Nie je to ani desaťročia presadzovaná izraelská politika, ani politika islamistického Hamasu, ktorá teraz hrozí, že uvrhne Blízky východ do nového chaosu. Vopred sa však dá konštatovať, že tento chaos je zámerne vyvolávaný zvonku – a je tomu tak už desaťročia. A akú úlohu v tom zohrávajú extrémistické, napríklad islamistické organizácie? Možno sú to skôr umelé produkty ako prirodzene rastúce? Aby sme odpovedali na tieto otázky, rozšírme náš pohľad.

---

Predtým, než pocestujeme v čase, niečo zo súčasnosti. Investigatívny novinár Seymour Hersh sa dozvedel od veterána izraelskej bezpečnostnej služby poučné informácie. Ten ho informoval, že premiér Benjamin Netanjahu

„Je na konci[…] je to živá mŕtvola. Vo funkcii zostane len dovtedy, kým streľba neustane. Možno ešte mesiac alebo dva.“ (1)

A ak streľba neprestane?

Potvrdzuje sa tu znovu a znovu praktizované pravidlo mocenskej politiky. Tá sa snaží odvrátiť pozornosť od vnútorných konfliktov, ktoré svedčia o hroziacej strate moci, ich externalizáciou. Hľadá sa, nachádza, v prípade potreby dokonca vytvára “spoľahlivý” nepriateľ, aby sa uzavreli šíky, neutralizovala opozícia v krajine a aby sa vnútropolitické zlyhanie vytratilo z centra pozornosti prostredníctvom nových, veľmi emocionálnych tém.

Západná mocenská politika je vycvičená vo vytváraní nepriateľov. Niekedy je to vírus, inokedy klíma a potom zas a znova “Rusi”, spolu s diktátormi zostavenými podľa potreby. Takže na problémy nenaráža. Tie sa vytvárajú! Možno si čitateľ spomenie na “zjednotený, západný, slobodný svet”, ktorý stojí spoločne “v boji proti medzinárodnému terorizmu” – ktorý si ale vytvoril sám? Toto samozrejme nemá miesto ako realita v naratívnom priestore “slobody názorov”.

Od mudžahedínov po Al-Káidu

Al-Káida a Islamský štát (IS) sú prítomné aj dnes, napríklad v Sýrii. Tam „spoločenstvo hodnôt“ naďalej porušuje základné normy medzinárodného práva, napríklad nedotknuteľnosť štátnej suverenity. Americkí invázori v Sýrii nie sú témou pre naše nekvalitné masmédiá, a už vôbec nie na vyjadrenie pohoršenia. Pohoršenie je vyhradené pre všetkých tých, ktorí sa neprihlásili k ich predurčenej úlohe, úlohe vazalov. A tak atrament pri „ruskej invázii“ len tak tečie z pera.

Porušovanie medzinárodného práva, v tomto prípade vo vzťahu k Sýrii, však v žiadnom prípade nie je úplné.

Pretože práve v oblastiach, ktoré kontroluje americká armáda priamo alebo prostredníctvom svojich pomocných Sýrskych demokratických síl (SDF), sa stále darí bunkám teroristickej organizácie Islamský štát. Zatiaľ čo tam, kde je Sýria schopná zabezpečiť si svoju suverenitu, už neexistujú. To nie je ani náhoda, ani neschopnosť Západu, je to presne tak, ako je to zamýšľané. Západná propaganda dodnes ospravedlňuje anexiu sýrskych území zo strany USA argumentom, že je stále potrebné bojovať proti zvyškom IS (2). Čo však nemôžu robiť. Pretože to nechcú. Sú to krstní otcovia zradikalizovaných, užitočných idiotov.

Na Sýriu sa systematicky útočí z oblastí kontrolovaných zahraničnými mocnosťami. Po útokoch na vojakov a civilistov sa teroristi stiahnu späť do svojich útočísk (3). Celý severovýchod a východ Sýrie, ktorý spravujú kurdskí guvernéri, je prakticky pod kontrolou USA – a v skutočnosti je útočišťom teroristických milícií IS. Pokiaľ budú čižmy amerických vojakov narúšať sýrske územie, nezmení sa to.

Potom je tu provincia Idlib, ktorá sa nachádza na severozápade Sýrie na hranici s Tureckom. Tu je turecká armáda kmotrom nástupníckych organizácií al-Káidy. Vieme, že celý západný svet sa musel pridať k bojovému pokriku “napadnuté USA”, aby zničil medzinárodný terorizmus vo všeobecnosti a najmä Al-Káidu ako hlavného strojcu, kdekoľvek by ich prichytili. Bolo to po údajných útokoch Al-Káidy 11. septembra 2001, ktoré boli “zlomovým bodom v nedávnej histórii”. Aspoň tak by nás o tom chce presvedčiť Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie (bpb) (4).

V tom čase sa ozval istý George W. Bush:

“Naša vojna proti terorizmu sa začína Al-Káidou, ale tým sa nekončí. Neskončí sa, kým sa nenájde, nezabráni v ďalšej činnosti a neporazí každá teroristická skupina pôsobiaca kdekoľvek na svete.” (5)

Bush a klika za ním a po ňom dodržali svoje slovo. Neporazili teroristické skupiny. Pretože nechceli. A preto vojna, ktorú pokrytecky nazývajú vojnou proti terorizmu, môže pokračovať ďalej a ďalej, až do súdneho dňa. Samozrejme, na udržanie dôveryhodnej úrovne ohrozenia treba prinášať obete. Musia sa vytvárať traumatizujúce udalosti, ktoré sa potom využívajú v médiách, aby vyhovovali vyvolávaniu strachu. Napríklad to, čo sa v súčasnosti deje v Izraeli a Gaze, je veľmi emocionálne, dokonca traumatizujúce. Kto by chcel, aby sa niečo také stalo? Ako povedal Brecht: “Tých v tme nevidno…”. Pokračujúc v myšlienke, tí v tme sú ale napriek tomu prítomní.

