Dnes je možné všetko. Františkova choroba sa podivne zhoduje s nástupom Donalda Trumpa k moci. (– a nezabudnime ani na návšetvu Roberta Fica, pozn. prekl.)

„Pápežov stav je stabilizovaný, čo naznačuje pozitívny výsledok liečby,“ uvádza sa v jednom z posledných vyhlásení tlačovej služby Svätej stolice, ktoré bolo zverejnené 8. marca. Samozrejme, je možné hovoriť o miernom zlepšení, ale lekári sú opatrní, takže zachovávajú opatrnú prognózu, spresňuje sa v ňom.

Pripomeňme, že 88-ročný František bol hospitalizovaný 14. februára s obojstranným zápalom pľúc. Dňa 23. februára bol jeho stav hodnotený ako „kritický“, potom sa situácia začala zlepšovať, ale v prvých marcových dňoch utrpel dva akútne bronchospazmy, po ktorých bol opäť napojený na pľúcnu ventiláciu.

---

“SP: Celý čas sa v katolíckom svete neprestáva hovoriť o tom, čo sa stane s Vatikánom, ak pápeža Františka vystrieda na Svätom stolci iný pontifex?

Myslím si, že v súvislosti s tým nedôjde k žiadnym prevratným alebo aspoň vážnejším zmenám v politike Vatikánu,” hovorí Olga Četveriková, doktorka histórie, docentka na MZVaEZ.

– Hlavný tektonický posun, ktorý si svojím významom v ničom nezadal s Veľkou francúzskou revolúciou z roku 1879, nastal v 60. rokoch minulého storočia, po Druhom vatikánskom koncile, keď sa vedenie Vatikánu dostalo úplne pod kontrolu vonkajších síl, ktoré zastupovali záujmy rôznych tieňových spoločenstiev a mafiánskych štruktúr.

Výsledkom ich dlhoročnej usilovnej práce bola príprava a infiltrácia svojich ľudí, ktorá umožnila Katolíckej cirkvi vstúpiť do tzv. medzináboženského dialógu s inými náboženstvami, ktoré podľa nového vyučovania tiež obsahujú „semená pravdy“. Zároveň sa Katolícka cirkev v súlade s myšlienkou „obnovy“ („agiornamento“) úplne otvorila modernému svetu s jeho normami a štandardmi, ponorila sa do svetskej reality. Odvtedy boli všetci pápeži, počnúc Pavlom VI. ovládaní politickými silami napojenými na najvyšší svetový biznis.

Tieto sily postupne zrevidovali vatikánske dogmy a potom zmenili liturgiu v súlade s protestantským duchom. Zostala posledná nedobytná pevnosť – normy kresťanskej morálky a etiky, ale aj táto bašta napokon padla za súčasného jezuitského pápeža Františka, ktorý vyhlásil toleranciu „nových“ noriem rodinnej politiky a uznal totálnu digitalizáciu za dobrú vec pre kresťanský svet. Takto sa Vatikán definitívne presunul do „novej reality“ a utvrdil svoj v základe rigidný systém riadenia.

“SP: V čom spočíva rigidita tohto systému?

– Hlavnou novou štruktúrou v systéme riadenia je rada 9 kardinálov verných pápežovi. K už existujúcemu Štátnemu sekretariátu (!) pribudol Sekretariát pre hospodárstvo, ktorý sa stal nástrojom na kontrolu a podriadenie vatikánskych financií a bánk nadnárodným korporáciám. Vznikol aj Sekretariát pre komunikáciu a médiá, na čele ktorého stoja ľudia, ktorí zabezpečujú podriaďovanie vatikánskych mediálnych štruktúr tým istým korporáciám.

Keď sa teda začali udalosti spojené s prechodom na „globálny reset“ – digitalizácia, pandémia covidu, totálne očkovanie – Vatikán v osobe pápeža Františka to všetko podľa očakávania podporil.

Keď sa začala tzv. ŠVO (Špeciálna vojenská operácia, –pozn. prekl.), nie náhodou jeho pozícia vyzerala ako sprostredkovateľ, na hranici neustálej manipulácie – byť akoby „nad vecou“, vystupovať ako hlavný zmierovateľ. To je hlavné poslanie Vatikánu – poskytovať duchovné a ideologické vedenie v novom „úžasnom svete“.

„SP: Kto by mohol byť novým pápežom, ktorý “prevezme žezlo” z rúk slabnúceho pápeža Františka?

– Vatikán prakticky zlikvidoval výskyt akejkoľvek opozície vo svojich radoch. Existuje len niekoľko kardinálov, ktorí obhajujú odklon od ekumenizmu a návrat ku kresťanským hodnotám, a všetci sú odhaľovaní ako ohavní margináli. A keď sa niekto teší, že Katolícka cirkev je oslabená, treba si uvedomiť, že presne to je zámerom Vatikánu.

