“Fotograf, ktorý mal smolu”, “Novinári, ktorí sa stratili” a iné krátke prózy
Agentúra Reuters zverejnila 17.5. 2024 článok pod názvom “Fotografia slovenského atentátu, ktorá takmer unikla”, ktorý objasňuje, za akých podmienok fotografie Radovana Stoklasu vznikli. Vysvetľuje, ako vznikla dramaticka, ale málo vypovedajúca fotografia auta, kde už je premiér naložený, ochrankári nastupujú a ktorá sa stala tou, ktorá obletela svet.
Vo vśetkej stručnosti: neprestavil fotoaparát na denné svetlo a stihol už len to, čo sme videli. Smola. Stáva sa. Aj najlepśím profesionálom.
Tu sú fotografie Reuters od Radovana Stoklasu, s originálnymi popismi v angličtine, tak ako boli sprístupnene novinárom po celom svete. To je zároveň zdokumentovaná cesta R. Stoklasu v ten deň, poradie obrázkov je prevzaté z článku:
Fotografia slovenského atentátu, ktorá takmer unikla
Je to nočná mora každého amatérskeho fotografa: nasnímate fotografiu, ktorá sa vám podarí len raz za život, a zabudnete zmeniť nastavenia fotoaparátu.
Môže sa to však stať aj skúsenému profesionálovi.
Spravodajca agentúry Reuters Radovan Stoklasa bol jedným z mála ľudí, ktorí zostali v provizórnom tlačovom stredisku v slovenskom meste Handlová asi 40 minút po tom, čo premiér Robert Fico informoval novinárov o práve skončenom zasadnutí vlády.
V poriadku. Po tlačovej konferencii teda fotograf nevyšiel von spolu s premiérom na námestie a ani nevyužil perspektívu z poschodia Domu Kultúry, aby nasnímal príchod premiéra k ľuďom zhora. Sedel v tlačovom centre, možno sa chcel najesť. Ktovie. Zdá sa, že pre neho už reportáž skončila. A nedá sa mu to zazlievať. Pekné fotografie stretnutia s občanmi mal už od rána, tlačovku mal zdokumentovanú tiež (pozri galériu vyššie).
Tento pocit uspokojenia však zjavne postihol všetkých prítomných novinárov. Na videu nie je pri atentáte ani jeden viditeľný reportér. Čo sa s nimi stalo?
Na záberoch RTV Prievidza je vidno dve veľké profesionálne kamery. DenníkN vo svojej správe oznámil, že reportér Vražda sa nachádzal neďaleko miesta atentátu:
Kde všetci boli? Boli tie obložené chlebíčky naozaj tak chutné?
Pokračujme v článku:
Zvuk potlesku mu napovedal, že Fico vychádza na námestie pod ním, ale potom počul hluk, ktorý pripomínal petardy. Inštinktívne schmatol dva fotoaparáty, jeden namieril z okna a stlačil spúšť.
Fico, dve desaťročia dominantná osobnosť Slovenska, bol postrelený a ťažko zranený a ochrankári ho už nakladali do jeho limuzíny.
Na tomto mieste sa začína rysovať problém. My – nezasvätená verejnosť- v skutočnosti vôbec nevieme, koľko trvala táto fáza – teda od výstrelov po naloženie premiéra do auta. A navyše, nevieme ani, čo sa tam dialo.
Chýbajúce sekundy. Sekundy?
Prečo to nevieme? Aj preto, lebo kameramana z RTV Prievidza, zdá sa že jediného reportéra ktorý robil svoju prácu, evidentne prestalo dianie v tejto fáze zaujímať a vypol kameru. Áno, to je irónia. Je skutočne absurdné, domnievať sa to. Nie. Video je samozrejme zostrihané podľa inštrukcií nejakého orgánu, ktorý pravdepodobne zabezpečil aj to, aby bol kameraman tam kde bol – v polohe, kde prakticky nevidel vôbec nič z toho, čo by divákov RTV Prievidza zaujalo, ak by sa atentát nekonal. Za zobrazený chrbát preméra by ho v redakcii nepochválili.
Ďalší fragment, ktorý poznáme, je až toto video. Poznáte ho, Premiéra nakladajú do limuzíny. Z miesta, ktoré je asi 3 metre vzdialené od miesta, kam ho počas streľby odhodil pohotový ochrankár a kde sme ho naposledy videli vo videu z Prievidze. A zasa smola, záber je zozadu.
Ale mám aj dobrú správu. V bližšie neurčenom čase sa do práce sa pustil ešte jeden reportér- síce oneskorene, ale lepšie ako nikdy. Dostaneme sa k nemu.
Ďalej v texte agentúry Reuters:
“Mal som zlú expozíciu, pretože fotoaparát bol nastavený na interiér,” povedal Stoklasa. “Mojich prvých päť snímok bolo len bielych – nič.”
Dobre, že sa mu nevybili baterky. Nemali by sme vôbec nič. Ale, naozaj, stáva sa.