Existujú sily, ktoré milujú chaos, pretože im dáva priestor na pretváranie. Mocenské skupiny majú vždy záujem tvoriť, organizovať tvorivú deštrukciu. Veď v chaose deštrukcie sa najlepšie darí sociálnym trápeniam a nerešpektovaniu ľudských hodnôt, ako sú ohľaduplnosť a vzájomná úcta. V takomto prostredí násilia sa nájde dostatok vykorenených ľudí, ktorých možno ideologizovať a radikalizovať. Je to ideálne prostredie na výchovu užitočných idiotov.

Al-Káida má svoje korene v Afganistane. Vznikla z afganských bojovníkov náboženstva , ktorých Pakistan a USA zásobili množstvom peňazí a zbraní. Mudžahedíni, užitoční idioti, ktorí mali robiť špinavú prácu pre exceptionalistov vo Washingtone. Čo aj robili (6). O niekoľko rokov neskôr vtedajší poradca amerického prezidenta Zbigniew Brzezinski hrdo vyzdvihoval dôsledky “kreatívnej deštrukcie” Afganistanu (7) – a potom aj Sovietskeho zväzu:

“Tajná operácia [CIA] bola výborný nápad. Mala za následok, že Rusi sa dostali do afganskej pasce, a vy chcete, aby som to ľutoval? V deň, keď Sovieti oficiálne prekročili hranice, som napísal prezidentovi Carterovi: Teraz máme možnosť venovať ZSSR ich vietnamskú vojnu. A skutočne, takmer desať rokov musela Moskva viesť vojnu, ktorá bola pre vládu neúnosná, konflikt, ktorý viedol k demoralizácii a napokon k rozpadu sovietskeho impéria.” (8)

Zbigniew Brzezinski

Keď sa ho potom opýtali, či neľutuje, že vyzbrojil a internacionalizoval islamistov, neskôr teroristov, šedá eminencia viacerých vlád USA reagovala dosť príkro:

“Čo je najdôležitejšie v dejinách sveta? Taliban alebo rozpad sovietskeho impéria? Niekoľko zmätených, podnietených moslimov alebo oslobodenie strednej Európy a koniec studenej vojny?” (8i)

Zbigniew Brzezinski

Je to jednoznačné a zároveň otriasajúce: Brzezinski otvorene povedal, že islamskí veriaci boli podnecovaní k tomu, aby boli politicky zneužití. V neskorších rokoch sa mudžahedíni ideálne hodili ako užitoční idioti, ktorí prispeli k zničeniu juhoslovanského štátu teroristickými metódami, na ktoré boli vycvičení (9). A len takýmto spôsobom mohla al-Káida vôbec vzniknúť a rozšíriť sa za hranice Afganistanu. Mohol by byť Hamas podobným ” umelým produktom”?

A zatiaľ čo rozsievali násilie a rozpútavali vojnu, na verejnosti sa prezentovali ako sprostredkovatelia, ktorým ide o mier:

“Pakistan aj Spojené štáty sa na verejnosti stavali do úlohy partnerov na rokovaniach o Afganistane, zatiaľ čo v pozadí sa dohodli, že vojenská eskalácia by mala byť tou správnou voľbou. V tomto však USA zaujali oveľa opatrnejší prístup ako Pakistan.” (10)

Od Al-Káidy k Islamskému štátu

JV každom prípade nástupnícka organizácia al-Káidy, teroristická Hai’at Thahir ash-Sham (HTS), v súčasnosti riadi dianie vo veľkej časti sýrskej provincie Idlib. A zjednotené demokratické médiá nám bez mihnutia oka neustále rozprávajú rozprávku o tom, že ide o povstaleckú oblasť, kde sa buduje občianska spoločnosť (11, 12). Zároveň do tohto umelo udržiavaného, teroristami ovládaného územia naďalej prúdi štedrá “pomoc” z “medzinárodnej darcovskej konferencie pre Sýriu” (13). Sýria zároveň trpí brutálnymi hospodárskymi sankciami uvalenými Západom, ktoré v súčasnosti vedú k hladomoru a úplnému vyhladovaniu. Cynizmus systémových médií je takmer bezhraničný. Snažia sa obviniť sýrsku vládu z dramatických dôsledkov tejto hospodárskej vojny proti Sýrii, pričom zároveň podporujú územia spravované teroristami (13i).

Ešte raz k Islamskému štátu (IS), ktorý vznikol podľa vzoru Afganistanu a ktorý stále obýva útočisko na východe Sýrie kontrolované USA. Bez “kreatívnej deštrukcie” Iraku – realizovanej intervenciou v rozpore s medzinárodným právom “koalíciou ochotných” pod vedením USA a Spojeného kráľovstva (14 – 17) – by IS tiež nemohol uzrieť svetlo sveta. V chaose ničenia a násilia sa zradikalizovali tisíce sunnitov, najmä tí, ktorí sa ocitli v amerických zajateckých táboroch, kde bolo mučenie, zneužívanie a ponižovanie súčasťou každodenného života (18 až 21). A aj títo, podobne ako ich duchovne blízki prisluhovači z al-Káidy, sa vydali cestou užitočných idiotov. Ich extrémizmus z nich urobil vhodnú nepriateľskú postavu, ktorú možno podľa potreby inštrumentalizovať.

Z tohto bodu si môžeme odniesť predovšetkým nasledujúci poznatok: Pri destabilizácii jedného alebo viacerých štátov je radikálna, extrémistická ideológia podporovaná zainteresovanými stranami a ich stúpenci sú logisticky podporovaní, financovaní a vyzbrojovaní. Tieto skupiny sa potom internacionalizujú a v pozadí ich kontroluje vplyvná moc. Húfne sa rozširujú a začínajú destabilizovať ďalšie spoločnosti, čím vytvárajú zámienky pre “humanitárne intervencie”, “farebné revolúcie” a všetky možné formy vojny. Sú komunikované podľa vlastného uváženia: Ako zlo par excellence, ako teroristi alebo ako aktivisti, povstalci, rebeli. Tak ako je ich úloha stanovená v príslušnej inscenácii. Jedna a tá istá skupina môže v rôznom čase zmeniť jednu úlohu na druhú.

