé vzniklo spontánne a vyvinulo sa v dôsledku boja o existenciu a prirodzeného vyselektovania. Tu je to, čo o nej píše bádateľ R. Green: “Myšlienku evolúcie Erasmus prvýkrát navrhol v poradí pracovnej hypotézy v roku 1770. Na jeho rodinnom erbe boli zobrazené tri šerpy mušlí a veta v latinčine E Conchis omnia (“všetko z mäkkýšov”). Toto heslo si dal vyryť na svoj kočiar, aby “diskrétne” hlásal svoju teóriu … Počas nasledujúcich dvoch desaťročí Erasmus čoraz odvážnejšie hlásal svoje evolučné myšlienky. Vo svojom diele Ekonomika rastu (1792) vyhlásil, že Zem vznikla kozmickou explóziou. V básni Botanická záhrada napísal, že život vznikol v oceáne a postupne sa vyvíjal ďalej. Jeho hlavné dielo Zoonomia alebo zákony organického života (v dvoch zväzkoch 1794 a 1796) je rozsiahly lekársky traktát v próze… Nazýva sa “prvou ucelenou komplexnou hypotézou evolúcie” a vyšlo približne 65 rokov pred tým, ako Charles Darwin v roku 1859 zverejnil svoju verziu evolučnej teórie…” .

Erasmus Darwin tvrdil, že zvieratá sa vyvinuli z jediného živého zdroja, ktorý bol prvou väčšou bytosťou so schopnosťou získavať nové časti tela, zlepšovať svoje schopnosti a odovzdávať ich ďalším generáciám, teda vyvíjať sa vlastnými vnútornými schopnosťami bez božskej pomoci. Vo svojom poslednom diele Chrám prírody odvodil všetok život z mikroskopických organizmov, kde Boha Stvoriteľa nahradil Prvou veľkou prvotnou príčinou, a do svojho katalógu chorôb zahrnul poverčivú nádej a strach z pekla. Na šírenie svojich názorov vytvoril filozofickú “Mesačnú spoločnosť”, neformálne združenie nazývané “mozgovým centrom priemyselnej revolúcie”, ktoré združovalo významné osobnosti britského osvietenstva (členom bol aj Benjamin Franklin).

Hoci sa Charles Darwin narodil 7 rokov po smrti svojho starého otca, jeho protikresťanské myšlienky absorboval čítaním jeho kníh, námetov a príkladov, ktoré zreprodukoval vo svojom diele, vydávanom za vedeckú prácu. O Darwinovom vlastnom hodnotení “vedeckosti” jeho teórie však svedčia jeho listy, v ktorých sa úprimne vyznáva:

“Keď pomyslím na tých ľudí, ktorí roky žijú v ilúziách, prepadá ma ľadové chvenie pri pomyslení, či som svoj život nezasvätil fantasknej myšlienke. Pýtate sa ma na moju knihu, ale všetko, čo môžem povedať, je, že som pripravený skoncovať sám so sebou; myslel som si, že je napísaná správne, ale zistil som, že je potrebné toľko prepísať…” . “Budúca kniha vás sklame, je totiž veľmi hypotetická.”

V samotnom úvode k prvému vydaniu svojho diela zdôraznil:

“Som si istý, že v tejto knihe sotva nájdeme jediný bod, ku ktorému by sa nedali nájsť fakty, ktoré by viedli k priamo opačným záverom, než ku ktorým som dospel ja.”

O tom istom písala aj vtedajšia vedecká kritika, pričom zdôrazňovala úplnú nepodloženosť autorových záverov. Kráľovská spoločnosť však poskytla darwinizmu silnú podporu. Už v prvý deň bolo vypredaných všetkých 1250 výtlačkov jeho knihy a ešte počas autorovho života sa vydanie dostalo na druhé miesto za Bibliou podľa intenzity výskytu jej prekladov do iných jazykov. Najaktívnejším popularizátorom tejto teórie, prezývanej “Darwinov buldog”, bol biológ a slobodomurár, člen Kráľovskej spoločnosti Thomas Huxley, starý otec slávnych bratov – biológa Juliana a spisovateľa Aldousa Huxleyovcov (autora knihy Brave New World – p.p.).

K schváleniu darwinizmu nedošlo pre jeho vedeckú hodnotu, ale v dôsledku využitia manipulatívnych technológií na ideologické účely, pretože bol potrebný na boj proti kresťanstvu, čo úprimne vyjadril významný biológ James Watson slovami:

“Darwinova teória je prijímaná nie preto, že sa dá pozorovať alebo dokázať logicky konzistentnými údajmi, ale preto, že jej jediná alternatíva (stvorenie – autorka) je zjavne nepravdepodobná.”