Po štyroch desaťročiach práce na nie príliš glamuróznom provinčnom Slovensku mohol Stoklasa vidieť, ako mu jeho veľká chvíľa uniká, ale v zlomku sekundy upravil svoje nastavenia – čo mu umožnilo získať posledný úspešný záber.
Dvere auta sa už za Ficom zavreli a šofér nastupoval, aby odišiel, ale ten obraz, keď sa muži z ochranky rozbehli na všetky strany, aj tak stačil.
Stoklasa ešte niekoľko sekúnd volal do kancelárie, aby novinárom povedal, čo videl, a potom vybehol na ulicu.
Rozbehol sa na námestie a zachytil ďalší kľúčový moment: polícia zatýkala podozrivého spútaného na zemi.
Stoklasa bol jediný so snímkami, okrem jedného kolegu pracujúceho pre slovenské ekonomické noviny.
Bol však na ulici a jeho notebook, ktorý zvyčajne používal na rýchlu úpravu a prenos, bol stále v tlačovom stredisku – ktoré teraz polícia uzavrela.
“Potom som si spomenul, že jeden z mojich fotoaparátov dokáže posielať obrázky do telefónu… a tak som sa pripojil na svoj hotspot a poslal som nejaké do agentúry Reuters,” povedal. Jeho fotografie sa mali dostať na popredné miesta svetových webových stránok a titulných strán.
Zaujímavý príbeh. Autor článku si naše sympatie nezískal, ale pekne nám uviedol novú postavu, fotografa z Hospodárskych novín. Tu sú jeho fotografie, publikované na HNonline. Asi netreba spomínať, že počas atentátu bol tam, kde všetci jeho kolegovia. Niekde inde.
Sanitka
Sanitku vedie policajné auto, limuzína ide za ňou. Sanitka sa nachádza asi 100 m od miesta atentátu (pozri v galérii). Zaujímavé na nich je to, že fotografie sanitky sú popísané “Sanitka odváža premiéra Roberta Fica”. Videl Peter Meyer z HN niečo iné, ako autor videa nakladania premiéra do limuzíny a ako Radovan Stoklasa z poschodia Kultúrneho domu?
A zasa to slnko. Znovu svieti. Tak, ako svieti aj na fotografiách zadržania páchateľa. Na rozdiel od videa atentátu a videa nakladania premiéra vrátane odjazdu, kde nesvieti.
Koho, kedy a kam vlastne nakladali na odvoz do nemocnice? Kto bol v sanitke? Kto v limuzíne? Video z RTV Prievidza končí priskoro, video z Pravda TV začína neskoro a Stoklasa neprestavil expozíciu – a my zasa nič nevieme.
Kto má originály?
Zverejnené materiály sú zostrihané a fotografie vybrané tak, aby sme si utvorili skreslený obraz o atentáte.
Ostatné možné materiály zo smartfónov (ak predpokladáme, že skupinka vítajúcich nebola komparzom) – by polícia samozrejme zabezpečila. To nie je nič pozoruhodné. Únik informácií, sťaženie vyšetrovania – viac menej bežné argumenty, nesprístupniť materiály verejnosti.
Aj keď by sa dalo oprávnene spýtať: Prečo utajovať, ak je identita atentátnika úplne jasná, bez akýchkoľvek pochybností, ten sa priznal pred sudcom a na tomto základe sa už rozbehla obrovská mediálna kampaň?
No – jednoducho preto, aby neuniklo nič, čo by mohlo aktuálnu verziu spochybniť.
Redakcie RTV Prievidza a Pravdy TV by mali mať videá v plnej dĺžke. A ak ich v plnej dĺžke nemajú, teda ak nemajú originálne záznamy, tak im skrátené klipy mohla dodať len polícia – alebo im presne určila, čo sa do médií vypustí. To je ešte tá lepšia možnosť. Pretože, argument o bežiacom vyšetrovaní polície nedáva prĺiš zmysel. Prečo by malo práve tých údajných pár sekúnd navyše niečo v tomto ohľade zmeniť?
Nečakajte na výsledky vyšetrovania. Nebudú to výsledky vyšetrovania, ale výsledky dohody či boja zúčastnených strán. Práve sa píše história. A vy viete, kto históriu píše.
Epilóg
Viete prečítať, čo je napísané na – zreteľne dodatočne spracovanom – transparente za premiérom? Aspoň druhý riadok?
Nie? Asi ste to podľa upravovateľov fotografie čítať nemali.
Je tam napísané AROGANTNÁ MAFIA.
Dodatok z 9.6.2024: Po podrobnom, viac ako dvojtýždňovom štúdiu materiálov z priebehu atentátu a zverejnených informácií sú mi odpovede na otázky v článku (a iné, súvisiace) oveľa jasnejšie. Horeuvedené fakty sa nezmenili. Prečítajte si, ako a prečo atentát prebehol:
