Kedysi dávno Khidr, Mojžišov učiteľ, oslovil ľudstvo s varovaním. Povedal, že v určený deň zmizne zo sveta všetka voda, ktorá nebola špeciálne zhromažďovaná. Tá sa potom obnoví inou vodou, ktorá človeka privedie k šialenstvu.

Iba jeden človek pochopil dôležitosť tejto rady. Nazbieral vodu, odišiel na bezpečné miesto, uschoval ju tam a čakal, kým voda začne meniť svoje charakter.

V určený deň prestali tiecť potoky, studne vyschli a keď muž ktorý načúval uvidel čo sa deje, odišiel do svojho útočiska a pil svoju nazbieranú vodu.

Keď zo svojho bezpečia uvidel, že vodopády opäť začínajú tiecť, tento muž zostúpil medzi ostatných ľudských synov. Zistil, že rozmýšľajú a rozprávajú úplne inak ako predtým; pritom si však nepamätajú, čo sa stalo, ani to, že boli varovaní. Keď sa s nimi pokúšal rozprávať, uvedomil si, že si myslia, že sa zbláznil a prejavovali nie pochopenie, ale nepriateľstvo alebo súcit.

Spočiatku sa z novej vody nenapil a každý deň sa vracal do svojho úkrytu, aby načerpal zo zásob. Nakoniec však prijal rozhodnutie piť novú vodu, pretože nemohol zniesť samotu keď žil, správal sa a myslel inak, ako všetci ostatní. Vypil novú vodu a stal sa takým, ako ostatní. Úplne zabudol na svoju vlastnú zásobu špeciálnej vody, a jeho druhovia sa naňho začali pozerať ako na blázna, ktorému sa zázrakom vrátil zdravý rozum.

---

Legenda opakovane spája Dhun-nuna, Egypťana (zomrel 860), údajného autora tohto príbehu, aspoň s jednou formou slobodomurárstva. V každom prípade je najstaršou postavou v dejinách rádu dervišov Malamati, o ktorom študenti Západu často tvrdia, že má nápadné podobnosti so slobodomurárstvom. Dhun-Nun vraj znovu objavil význam faraónskych hieroglyfov.
Táto verzia sa pripisuje Sayedovi Sabirovi Ali-Shahovi, svätcovi rádu Chishti, ktorý zomrel v roku 1818.

---

Preklad z Idries Shah – When the Waters Were Changed, Tales of the dervishes, Teaching-Stories of the Sufi Masters over the Past Thousand Years, New York 1969