7 minút

WHO odorúča vládam ktoré nemajú dôveru, aby si najali skrytých reklamných agentov

V článku v časopise Foreign Affairs odporúčanom WHO, vedci a úradníci z oblasti zdravotníctva radia vládam, ktorým už nedôverujú veľké skupiny obyvateľstva, aby “investovali” do dôveryhodných inštitúcií a jednotlivcov na propagáciu pandemických opatrení.

Vplyvný americký časopis Foreign Affairs uverejnil 30. januára článok s názvom ” The Trust Gap: How to Fight Pandemics in a Divided Community” (Priepasť v dôvere: ako bojovať proti pandémiám v rozdelenom spoločenstve).

Zástupca generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre divíziu mimoriadnych udalostí v oblasti zdravia Chikwe Ihekweazu dôrazne odporučil prečítať si tento “dôležitý článok” na Twitteri, ktorý ukazuje, ako “mobilizovať ľudí k činnosti” v komunitách bez dôvery.

Článok je jedna obludnosť oblečená do krásnych slov.

Začína sa chválou zákona o pripravenosti na pandémie, ktorý koncom roka podpísal americký prezident Joe Biden a ktorý zvyšuje bezpečnosť USA a sveta pred budúcimi pandémiami. V článku sa píše (v preklade):

“Nový zákon podporuje rýchlejší vývoj vakcín a diagnostických testov, väčšie zásoby ochranných prostriedkov a zvýšený dohľad pre rýchlejšie odhalenie smrteľných vírusov. Tieto a ďalšie protiopatrenia majú zmysel, ale nestačia.”

Vývoj experimentálnych mRNA vakcín a ich uvoľnenie na masové použitie trvalo menej ako rok, čo je zlomok času, ktorý bol potrebný predtým. Podľa autorky a autorov to bolo ešte príliš dlho – v čase, keď je už dávno jasné, ako rýchlo tieto “vakcíny” stratili svoju účinnosť, ako málo alebo vôbec neboli schopné zabrániť infekciám a keď sa stále viac a viac vie o rôznych závažných až veľmi závažných vedľajších účinkoch.

Aj ostatné škodlivé, kruté alebo obťažujúce pandemické opatrenia, ako zatvorenie škôl, zákazy návštev zdravotníckych zariadení, izolácie a povinné maskovanie, ktorých prínos už často nevidia ani ich bývalí zástancovia, sú v článku úplne nekriticky považované za absolútne hodné nasledovania a propagácie. Dokonca aj Karl Lauterbach (minister zdravotníctva v SRN), pre ktorého v tom čase uzamykanie škôl nemohlo byť dostatočne dlhé, ich nedávno označil za chybu.

Všetci traja – osvedčení odborníci na zdravie – sa tvária, že všetky tieto nedostatky neexistujú a že nemajú nič spoločné s tým, že osoby zodpovedné za pandemickú politiku takmer úplne stratili dôveryhodnosť medzi obyvateľstvom. Vnímajú to, ale obviňujú z toho výlučne “únavu z pandémie”:

“Za posledné tri roky sa kríza dôvery verejnosti ešte prehĺbila. Únava z pandémie oslabila dôveru ľudí vo vládu, a to aj v krajinách, ktoré na vírus reagovali pomerne účinne.”

Je to naozaj len v dôsledku únavy z pandémie, že pokračujúce kampane za štvrté, piate a šieste “očkovanie” už niekoľko mesiacov narážajú na takmer úplne hluché uši?

Nákup dôveryhodnosti

Namiesto preskúmania postupov, ktoré zničili dôveru, sa článok zaoberá otázkou, ako vnucovať ľuďom, ktorí sa stali nedôverčivými, viac rovnakých postupov. Ako riešenie sa odporúča stratégia, ktorú WHO už použila aj pri “pandémii” Covid, len viac, a ktorú by mali prijať všetky vlády:

“To, čo podnecuje spoluprácu v komunitách s nízkou mierou dôvery, sú spoločné materiálne záujmy. (…) Podobne aj kultúrne, náboženské a príbuzenské väzby pomáhajú komunitám s nízkou mierou dôvery prekonať nedôveru. (…) Aby demokratické vlády umožnili spoluprácu v komunitách s nízkou mierou dôvery, musia využiť tieto sily solidarity ako súčasť prípravy na budúce pandémie.”