Antropológ Michael Walker píše: “Nevyhnutným záverom je, že mnohí vedci a technológovia uctievajú Darwinovu teóriu len preto, že má vylúčiť Stvoriteľa z ďalšej sféry materiálnych javov, a nie preto, že buduje koherentnú paradigmu výskumných kánonov vo vedách o živote a zemi”. Rovnako jasne duchovný obsah darwinizmu vyjadril Julian Huxley: “Darvinizmus na základe racionálnych myšlienok zavrhol aj samotnú ideu Boha ako Stvoriteľa všetkých organizmov….. môžeme za úplne neudržateľnú považovať akúkoľvek myšlienku nadprirodzeného riadenia nejakou vyššou inteligenciou, ktorá je zodpovedná za proces evolúcie” .

Sám Darwin vo svojej autobiografii otvorene napísal: “Postupne sa do mojej duše vkrádala nevera a nakoniec som sa stal úplným nevercom …. V skutočnosti som sotva schopný pochopiť, akým spôsobom by si niekto mohol priať, aby sa kresťanské učenie ukázalo ako pravdivé….. Odporné učenie!”.

Evolúcia sa stala najväčším falzifikátom v dejinách vedy, veľkou lžou, ktorú zaviedlo slobodomurárstvo, aby vytvorilo takzvaný “vedecký svetonázor” ako systém rigidných postulátov, ktoré odmietajú myšlienku Boha Stvoriteľa a nepripúšťajú žiadne námietky (“veda je konečným zdrojom pravdy”, “veda je sila, ktorá pretvára svet”, “čo nie je poznané vedou, neexistuje” atď.). Stala sa hlavným mechanizmom kontroly “vedeckej komunity” zo strany “osvietencov”, ktorí ju tvrdo stavali proti Cirkvi a určovali obsah vzdelávacích programov.

Na jednom zo zasadnutí Najvyššej rady slobodomurárskych lóží rituálu “Memphis-Misrayim“, prináležiacej k francúzskemu “Grand Orient” v Paríži, ktorá schválila potrebu dať Darwinovej teórii vedecký status, cynicky vyhlásili:

“Použitím tohto výkladu, s pomocou našich médií, vyvoláme slepú dôveru v tieto teórie. Intelektuáli … budú oplývať pýchou na svoje vedomosti a bez akejkoľvek logickej previerky budú aplikovať všetky informácie, ktoré môžu získať prostredníctvom vedy, a ktoré naši odborníci predvídavo zrekonštruovali, aby ich mohli vzdelávať v duchu, ktorý potrebujeme”. Ako sa uvádza v článku v slobodomurárskom časopise Mason Dergisi, “naším najväčším ľudským a slobodomurárskym poslaním je podporovať pozitívnu vedu, propagovať túto vieru medzi ľuďmi a vychovávať ich v pozitívnej vede, potvrdzujúc, že je to jediná a najlepšia cesta vo vývoji” .

Slobodomurárstvo premenilo teóriu evolúcie na náboženskú dogmu, ktorá nepripúšťa žiadnu racionálnu kritiku a neuznáva vedecké kritériá. Túto myšlienku možno počuť v slovách známeho evolucionistického filozofa, jezuitu Teilharda de Chardin:

“Čo je evolúcia: teória, systém, hypotéza? Vôbec nie. Je to niečo oveľa viac: je to všeobecné pravidlo, pred ktorým sa musia skloniť všetky teórie, všetky hypotézy; ktorému sa odteraz všetky systémy musia prispôsobiť, aby boli pravdivé. Svetlo, ktoré osvetľuje všetky fakty… – to je evolúcia” .

Ďalší významný evolucionista G. Harper nazýva túto teóriu “metafyzickou vierou” a známy biológ E. Meyer ju nazýva “svetonázorom moderného človeka”. Profesor fyziky z Manchesterskej univerzity H. S. Lipson píše: “V skutočnosti sa evolucionizmus zmenil na akési vedecké náboženstvo; takmer všetci vedci ho prijali a mnohí sú pripravení “vtesnať” svoje pozorovania do jeho rámca”.