V tomto svetle si vystačí ktorýkoľvek z pretendentov na Svätú stolicu; ich úlohou je len udržať v chode novovytvorenú, v podstate „Švabovskú“ štruktúru na ovládanie veľkých más ľudí, ktorí sa nazývajú katolíkmi. Najpravdepodobnejším kandidátom na úlohu takéhoto pápeža je vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, skúsený diplomat a Františkov starý spolupracovník, ktorému František dôveruje „na tisíc percent“. Mimochodom, aj Washington o ňom hovorí vo výbornom tóne.

Hoci nevylučujem, že sa objaví nejaký „čierny kôň“, pretože príprava každého pápeža v nedávnej histórii, ako ukazujú štúdie, prebieha najmä na tieňovej úrovni. Napríklad Jána Pavla II. pripravovali na pápežský stolec americké špeciálne služby, ktoré potrebovali zničiť socialistický systém, takže im dokonale vyhovoval Poliak Karel Jozef Wojtyla, ktorého bežní katolíci nepoznali.

“SP: Takže udržiavanie systému v chode nie je vážnou úlohou pre budúceho pápeža. Alebo sú tu ešte nejaké nuansy?

– Úlohou nového pápeža na taktickej úrovni bude podľa môjho názoru pri zachovaní jeho celkovej stratégie určiť formu ďalšieho presadzovania jeho naratívov v masách. Je možné priamo odovzdať opraty svetovej vlády nadnárodným korporáciám, alebo je možné, aby sa jadrom nového systému stal štátny aparát jedného štátu.

Keďže globalisti nie sú schopní rýchlo presadiť svoj svetový systém vládnutia, dôraz sa kladie na druhú možnosť – administratívu USA, ktorú tvrdo pretvára Donald Trump. Jeho projekt „Stargate – Hviezdna brána“ je systém nadvlády najväčších korporácií na úrovni Black Rock v rámci štátneho aparátu Ameriky pod omáčkou MAGA. A nazvime veci pravými menami – v skutočnosti to zaváňa, a to vo veľkom, technofašizmom. Dobre vieme, kto je to Elon Musk a kto bol jeho starý otec.

“SP: Pápež František predsa nastúpil na Svätú stolicu ako liberál. Odkiaľ by sa vzal technofašizmus?

– Tak, pápež František odstránil všetky prekážky na úrovni slobody mravov. Ale pripomeniem, že je jezuita a hlavnou črtou jezuitov je maximálna nenápadnosť vo vzťahu k tomuto svetu. Pripomeňme si, že v rokoch vojenskej junty v Argentíne za vlády generála Videlu vtedajší predstavený argentínskych jezuitov a člen hierarchie argentínskej Cirkvi Jorge Bergoglio, ako sa vtedy pápež František volal, podporoval politiku armády a mlčal o jej zločinoch.

Pokiaľ ide o Parolina, ten do tohto nového rámca dokonale zapadne. Skutočnosť, že choroba pápeža Františka sa zvláštnym spôsobom zhoduje s nástupom Donalda Trumpa k moci, je nevyhnutnou zhodou okolností. Ďalšou zvláštnou zhodou okolností je, že keď americký prezident začal rokovať so Zelenským, pápežov zdravotný stav sa zlepšil. A po škandále v Oválnej pracovni sa jeho zdravotný stav napodiv opäť zhoršil.

„SP“: Ak je s Amerikou a Vatikánom všetko viac-menej jasné, ale ako sa dajú usporiadať vzťahy Vatikánu s Ruskom v prípade zmeny pontifexa? Bude Ruská pravoslávna cirkev, obrazne povedané, v pokušení byť tvrdšia?

– Ak mám byť úprimná, podľa môjho názoru sa všetko najhoršie vo vzťahoch medzi pravoslávnou a katolíckou ekumenickou cirkvou už udialo v roku 2016 v Havane. Tam bol pápež František nazvaný „bratom“ pravoslávnych kresťanov.

Vtedy sa veľa hovorilo o tom, že to bola fatálna chyba, že takéto porušenie duchovných zákonov sa neodpúšťa…

Katolicizmus so svojou „pápežskou herézou“ jednoducho nemôže byť v bratských vzťahoch s pravým pravoslávím, najmä vzhľadom na všetky nedávne udalosti. Pre Ruskú pravoslávnu cirkev je to svetonázorová „vidlička“ – buď pôjde vlastnou cestou s vlastným hodnotovým systémom, alebo bude nevyhnutne začlenená do tohto globalistického poriadku.

Tretia cesta jednoducho neexistuje, bez ohľadu na to, ako veľmi sa ju teraz snažia vymyslieť. Ešte stále máme čas vrátiť sa späť, ale času zostáva čoraz menej.

---

Rozhovor viiedol Andrej Zacharčenko.

Titulné foto: Pápežská audienčná sála, Vatikán

Preklad z ruského originálu “Вместо папы-иезуита «рулить» Ватиканом будет «папа из ЦРУ»?“