Moslimské bratstvo

Moslimské bratstvo spája takmer výlučne s jeho aktivitami v Egypte. Keď organizácia v roku 1928 vznikla, krajina bola stále pod britským protektorátom a nezávislosť, ktorú jej Briti udelili v roku 1922, bola v podstate formálna (22). Nezabúdajme, že britská svetová veľmoc si vždy dokázala zabezpečiť svoju vládu skôr nepriamou kontrolou prostredníctvom politiky “rozdeľuj a panuj”, systematického prenikania do organizácií a inštitúcií.

Moslimské bratstvo sa už desaťročia spolieha na teroristické násilie, aby dosiahlo svoj cieľ, ktorým je Boží štát s právom šaría. Viacerí politickí vodcovia boli zavraždení atentátnikmi z vojenskej zložky tejto organizácie (23). Moslimskí bratia sa pokúšali zvrhnúť vlády (24 až 26), s demokraciou nemali a nemajú nič spoločné. Ale už desaťročia majú neoficiálne sídlo (27) a od roku 2022 dokonca úplne oficiálne zastúpenie v Londýne (28) – v Londýne?

Ideologickí fanatici sa vždy hodia do úlohy užitočných idiotov, ktorí hrajú do karát západným mocenským záujmom. Platilo to pre mudžahedínov, ako aj pre al-Káidu a IS. A rovnako to platí aj pre Moslimské bratstvo. “Vypuknutie ľudového povstania” opísalo naratív na zahmlievanie reality v Sýrii na jar 2011. V skutočnosti – a málokto v tejto krajine si to uvedomuje – išlo o dobre koordinovaný teroristický útok sýrskeho Moslimského bratstva, riadený zo zahraničia. Logistiku, komunikačné vybavenie a zbrane im dodávali západné spravodajské služby z Jordánska, Iraku a Turecka (29, 30). Boli to oni, kto vytvoril potrebný chaos na začatie “tvorivého” ničenia Sýrie (31, 32).

Na jeseň 2011 zavraždili salafisti syna veľkého muftího Sýrie, najvyššieho islamského právnika v krajine (33). Veľký muftí Ahmad Badr ad-Dín Hassún bol vášnivým zástancom mierového spolužitia konfesií. Tak ako je to stanovené aj v ústave sekulárnej Sýrie. Páchatelia boli salafisti a boli platení zo zahraničia (34). Salafisti boli aj tí, ktorí sa v roku 1982 násilne pokúsili nahradiť náboženskú toleranciu v Sýrii islamským štátom so šaríou ako ústavným základom. Salafisti boli užitoční idioti, ktorí robili špinavú prácu pre zahraničné mocnosti, aby rozvrátili sýrsku spoločnosť. V 80. rokoch minulého storočia Moslimské bratstvo neuspelo (35), v roku 2011 sa im to podarilo (36 až 38). V oboch prípadoch zneužili priestory pre bohoslužby ako vojenské a logistické základne – v roku 1982 v Hamá, ako aj v roku 2011 v Dará. A v oboch prípadoch boli označení za “dobrých chlapcov”, za “povstalcov”.

Kto koho využíva

Moslimské bratstvo predstavuje politický salafizmus, v ktorom islamský právny poriadok, šaría, nemá alternatívu. Zasahuje do všetkých oblastí života ľudí, kontroluje ich a reguluje. Považujú sa sami za jediných legitímnych predstaviteľov pôvodného islamu. A sami seba vidia ako globalistov!

“Salafisti neuznávajú národné štáty. Vychádzajúc z jadra štátu, hranice sa majú “rozšíriť” a nakoniec obsiahnuť celú ummu (celé islamské svetové spoločenstvo). Moslimovia žijúci inde by potom boli povinní emigrovať (arabsky “hidžra”: vysťahovalectvo) do jadrového islamského štátu podľa príkladu Proroka, aby tam mohli žiť zbožným životom a nemuseli žiť medzi “neveriacimi”.” (39)

Moslimské bratstvo je kombináciou politického a vojenského salafizmu. Ten prvý slúži ako dlhodobý proces indoktrinácie ľudí, v rámci ktorého sa majú otvoriť myšlienkam spoločnosti založenej na šaríi a podľa pravidiel pravého islamu. Misijná činnosť ako strategický koncept na dosiahnutie týchto cieľov je pre Moslimské bratstvo veľmi dôležitá. Usilujú sa o systematický vývoz myšlienok tohto islamistického Božieho štátu. V rámci tejto indoktrinácie sa zväčša upúšťa od propagácie násilných riešení na vytvorenie takejto spoločnosti. Ide však o neúplné vykreslenie tejto koncepcie. Tam, kde sa Moslimské bratstvo vidí v strategicky výhodnej pozícii, je rozšírené o násilnú zložku, džihád (39i).

Nielen v Sýrii, ale aj v iných arabských krajinách boli a sú prítomnosť a aktivity Moslimského bratstva vnímané ako skryté nebezpečenstvo. To sa dočítame v publikácii nemeckej nadácie blízkej vláde:

“Po prvé, Spojené arabské emiráty bojujú proti islamistom v regióne, pretože považujú Moslimské bratstvo, najväčšie a najdôležitejšie hnutie politického islamu v arabskom svete, za vážnu hrozbu pre stabilitu režimu vo svojej krajine. Vedenie v Abú Zabí je presvedčené, že nadnárodná štruktúra islamistickej skupiny je nebezpečná. Ak totiž získa moc v krajinách, ako je Egypt, pokúsi sa zmobilizovať svojich stúpencov v krajinách Perzského zálivu a najmä v SAE proti ich vládam.” (40)

Sieť Bratstva bola od svojho vzniku v Egypte v 20. rokoch 20. storočia jednak medzinárodná, jednak založená na dlhodobej, čiastočne konšpiračnej činnosti. Ako piata kolóna, ako ponorka, sa môže držať desaťročia a môže byť infiltrovaná a reaktivovaná vždy, keď sa v príslušnej krajine vyvíja revolučná situácia. To sa podarilo obzvlášť pôsobivo v prípade zničenia Líbye (41 až 43).