L. Harrison Matthews, člen Kráľovskej fyzikálnej spoločnosti, je rovnako úprimný: “Teória evolúcie je nosným pilierom biológie; biológia je teda v čudnom postavení vedy založenej na nedokázanej teórii. Je to teda veda alebo náboženstvo? Viera v teóriu evolúcie je teda podobná viere v účelové stvorenie – každý koncept považujú tí, ktorí v neho veria, za pravdivý, ale ani jeden z nich nebol dodnes dokázaný.”

Karl Popper tiež uviedol, že evolucionizmus nie je dokázateľná vedecká teória, ale metafyzický výskumný program. Ako konštatuje jeden z autorov kritickej štúdie o darvinizme: “Na základe toho, čo hovoria, človek nadobúda dojem, že títo ľudia zložili prísahu brániť svoje náboženstvo za každú cenu. Nemajú potrebu dodržiavať vedeckú metódu ani sa zapájať do vedeckej diskusie. Nikdy sa neodvolávajú na žiadne experimenty alebo objavy, ale používajú len slová, ktoré majú metafyzický rozmer” .

Rozpúšťajúc antropológiu v zoológii, ako napísal svätý Justín (Popovič), evolucionizmus dal vzniknúť ďalšiemu obludnému “vedeckému” výmyslu, eugenike, ktorá vznikla v rovnakom čase ako sociálny darvinizmus.

Jej základy položil ďalší vnuk Erasma Darwina, Charlesov bratranec Francis Galton, člen Kráľovskej spoločnosti a majster Vedeckej lóže, ktorý si ako jeden z prvých uvedomil význam Darwinovej teórie pre ľudstvo. Vychádzajúc z toho, že človek je len biologický druh a že medzi ľuďmi existujú vrodené biologické nerovnosti (chudobní sú na nižšom stupni biologického vývoja), začal presadzovať umelý výber najschopnejších a najčistokrvnejších ľudí, ktorý by nahradil nedostatok prirodzeného výberu, nemožného v podmienkach kresťanskej kultúry. Galton popieral, že duševné schopnosti boli človeku dané Bohom, a náboženské cítenie považoval len za “evolučné prispôsobenie, ktoré má zabezpečiť prežitie človeka ako biologického druhu”. Bol to on, kto v roku 1883 vymyslel slovo “eugenika” (z gréckeho “eu” – “dobre” + “genes” – “narodený”) na označenie svojej teórie.

Galton vytvoril vlastný model utopického štátu vrátane eugenickej kontroly, ktorú by vykonávala skupina odborníkov, ktorí by hodnotili dedičné vlastnosti jedinca a vynášali by rozsudok o “spôsobilosti” alebo “nespôsobilosti” na reprodukciu. Narodenie dieťaťa “nevhodným” rodičom by sa považovalo za eugenický trestný čin. Vývoj mal byť teda kontrolovaný. Ako povedal Galton,

“to, čo príroda robila slepo, pomaly a prísne, by sa malo robiť prezieravo, rýchlo a jemne”.

Neskôr filozof J. B. Callicot definoval eugeniku ako “sociálne riadenie ľudskej evolúcie”.

Ako vidíme, v podobe eugeniky, ktorá poprela kresťanskú antropológiu s jej postulátom o rovnakej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí, dostala gnóza “vedecký” základ na ospravedlnenie svojej myšlienky delenia ľudí na “vyšších” a “nižších”. Prirodzeným dôsledkom toho bolo zavedenie “pozitívnej eugeniky” – šľachtenia “ušľachtilých” a “negatívnej eugeniky” – odstránenia “najmenej vhodných”.

Po prvej svetovej vojne sa eugenika rozšírila a presadila na štátnej úrovni ako politika “zlepšovania ľudských vlastností” v podobe kastrácie elementov škodlivých pre spoločnosť. Po nacistických experimentoch sa musela načas zamaskovať, aby v našich časoch opäť odhalila svoju pekelnú podstatu.

Darvinizmus urobil radikálnu revolúciu vo vedomí západného človeka a núti ho pozerať sa na svet cez prizmu evolucionizmu a pokroku, čo je v hlbokom rozpore s kresťanským svetonázorom. Ako píše kňaz Konstantin Boufejev, evolucionisti sú piatou kolónou a evolucionizmus je “heréza a každý, kto sa hlási k evolucionizmu, musí vedieť, že sa tým odrezáva od jedinej svätej apoštolskej Cirkvi ako heretik“.

---

Zdroj textu v ruštine: https://t.me/ONCHETVERIKOVA/9582

Preklad, zvýraznenia, externé linky a ilustrácie: Milo s pomocou DeepL a Wikipédie