Továreň na traumy

Diskusia k článku: https://ksbforum.info

Hollywood je nielen najvplyvnejšou propagandistickou mašinériou na svete, ale aj miestom, kde sa za fasádou noblesy otvárajú najhlbšie ľudské priepasti.

Miesto svetla a tieňa. Kalifornské slnko svieti na hollywoodske písmená, ale hollywoodske kopce, na ktorých tieto obrovské písmená stoja, vrhajú široké tiene. Mekka produkcie pohyblivých obrázkov je najväčším projektorom na svete, ktorý v mysliach ľudí vytvára obrazy, ideály, zbožné želania, utópie a obavy – samozrejme, úplne v zmysle finančnej oligarchie, ktorá je s továrňou na sny úzko prepojená. Štúdiá, ktoré tam sídlia, sú oveľa viac než len zábavou pre celosvetové publikum. Ide o upevňovanie moci – pomocou sily obrazov. Tento iluzórny svet sa samozrejme môže udržať len vďaka určitej jednote. Vo svete lesku a glamouru sa však pravidelne objavujú prominentné osobnosti, ktoré sa rozhodli informovať svet o temnej stránke Hollywoodu. A nie je zriedkavé, že tieto výnimky nedopadnú dobre. Niekedy na nich zaútočí masmediálny priemyselný komplex – zrušené sú sponzorské zmluvy v hodnote miliónov a bankové účty, zrušené sú vystúpenia a začaté sú kampane na zničenie osobnosti. Stále sa stáva, že kritické hviezdy a celebrity náhle a nečakane zomrú. Je čas pozrieť sa na to, čo sa až príliš často zametá pod červený koberec.

“Som tu v Hollywoode z jediného dôvodu: pretože mi chýba morálna sila, aby som tie peniaze odmietol.” (Marlon Brando)

Kedysi dávno existoval kanadsko-americký obchodník. Narodil sa v Toronte v roku 1847 a neskôr pôsobil v Spojených štátoch. Po tom, čo sa najprv pokúšal zarobiť peniaze v Chicagu s obchodom so železiarskym tovarom a cukrovinkami, ale cítil sa povolaný k vyšším veciam, presedlal na nehnuteľnosti. Stal sa správcom majetku spoločnosti Rock Island Railroad, kde bol zodpovedný za investície do infraštruktúry pozemkov a nakoniec sa dostal až do predstavenstva.

Hobart Johnstone Whitley, tak sa volal, sa po skromných začiatkoch stal niekým. V roku 1893 sa presťahoval do Kalifornie a usadil sa v Los Angeles, kde si o rok neskôr otvoril klenotníctvo. Raz Whitley kúpil 480 hektárov nezastavanej pôdy pri bránach vtedy pomerne prehľadnej metropoly. V tom čase tam žilo len 18 rodín. Takpovediac pustatina. Whitley však už pred sebou videl, ako na vidieckej pôde vzniká nové mesto, prekvitajúce predmestie.

Pustatina, na ktorej sa mala výstavba pri Los Angeles realizovať, dostala svoje meno podľa Daeidy Wilcoxovej, dcéry bohatého vlastníka pôdy, ktorá pre projekt poskytla ďalšie pozemky. Daeida sa dopočula o vidieckom sídle v Illinois s názvom “Hollywood” a bez okolkov ho použila pre novú osadu.

Wilcox sa považuje za oficiálnu zakladateľku mestskej samosprávy a zaslúžila sa o vybudovanie celej počiatočnej infraštruktúry mladého mesta. Radnica, pošta, policajná stanica, mestský park, tenisový klub a dokonca aj dve banky. Daeida Wilcoxová bola “odborníčka na všetko”. A H. J. Whitley mal zrejme správny inštinkt. Pretože miesto, kde sa kedysi na zelenej lúke nachádzalo 18 rodín, sa rýchlo stalo rušným predmestím. Whitley prišiel k bohatstvu. V roku 1902, len osem rokov po tom, čo získal niekoľko stoviek hektárov pampy, postavil legendárny hotel Hollywood práve tam – na “Hollywood Boulevard”. Dom, ktorý sa stal mýtickým miestom pre celebrity, keď sa tu v roku 1910 usadil filmový priemysel.

V roku 1912, keď po vyhnaní pôvodného obyvateľstva bola Oklahoma oficiálne prijatá do Spojených štátov, bol podnikateľ Whitley dokonca navrhnutý za prvého guvernéra nového štátu USA. Daeida Wilcoxová zomrela v roku 1914 a z kedysi bezvýznamnej poľnohospodárskej oblasti sa stalo povesťami opradené a neslávne známe centrum amerického filmového priemyslu. Hollywood z tohto kúska zeme dodnes dominuje svetovému trhu a produkuje prediktívne kinohity, ktoré formujú ducha doby.