Moslimské bratstvo malo veľmi rýchlo pobočku v Palestíne, potom v Sýrii, Turecku, Tunisku, Líbyi a Alžírsku. Sú to všetko štáty, ktorými niekoľkokrát otriasli násilné konflikty, v ktorých mal prsty Západ. Konflikty, ktoré – presnejšie povedané – on sám vyvolal.

Katar by sa mal spomenúť osobitne, pretože je domovom najväčšej vojenskej základne USA na Blízkom východe (44). Katar je tiež už desaťročia jedným z najväčších sponzorov Moslimského bratstva (45). Katar sa aktívne podieľal na agresívnych vojnách proti Líbyi a Sýrii, ktoré porušujú medzinárodné právo, a zároveň v týchto krajinách inscenoval Moslimské bratstvo ako opozíciu, povstalcov a rebelov.

Aj Hamas bol v priebehu rokov spolufinancovaný zo strany Kataru stovkami miliónov amerických dolárov (46). Nie je to prekvapujúce, keďže Hamas je koniec koncov palestínskou pobočkou Moslimského bratstva.

Aj keď nemecké médiá radi rýpu do Kataru, je to všetko len veľa blábolov. Vzťahy Nemecka s podporovateľom teroristických organizácií sú blízke, a to v oblasti obchodu aj zbrojenia (47, 48). V posledných rokoch putovali do Kataru nemecké zbrane a munícia v miliardovej hodnote (49).

Ľudia, ktorí sú natoľko zaujatí svojou ideológiou, ako sú stúpenci a vodcovia Moslimského bratstva, si vytvoria tunelové videnie. Používanie klamstva a násilia, dokonca aj teroru, považujú za ospravedlniteľné, ak nie nevyhnutné, v záujme dosiahnutia vznešeného cieľa. Nadmernosť ich cieľov si vyžaduje elitársky sebaobraz, podľa ktorého je človek vyvolený vďaka osobitnému nadaniu. Za takmer sto rokov svojej existencie sa Moslimské bratstvo pravidelne spoliehalo na násilie. A pravidelne konalo podľa hesla “účel svätí prostriedky”. Jeho vodcovia si často mysleli, že sú mimoriadne šikovní, keď sa pustili do boja so svojimi úhlavnými nepriateľmi, ktorých takýmito vyhlásili na základe vyznania viery.

Ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny boli Moslimskí bratia v pakte s fašistickým Nemeckom a dostávali štedrú podporu z Berlína. S podporou Hitlerovho režimu sa počet stúpencov Moslimského bratstva v priebehu niekoľkých rokov zvýšil z niekoľkých stoviek na 200 000 (50). Bratstvo bolo nielen nezmieriteľne protibritské, ale rovnako protižidovské a verilo, že môže využiť Nemecko na vytvorenie Božieho štátu v Egypte (51).

Popredným členom Moslimského bratstva bol v tých rokoch veľký jeruzalemský muftí Mohammed Amín al-Husajní, ktorému sa v roku 1941 podarilo za zázračných okolností utiecť do Nemecka cez Libanon a Irak. Tento člen Moslimského bratstva sa potom stal osobným poradcom a priateľom Adolfa Eichmanna a Heinricha Himmlera, dvoch hlavných organizátorov masového vyvražďovania európskych Židov (52).

V Berlíne, na “ríšskom ministerstve pre okupované východné územia”, pracoval veľký muftí spolu s Gerhardom von Mende, vedúcim oddelenia pre Kaukaz. Pomocou falošných sľubov boli verbovaní moslimskí dobrovoľníci z etnických skupín Azerbajdžancov, Volžských Tatárov, Turkménov, Uzbekov a Kirgizov a boli s nimi vytvorené moslimské brigády (53). Al-Husseini sa tiež podieľal na vytvorení islamistickej divízie SS, horskej divízie SS Handschar, ktorej príslušníkov si Himmler vysoko cenil pre ich neľútostný štýl boja. Títo islamisti naverbovaní Nemeckou ríšou boli využití – čo je zlovestné znamenie – v boji proti partizánom v Juhoslávii (54). Pokračovanie nasledovalo v juhoslovanských vojnách v 90. rokoch 20. storočia. Lenže vtedy to bola v podstate CIA, ktorá prepašovala salafistických bojovníkov do balkánskej krajiny.

A ešte niečo treba spomenúť, pokiaľ ide o Moslimské bratstvo v období pred druhou svetovou vojnou: britská koloniálna moc v Palestíne aktívne podporovala politické aktivity Moslimských bratov bez ohľadu na to, že politicky tvorili len malú menšinu a boli radikálni voči Britom, ako aj židovským osadníkom. Naopak, represívne opatrenia boli prijaté proti oveľa menej radikálnym hnutiam (52i, 55). Rozdeľuj a panuj…

Kto koho využíval?

Moslimské bratstvo v Líbyi a Sýrii

Už sme hovorili o mudžahedínoch, al-Káide a Islamskom štáte. Vieme, že moslimovia boli radikalizovaní zvonka, aby mohli pôsobiť ako islamisti. Radikáli vždy existovali a stále existujú všade, nielen v arabskom svete. Vo fungujúcich spoločnostiach však nie sú dominantným faktorom. Dominantnými sa stávajú len v nefunkčných spoločnostiach a toto sa môže rozvinúť ako interaktívny proces. Najmä ak je tento proces podporovaný zvonku: pozornosťou médií, pripravenou intelektuálnou vrstvou, ktorá ich pohladí a podnieti, finančnými a hospodárskymi zdrojmi a, samozrejme, zbraňami. Ideológie sú vo svojej podstate radikálne, dokonca extrémistické. Majú sklon k teroru. Al-Káida a spol. sú umelé entity, výslovne vytvorené pre koncepciu kreatívnej deštrukcie, ale bez masívneho prísunu energie nie sú životaschopné. Sú to monštrá, ktorých tvorcovia sú vo svojom základnom psychopatickom postoji v konečnom dôsledku tiež monštrá. Veria, že majú svoje bábky pod kontrolou, a príbeh dokonca do značnej miery potvrdzuje správnosť ich tvrdenia.