To by sa malo dosiahnuť “investovaním” do organizácií, ktorých predstavitelia sa tešia dôvere komunít, ako sú miestne kliniky alebo náboženské komunity. Práve to robili zodpovedné štáty USA pri pandémii Corona príliš málo.

Federálna vláda a vlády jednotlivých štátov USA tiež nenajali dostatok vplyvných “vyslancov”, ako napríklad vedúcich predstaviteľov firiem alebo moderátorov talkshow, ktorí by vedeli presvedčiť ľudí, ktorí neverili vláde, aby dodržiavali pandemické opatrenia.

Zábavné je, že autori usudzujú, že obsadenie expertných komisií bývalými vládnymi predstaviteľmi posilnilo vedeckosť opatrení:

“Personálne obsadenie prvých poradných výborov COVID-19 lekárskymi odborníkmi a bývalými vládnymi úradníkmi zdôraznilo význam vedecky podloženého prístupu, ale nevyužilo príležitosť zahrnúť zástupcov z komunít, kde je táto veda kontroverzná.”

Takže do odborných komisií mali byť vymenovaní aj poslušní zástupcovia cirkvi a automobilových klubov, aby aj ovce verili tomu, čo komisie hovoria.

Zástupkyňa riaditeľstva komunikácie OSN Melissa Flemingová opísala tento prístup, ktorý OSN už v praxi uplatňuje, na podujatí Svetového ekonomického fóra v septembri 2022:

“Ďalšou dôležitou stratégiou, ktorú sme použili, bolo využitie influencerov, ktorí majú veľký počet sledovateľov, ale zároveň mali veľký záujem šíriť posolstvá, ktoré by slúžili ich komunitám. A pôsobili oveľa dôveryhodnejšie ako OSN, ktorá niečo rozpráva z ústredia v New Yorku. A na koniec sme mali ďalší projekt s dôveryhodnými komunikátormi, tímom Svätožiara (Halo), v rámci ktorého na TikToku školíme vedcov z celého sveta a niektorých lekárov. A TikTok s nami spolupracoval. A títo vedci, ktorí na začiatku nemali takmer žiadnych sledovateľov, získali overené ticky (profily na TikToku; N.H.). Začali do svojich laboratórií a kancelárií vodiť ľudí zo svojej komunity, odpovedať na ich otázky a deliť sa s nimi s názormi. Veci sa skutočne rozbehli a mnohí z nich sa stali niečo ako kontaktnými osobami pre celoštátne médiá.”

Kto sú autori

Medzi autormi je Nemka Ilona Kickbusch, bývalá zdravotnícka pracovníčka WHO, ktorá pôsobila na Yaleovej univerzite a v Ženeve a je honorárnou profesorkou na Charité. Dnes sa venuje globálnemu poradenstvu v oblasti zdravia ako vedúca spoločnosti Kickbusch Healt Consult. Je členkou Rady pre monitorovanie globálnej pripravenosti WHO a Svetovej banky. S podporou Rockefellerovej nadácie pripravila v Ženeve školenie v oblasti zdravotnej diplomacie, uvádza sa v jej hesle na Wikipédii. Za svoje zásluhy v tejto oblasti bola vyznamenaná Spolkovým krížom za zásluhy a medailou WHO.

Jej spoluautor Thomas Bollyky je riaditeľom programu globálneho zdravia v Rade pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations) a hlavným poradcom Koalície pre ekonomickú pripravenosť (CEPI). CEPI založili v roku 2017 vlády Nórska a Indie, Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov a Svetové ekonomické fórum s cieľom urýchliť vývoj vakcín a zabezpečiť ich čo najširšiu distribúciu.

Tretí autor, Michael Bang Petersen (ktorého profil na Aarhuskej univerzite je neaktuálny), je profesorom politológie so zameraním na kognitívnu a evolučnú psychológiu a poradcom dánskej vlády pre Corona politiku. Podľa jeho vlastného vyjadrenia projekt HOPE (HOw deomcracies coPE with Covid-19), ktorý viedol, “zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo sú obmedzenia v Dánsku potrebné”.


Preklad z nemeckého originálu: “WHO rät Regierungen, die alles Vertrauen aufgebraucht haben, Schleichwerber anzuheuren” : Milo