Žumpa hriechu, ktorá sa vymkla kontrole

Columbia Pictures, Warner Brothers, Paramount a Universal Pictures, ako aj Walt Disney Company – každý pozná “veľkú päťku” z úvodných titulkov svojho obľúbeného trháku. Päť veľkých štúdií. A početné škandály hviezd a hviezdičiek, ktoré vždy plnili titulné strany alebo stĺpce klebiet. Príbehy sa pohybujú od jednoduchých afér cez podvody a korupciu až po vraždy. Bohatstvo, dekadencia, nezriadenosť a morálne priepasti spätne vytvárajú obraz žumpy, ktorá sa vymkla spod kontroly. Metropolitná oblasť Los Angeles sa stala dejiskom mnohých skutočných kriminálnych príbehov, ktoré sa zapísali do pamäti ľudí.

Či už ide o Charlesa Mansona a jeho Manson Family v 60. rokoch, smrť “bluesového brata” Johna Belushiho v roku 1982, groteskný súdny proces s O. J. Simpsonom v polovici 90. rokov, smrť Michaela Jacksona v júni 2009, smrť Paula Walkera o štyri roky neskôr alebo podivnú autonehodu Anne Hecheovej, ktorá krátko pred svojím tragickým skonom v lete 2022 oznámila, že chce vydať dokumentárny film o pedofilných machináciách v Hollywoode. Zdá sa, že “mesto anjelov” vždy odhalí najtemnejšie stránky ľudských bytostí.

V továrni na sny neexistuje nič, čo by neexistovalo. Žiadna myšlienka nie je príliš bizarná, aby nenašla svoj náprotivok v realite. Od divokých orgií s Jackom Nicholsonom a fetišistických večierkov v špeciálnych VIP sex kluboch cez drogové excesy s Charliem Sheenom až po okultné praktiky a satanizmus. Nech sú okolnosti akokoľvek groteskné, odporné a amorálne, nikoho to už neprekvapuje. Spoločnosť sa s tým zmierila, vyžíva sa v škandáloch. V utrpení druhých. A “žltá tlač” pokračuje v rozširovaní – alebo v naháňaní klikov – osudov, nešťastia alebo smrti hollywoodskych celebrít a ich často pochybného pôsobenia v miliardovom filmovom priemysle.

Je tiež všeobecne známe, že začínajúci herci môžu v Los Angeles uspieť len vtedy, ak majú správne kontakty, ktoré sa často prehĺbia len prostredníctvom tzv. “castingového gauča”. Etika a morálka sú v kalifornskom hotspote na vedľajšej koľaji. Ich miesto zaujali nenásytnosť a moc.

Filmový priemysel, neustále hľadajúci nové hviezdy, magicky priťahuje mladých ľudí. V túžbe po uznaní urobia čokoľvek, aby patrili do tej malej skupiny, ktorá sa z ponižujúcich konkurzov dostáva do sféry superhviezd – v prvom rade sa však zvyčajne vzdajú svojej dôstojnosti.

Len pred piatimi rokmi sa o sexuálnom škandále a zneužívaní filmového producenta Harveyho Weinsteina hovorilo celé mesiace a dalo to obrovský impulz hnutiu “MeToo”, ktorého lavína odhalení podľa New York Times z 29. októbra 2018 strhla viac ako 200 vplyvných mužov v Hollywoode. Okrem Weinsteina boli zo sexuálnych útokov, nátlaku a znásilnenia obvinení Oliver Stone, Larry King, Silvester Stallone, Richard Dreyfuss, John Travolta, Charlie Sheen, Steven Seagal, Russell Simmons, Nick Carter, Dustin Hoffman, Ben Affleck a Kevin Spacey.

Známy finančný podvodník, spolupracovník CIA, sexuálny delikvent, pedofil a obchodník s ľuďmi Jeffrey Epstein, ktorý nedávno zomrel za pochybných okolností, sa tiež rád zdržiaval v “meste snov”. Jeho ľavá ruka, priemyselníkova dcéra Ghislaine Maxwellová, ktorá bola uväznená za obchodovanie s ľuďmi, a newyorská publicistka Peggy Siegalová s dobrými konexiami sa postarali o to, aby Epstein získal prístup na vrcholné podujatia miestnej vysokej spoločnosti a bol na príslušných zoznamoch hostí. Siegalová bola “scénou” považovaná za “najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby film získal Oscara”, uvádza Business Insider 22. júla 2019.

Nevyjasnené autonehody ako príčina úmrtia

Pedofilné aktivity zrejme nie sú v slávnom kruhu filmových hrdinov, ich okolia a producentov ničím výnimočným. Spomínaná Anne Heche nebola jediná, ktorá sa tejto témy chopila a chcela prostredníctvom dokumentárneho filmu vrhnúť svetlo na povestnú tmu predtým, ako sa jej elektromobil podľa oficiálnych vyjadrení a z nevysvetlených dôvodov prestal dať ovládať a ona nekontrolovane narazila do múru – čo je metóda, ktorou sa CIA ešte v roku 2017 chválila, že ju chce používať na nepozorovanú elimináciu “bezpečnostných rizík”.