Jedna vec sú psychopati a druhá tí, ktorí sa psychopaticky správajú. Nie je to to isté. A pretože to nie je, môžeme aj hádať, kto koho využíva. Tradičný sebaobraz angloamerických svetových lídrov je bohorovný a vlastnú jedinečnosť vidí ako bezalternatívne meradlo osudu tohto sveta. Nepotrebujú ideológiu, pretože ju stelesňujú prostredníctvom seba samých. Čo však robia, je to, že ideológie používajú. Práve na tom bola založená moc britského impéria. Vďaka svojej psychopatickej povahe dokázalo bezohľadne manipulovať s ľuďmi a skupinami ľudí, poštvať ich proti sebe a tým ich ovládnuť. Dalo by sa to nazvať aj cieľom samým osebe, toto bezbrehé a permanentné vychutnávanie moci a nadvlády.

Nápoveda už bola daná. Že medzinárodne aktívne, radikálne, ideologizované a protidemokratické, dokonca teroristické Moslimské bratstvo má už desaťročia tolerovanú pobočku v britskom hlavnom meste Londýn. Kto koho využíva, Moslimské bratstvo Britov? To sotva.

Náhle zviditeľnenie Moslimského bratstva v Sýrii a Líbyi, ktoré sa začalo v roku 2011, bez problémov zapadá do tradície tejto sektárskej organizácie (56). Jej vodcovia a vykonávatelia si mysleli, že v tomto roku využijú príležitosť na realizáciu vlastných vízií. A neuvedomovali si, že ich tam vedú zámerne. Ideológia je slepá.

Konkrétne Moslimské bratstvo vždy zostávalo menšinou. Do popredia sa dostalo v Sýrii aj Líbyi v čase, keď tam vypukli konflikty. Presnejšie povedané, bolo najaktívnejšou a zrejme najlepšie organizovanou silou, ktorá sa zaslúžila o vznik revolučnej situácie. To bolo vždy možné považovať za jej úlohu. Najmä po druhej svetovej vojne sa Bratstvo internacionalizovalo a vznikali jeho národné pobočky.

Občasná otvorenosť západných médií, ako je napríklad Deutsche Welle, sa zdá byť skôr neúmyselná:

“V roku 2000 dostali vzťahy nový impulz po zvolení Vladimíra Putina za ruského prezidenta. Putin však bezmocne sledoval, ako NATO v roku 2011 opäť obmedzilo ruský vplyv svojou účasťou na povstaní proti autokratovi Kaddáfímu.” (57)

Málokedy sa mi podarilo vo verejnoprávnej televízii tak jasne prečítať, že proti Líbyi viedlo vojnu NATO. A že hodnotový Západ bol v tejto vojne na rovnakej strane ako teroristickí Moslimskí bratia, ba dokonca že tí druhí boli dokonca toho schopní (58).

Hamas

Nedávno sa v správach ARD Tagesschau objavila správa s názvom “Priaznivci Hamasu v Bádensku-Württembersku sú väčšinou moslimskí bratia” a okrem iného sme sa v nej mohli dočítať:

“Podľa zistení Úradu na ochranu ústavy je v Bádensku-Württembersku približne 160 prívržencov Moslimského bratstva. Cieľom tejto radikálnej organizácie je zničenie štátu Izrael a vytvorenie islamského štátu.” (59)

Zákazy činnosti organizácií Moslimského bratstva sú zdokumentované vo federálnych a štátnych správach o ochrane ústavy, ale je zaujímavé, že väčšina z nich už nie je k dispozícii alebo je ťažké ich nájsť (60 až 62). V tej zo spolkovej krajiny Dolné Sasko z roku 2016 narazíme na objavnú súvislosť:

“Islamské hnutie odporu HAMAS, palestínska odnož Moslimského bratstva, je v Nemecku zastúpené prostredníctvom čiastkovej organizácie. Jeho záujmy v Spolkovej republike zastupuje Islamská liga Palestíny (IBP).” (63)

Moslimskí bratia majú pobočky takmer vo všetkých arabských štátoch a v Turecku. Boli a sú prítomní v Maroku, Alžírsku, Líbyi, Sýrii, Tunisku a Egypte, v Katare, odkiaľ sú sponzorovaní a spolu s Hamasom aj v Palestíne – a tiež, čo treba zopakovať, v Británii. Moslimské bratstvo realizovalo špinavé zákazky pre Západ v Sýrii, Tunisku a Líbyi. V tejto krajine sa teror predával ako “farebná revolúcia”, v ktorej sa “občianska spoločnosť” usilovala o pokojnú zmenu smerom k demokratickým pomerom. A zo všetkého najviac, keď sa Moslimské bratstvo v Egypte dostalo do parlamentu prostredníctvom demokratických volieb. Keď sa im to podarilo vďaka rešpektovaniu demokratických pravidiel namiesto použitia násilia. Zo všetkého najviac práve vtedy, keď boli zvrhnutí. Akú úlohu vlastne zohrávajú Moslimskí bratia a najmä Hamas v Palestíne?

Izrael vždy predával svoje násilie voči Palestínčanom ako nevyhnutné protiopatrenie v boji proti palestínskemu teroru. A áno, teror existoval. Teraz sa vynára zaujímavá otázka, kto stál a stojí za opakovaným vzplanutím teroru. Bol alebo je Izrael dokonca chránencom Hamasu?

“Hamas vznikol v druhej polovici 80. rokov a už vtedy bol v opozícii voči Organizácii za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata. Je sporné, či nebol dokonca vo svojich začiatkoch vybudovaný z peňazí izraelskej vlády ako protiváha k nej[…].” (46i)

S touto otázkou nie vždy dosiahnete svoj cieľ, ale rozhodne sa ju treba spýtať: Kto z toho má úžitok?

Kto mal prospech z operácií Hamasu vrátane tej, ktorá sa práve uskutočnila? Arabi, Palestínčania, Sýria, Libanon, Irán, Saudská Arábia? Malo z toho prospech Turecko alebo Irak? Bolo to úplne zbytočné pre všetkých tamojších ľudí. Spôsobila len utrpenie, podnietila existujúce konflikty a vyvolala nové. Jediný, kto mal z akcií Hamasu prospech, sú majstri rozdeľovania a vládnutia.

Z tohto hľadiska si myslím, že nie je múdre vylúčiť možnosť, že Hamas v skutočnosti uskutočnil útok pod falošnou vlajkou. Do akej miery si toho môžu byť vedomí, je úplne iná otázka. To nás privádza k bodu, kde sa pozastavíme – aspoň zatiaľ. História vzniku a činnosti Hamasu si totiž zaslúži samostatnú analýzu. Avšak takú, v ktorej treba úlohu islamistických hnutí v uplynulých desaťročiach ponechať v pozadí celkového obrazu. Vyššie uvedený text sa na tento účel môže dobre hodiť.

Prosím, zostaňte pozorní, drahí čitatelia.

---

Poznámky a zdroje

Tento článok  z “Pedove pohľady”  je licencovaný pod  medzinárodnou licenciou Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0. Pri dodržaní licenčných podmienok – najmä jasne viditeľného odkazu na blog autora – je možné ho šíriť a reprodukovať.

Preklad z nemeckého originálu Benutzte Terroristen, ktorý vyšiel pôvodne na platforme “Peds Ansichten”: Milo s pomocou DeepL

---

(1) 12. októbra 2023; Substack; Seymour Hersh; Netanjahu skončil; https://seymourhersh.substack.com/p/netanyahu-is-finished

(2) 1. septembra 2023; ARD Tagesschau; Viac ako 50 mŕtvych v bojoch vo východnej Sýrii; https://www.tagesschau.de/ausland/asien/syrien-kaempfe-tote-100.html

(3) 11. augusta 2023; ARD Tagesschau; V Sýrii zahynulo množstvo vojakov; https://www.tagesschau.de/ausland/asien/syrien-is-attack-100.html

(4) 6. septembra 2021; bpb; pred 20 rokmi: teroristické útoky z 11. septembra; https://www.bpb.de/kurz-knapp/background-aktuell/339825/vor-20-jahren-terroranschlaege-vom-11-september/

(5) 20. septembra 2001; Veľvyslanectvo USA v Nemecku; Bush oznamuje začiatok vojny proti terorizmu; https://usa.usembassy.de/etexts/docs/ga1-092001d.htm

(6) zahraničné veci; Ahmed Rashid; Taliban: Vývoz extrémizmu; https://www.foreignaffairs.com/articles/afghanistan/1999-11-01/taliban-exporting-extremism (za paywallom)

(7) Ako sme s Jimmym Carterom založili mudžahedínov; 12. októbra 2014; Informačné klíringové stredisko; Alexander Cockburn, Jeffrey St Claire; http://www.informationclearinghouse.info/article39942.htm

(8) Rozhovor s Brzezinskim; University of Arizona; Z francúzštiny preložili William Blum a David N. Gibbs. Tento preklad bol publikovaný v Gibbs, „Afganistan: The Soviet Invasion in Retrospect“, International Politics 37, č. 2, 2000, strany 241-242; http://dgibbs.faculty.arizona.edu/brzezinski_interview (už tam nie je k dispozícii); Zálohovanie v internetovom archíve: https://web.archive.org/web/20140313094715/http://dgibbs.faculty.arizona.edu/brzezinski_interview

(9) 20. septembra 2004; nemecká vlna; Sabrina Hodzic; bojovníci mudžahedínov v Bosne a Hercegovine; https://www.dw.com/de/mujahideen-k%C3%A4mpfer-in-bosnia-und-herzegovina/a-1333897

(10) Z Afganistanu: Vnútorný príbeh stiahnutia Sovietov. Oxford University Press, New York, 1995. Pozri tiež: Recenzia od Cordoveza a Harrisona v: International Press Services, 22. august 1995

(11) 8. februára 2023; taz; Muhammad Al-Hosse, Moawia Atrash; Ponechaný sám; https://taz.de/Nach-den-Erdbeben-in-Syrien/!5911015/

(12) 18. septembra 2018; Prijať revolúciu; Stručne vysvetlené: Skončila hrozba vojny v Idlibe?; https://adoptrevolution.org/kurz-erklaert_idlibzone/

(13, 13i) ZDF; Nils Metzger; Sýria: Príliš veľa biedy a stále menej pomoci; https://www.zdf.de/nachrichten/politik/syrien-hilfe-geberkonzept-humanitaere-lage-100.html

(14) 30. októbra 2008; nemecká vlna; Peter Filip; Smutná partia: Bushova „Koalícia ochotných“; https://www.dw.com/de/ein-trauriger-schlacht-bushs-koalition-der-willigen/a-3752994

(15) 16. septembra 2007; The Guardian; Peter Beaumont, Joanna Walters; Greenspan pripúšťa, že v Iraku išlo o ropu, keďže úmrtia sa odhadujú na 1,2 milióna; https://www.theguardian.com/world/2007/sep/16/iraq.iraqtimeline

(16) 16. októbra 2013; juhonemecké noviny; 500 000 mŕtvych vo vojne v Iraku; https://www.sueddeutsche.de/politik/us-studie-500-000-iraker-starben-im-irak-krieg-1.1795930 (za reklamnou bariérou)

(17) 7. augusta 2008; News Today; Alexander z Paleského; lži o vojne v Iraku a prípravách na iránsku vojnu; https://oraclesyndicate.twoday.net/stories/5109239/ ; s odkazom na: Ron Suskind; „Cesta sveta“; 2008

(18) 20. decembra 2014; nemecká vlna; Diana Hodali; Rýchly nárast IS; https://www.dw.com/de/der-rasante-aufstieg-des-islamischen-staates/a-18119200

(19) Wikileaks; https://collateralmurder.wikileaks.org/file/transcript-de.txt ; Zálohovanie na Peds Views: https://peds-ansichten.de/wp-content/uploads/2019/01/2007-07-12_WikiLeaks_US-Truppen_Mord_Bagdad.pdf

(20) 10. januára 2014; juhonemecké noviny; John Goetz, Antonius Kempmann, Frederik Obermaier, Marc Felix Serrao; Britskí vojaci údajne spáchali vojnové zločiny; https://www.sueddeutsche.de/politik/anzeige-wegen-folter-waehrend-des-irak-kriegs-britische-soldaten-sollen-kriegskritik-begangen-haben-1.1860172

(21) 14. mája 2014; JustSecurity; Beth Van Schaack; Backgrounder: Predbežné vyšetrenie prípadov zneužívania personálom Spojeného kráľovstva v Iraku; https://www.justsecurity.org/10457/backgrounder-preliminary-examination-united-kingdom-personnel-iraq/

(22) 25. februára 2022; bpb; Pred 100 rokmi: Veľká Británia udelila Egyptu nezávislosť; https://www.bpb.de/kurz-knapp/background-aktuell/505568/vor-100-jahren-grossbritannien-entlaesst-aegypten-in-die-unabhaengigkeit/

(23) https://de.wikipedia.org/wiki/Aufstand_der_Muslimbr%C3%BCder_in_Syrien#Muslimbr%C3%BCder_im_Aufstand ; prístup: 9. septembra 2018

(24) 9. októbra 2012; Tajná správa o masakri v Sýrii v roku 1982: Tom Blanton https://www.cleveland.com/opinion/index.ssf/2012/10/the_secret_memo_on_syrias_1982.html

(25) správa CIA o Sýrii; 17. marca 1980; Zdroj: CIA; https://www.cia.gov/readingroom/docs/1980-03-17.pdf

(26) 22. apríla 1982; dokument DIA o povstaní Moslimského bratstva v januári a februári 1982; https://syria360.files.wordpress.com/2013/11/dia-syria-muslimbrotherhoodpressureintensifying-2.pdf 

(27) Moslimské bratstvo Spojené kráľovstvo; https://www.billionbibles.org/sharia/uk-muslim-brotherhood.html ; prístup: 14. októbra 2023

(28) 19. júna 2022; mena-hodinky; Hossam Sadek; Londýn sa stáva sídlom Moslimského bratstva; https://www.mena-watch.com/london-sitz-der-muslimbruderschaft/

(29) 17. apríla 2011; SANA; M. Ismael, H. Sabbagh; Úrady zadržali obrovskú zásielku zbraní smerujúcu do Sýrie; https://sana.sy/eng/21/2011/04/17/342011.htm ; Pôvodný zdroj už nie je k dispozícii, záloha v internetovom archíve: https://web.archive.org/web/20110418200246/http://www.sana.sy/eng/21/2011/04/17/342011.htm

(30) 29. septembra 2020; Výskumné centrum MENA; Sýrski žoldnieri v Líbyi a Erdoganovo moslimské bratstvo prekvapujú; https://mena-studies.org/de/syrisch-soeldner-in-libyen-und-die-erdogan-muslimbrueder-ueberraschen/

(31) 21. marca 2011; Izraelské národné správy; Gabe Kahn; Krvavé sýrske protesty pokračujú; https://www.israelnationalnews.com/news/143026#.T47XytmsN8H ; Poznámka PA: Keď pri „pokojných protestoch“ zomrie viac policajtov ako demonštrantov. Keď administratívne budovy horia. Potom už len ťažko môže byť reč o „pokojných protestoch“. Stalo sa tak 17. a 18. marca 2011 v juhosýrskom Daraa.

(32) 8. apríla 2011; AP; YouTube; Neznámi ozbrojenci natočení na demonštrácii Sýrie; https://www.youtube.com/watch?v=zJYKLb72Y1k

(33) 2. októbra 2011; Alarabiya News; Syn veľkého sýrskeho muftiho, profesor zabitý v zálohe neďaleko univerzity Ibla; https://english.alarabiya.net/articles/2011/10/02/169872

(34) 11. júna 2012; FAZ; V rozhovore: Badreddin Hassoun, veľký mufti Sýrie „Nevidím arabskú jar – vidím veľký požiar“; https://www.genios.de/presse-archiv/artikel/faz/20120611/0/fd2201206113525136.html ; Články za paywallom; Citát prevzatý z: https://jghd.twoday.net/stories/syrien-der-gefaehrliche-mythos-einer-friedlichen-revolution/#_ftn14

(35) https://de.wikipedia.org/wiki/Aufstand_der_Muslimbr%C3%BCder_in_Syrien#Muslimbr%C3%BCder_im_Aufstand ; prístup: 9. september 2018, 13:00 hod

(36) 6. októbra 2015; Karin Leukefeld; Od miestneho povstania po medzinárodnú vojnu; https://kritik-lesen.de/rezension/vom-lokalen-aufstand-zum-internationalen-krieg

(37) 13. augusta 2016; American Herald Tribune; Steven Sahiounie; Deň pred Daraa: Ako vypukla vojna v Sýrii; https://ahtribune.com/world/north-africa-south-west-asia/syria-crisis/1135-day-before-deraa.html; Originál už nie je k dispozícii, záloha v internetovom archíve: https://web.archive.org/web/20160813091159/https://ahtribune.com/world/north-africa-south-west-asia/syria-crisis/1135 -deň-pred-deraa.html ; prevzaté z: https://www.sott.net/article/326064-The-day-before-Daraa-How-the-West-brought-civil-war-to-Syria

(38) 3. novembra 2011; globálny výskum; Michel Chossudovský; Pred 12 rokmi: Povstanie Al-Kájdy v Sýrii sponzorované USA-NATO-Izrael. Kto stál za „protestným hnutím“ v roku 2011?; https://www.globalresearch.ca/syria-who-is-behind-the-protest-movement-fabricating-a-pretext-for-a-us-nato-humanitarian-intervention/24591

(39, 39i) bavorská štátna vláda; Salafizmus: čo to je?; https://www. Answers-auf-salafismus.de/salafismus/was-ist-das-genau/index.php ; prístup: 17. októbra 2023

(40) 13. februára 2020; Nadácia vedy a politiky; Guido Steinberg; regionálna mocnosť Spojené arabské emiráty; https://www.swp-berlin.org/10.18449/2020S02/

(41) 29. mája 2014; protiúder; Ramzy Baroud; Podivná generálova vojna proti Moslimskému bratstvu; https://www.counterpunch.org/2014/05/29/a-generals-odd-war-on-the-muslim-brotherhood/

(42) 24. septembra 2016; vláda USA; J Christopher Stevens; https://web.archive.org/web/20120912174846/http://www.state.gov/r/pa/ei/biog/193075.htm ; prístup: 26. októbra 2023

(43) 14. júna 2011; RFI; Líbyjskí anti-Kaddáfí rebeli nie sú demokrati, tvrdí správa; 14. júna 2011; http://en.rfi.fr/africa/20110614-libyan-rebels-no-democrats-report-claims

(44) 30. júla 2021; Ministerstvo zahraničných vecí USA; Bezpečnostná spolupráca USA s Katarom; https://www.state.gov/us-security-cooperation-with-qatar

(45) 22. januára 2021; nemecká vlna; Kerstin Knipp; Katar, Egypt a Moslimské bratstvo; https://www.dw.com/de/katar-%C3%A4gypten-und-die-muslimbr%C3%BCder/a-56289388

(46, 46i) 15. mája 2021; nemecká vlna; David Ehl; Kto je Hamas a kto ho podporuje?; https://www.dw.com/de/wer-ist-die-hamas-und-wer-unterst%C3%BCtzt-sie/a-57536236

(47) 12. októbra 2023; zdf dnes; Wulf Schmiese; Hlavný darca Hamasu navštevuje spolkového kancelára; https://www.zdf.de/nachrichten/briefing/israel-katar-schmiese-zdfheute-update-100.html

(48) 18. októbra 2023; ARD Tagesschau; Hilke Janssen; Ticho vo VW o blízkosti Kataru k Hamasu; https://www.tagesschau.de/wirtschaft/unternehmen/volkswagen-katar-100.html

(49) 19. októbra 2022; bpb; Sebastian Sons; Katar, zahraničná politika; https://www.bpb.de/shop/zeitschriften/izpb/katar/514608/aussenpolitik/

(50) 1943; Kurt Fischer-Weth; Amin al-Husseini, veľký muftí z Palestíny; Berlín; spomínaný v: Americká svätá vojna; F. William Engdahl; 2014, Kopp Verlag; ISBN 978-3-86445-124-9; str. 78

(51) 2005; Jeruzalemské centrum pre verejné záležitosti; Židovské politické štúdie, 17:1-2; Matthias Küntzel; národný socializmus a antisemitizmus v arabskom svete; https://jcpa.org/phas/phas-kuntzel-s05.htm

(52, 52i) 8. marca 2005; New York Jewish Times; David Storobin; nacistické korene palestínskeho nacionalizmu; https://www.nyjtimes.com/cover/03-08-05/nazirootsofpalestiniannationalism.htm

(53) Ian Johnson; Štvrtá mešita – nacisti, CIA a islamský fundamentalizmus; Stuttgart, 2011; 46f; spomínaný v: Americká svätá vojna; F. William Engdahl; 2014, Kopp Verlag; ISBN 978-3-86445-124-9; s. 85/86

(54) 2014; Sean Mac Mathuna; Úloha divízie SS Handschar v holokauste v Juhoslávii; http://www.fantompowa.net/Flame/yugoslavia_collaboration.htm

(55) 2001; Rashid Khalidi; Palestínčania a 1948: základné príčiny neúspechu; V Eugene L., Rogan; Shlaim, Avi (eds.); Vojna o Palestínu: prepisovanie histórie z roku 1948, Cambridge University Press; s. 12–36; ISBN 978-0-521-79476-3

(56) 6. januára 2012; protiúder; Franklin Lamb; Najsilnejší kandidát Moslimského bratstva v nadchádzajúcich voľbách v Líbyi; https://www.counterpunch.org/2012/01/06/muslim-brotherhood-strongest-contender-in-libyas-coming-elections/

(57) 28. mája 2020; nemecká vlna; Kersten Knipp; ruská proxy vojna v Líbyi; https://www.dw.com/de/russia-camouflaged-proxy-war-in-libyen/a-53592047

(58) Projekt boja proti extrémizmu; Líbya; https://www.counterextremism.com/content/muslim-brotherhood-libya ; prístup: 21. marca 2023

(59) 12. októbra 2023; ARD Tagesschau; prívrženci Hamasu v BW väčšinou Moslimské bratstvo; https://www.tagesschau.de/inland/regional/badenwuerttemberg/swr-pro-palaestina-anhaenger-in-bw-meist-muslimbrueder-100.html

(60) VSB; 2017; Správa o ústavnej ochrane; str. 345, 349; https://www.verfassungsschutz.de/embed/vsbericht-2017.pdf

(61) 20. októbra 2011; https://web.archive.org/web/20111219235755/http://www.verfassungsschutz-bw.de/index.php?option=com_content&view=article&id=310&Itemid=214

(62) Súčasní aktéri Moslimského bratstva; Olaf Farshid, Ekkehard Rudolph; in: Armin Pfahl-Traughber (ed.): Ročenka pre výskum extrémizmu a terorizmu; Brühl, 2008; 426; prevzaté z: https://www.verfassungsschutz.de/embed/diplomarbeit-2015-06-al-qaradawi.pdf ; str. 60

(63) 9. septembra 2018; http://www.verfassungsschutz.niedersachsen.de/extremismus/IslamismusundsonstigerExtremismus/islamistische_unternehmen_und_bestrebungen/muslimbruderschaft_mb/die-muslimbruderschaft-54221.html ; Stránka už nie je k dispozícii, záloha v internetovom archíve: https://web.archive.org/web/20190617032035/http://www.verfassungsschutz.niedersachsen.de/extremismus/islamismusundsonstigerextremismus/islamistische_unternehmen_und_bestrebungen/2chaftdieft-lim- .html

(Titulná fotografia) Raketa Quassam vypálená z pásma Gazy (Gazah) smerom na Ashkelon (Izrael); 2007; https://commons.wikimedia.org/wiki/File:QassamRocket.jpg ; Licencia: Creative Commons Attribution 2.0 Generic