Paul Walker chcel tiež zrejme skoncovať s Hollywoodom predtým, ako zahynul pri autonehode. Podobne ako Chester Benning, spevák skupiny Linkin Park, ktorý v roku 2017 zomrel obesením, aj Walker sa údajne snažil odhaliť pedofilné machinácie v kalifornskom filmovom priemysle. V roku 2019 zomrel aj 42-ročný herec Isaac Kappy, ktorý verejne vystúpil proti zneužívaniu detí a satanistickým sexuálnym praktikám s maloletými v Hollywoode.

O zneužívaní v detstve hovorí aj herec Corey Feldman. V roku 2019 sa pre hudobný časopis Rolling Stone podrobne rozpísal o svojich vlastných skúsenostiach. Už ako jedenásťročný bol prinútený k análnemu sexu s dospelými pri natáčaní filmu. “To tu robia všetci chlapci,” prezradil mu jeden z nich. Sexuálne akty so staršími boli normálne a pomáhali dostať sa ďalej v sieti.

Temné tajomstvá Hollywoodu sa však neobmedzujú len na zjavné inštitucionálne zneužívanie jednotlivcov. Továreň na sny tiež zámerne ovplyvňuje kolektív. A to pod záštitou vlád vo Washingtone a Londýne. Podľa anglického denníka The Independent analýzy ukazujú, že viac ako 1 100 celovečerných filmov vyrobených v mekke blockbusterov získalo finančné prostriedky od “Pentagonu”, t. j. ministerstva obrany USA. 900 z nich od roku 2005. Prinajmenšom 410 produkcií bolo priamo ovplyvnených alebo dozorovaných vojenským aparátom, pokiaľ ide o dej, prezentáciu a “spoločenský dopad”. Podľa odtajnených vládnych dokumentov USA je ich pravdepodobne dvakrát viac. O nezdravej blízkosti medzi Hollywoodom, spravodajskými službami a americkou armádou rozsiahlo informovali rôzne popredné médiá ešte v roku 2017.

Najúčinnejšia propagandistická mašinéria na svete

Je zjavné, že vojensko-priemyselný komplex využíva filmové médium na podprahové šírenie svojich manipulatívnych propagandistických posolstiev a na rozsiahlu indoktrináciu obyvateľstva. Nie nadarmo sa niektoré filmy pri spätnom pohľade zdajú byť zvláštne prorocké. Ide o sociálne inžinierstvo prostredníctvom normatívnej fikcie a “prediktívneho programovania”, ako vysvetľuje Ken Ammi vo svojej knihe Transhuman Hollywood z roku 2019.

“Hollywood je miesto, kde vám za bozk zaplatia tisíc dolárov a za dušu päťdesiat centov.” (Marilyn Monroe)

Vizuálna skúsenosť na obrazovke pripravuje ľudí na to, čo sa blíži, na to, čo sa plánuje, tým, že im ukazuje myšlienkové vzorce a šablóny konania, ktoré potom majú napodobniť v situácii, keď nastane príslušná udalosť. Edward Bernays, synovec Sigmunda Freuda a vďaka svojej rovnomennej knihe z roku 1928 otec profesionálnej Propagandy, nazval Hollywood “najväčšou a najúčinnejšou propagandistickou mašinériou na svete”.

Dej veľkofilmov sa navyše vždy riadi hegemonistickým rozprávaním o anglo-americkom imperializme, a tak automaticky sprostredkúva jednorozmerný pohľad na svet hodnotového Západu.

Pozrite si Seana Penna, herca a bývalého manžela Madonny, ktorý minulý týždeň opakovane navštívil Kyjev. Tentoraz odovzdal jedného zo svojich dvoch Oscarov “Pandora Papers prezidentovi” Zelenskému mediálne účinným spôsobom – a tým vytvoril obrazy, ktoré podporujú kurz NATO.

George Clooney, podobne ako nespočetné množstvo ďalších VIP, sa tiež angažuje v organizáciách globalizovaného kapitálu. Od roku 2006 podporuje Organizáciu Spojených národov (OSN), okrem iného v súvislosti s Dárfúrom a Čadom. Alebo Angelina Jolie, ktorá sa v roku 2007 stala členkou neslávne známej “Rady pre zahraničné vzťahy” (CFR) a je osobitnou veľvyslankyňou UNHCR (Vysokého komisára OSN pre utečencov). Existujú aj dôkazy o rozhovoroch a tajných stretnutiach medzi herečkou a CIA a šéfom britskej tajnej služby MI6. V novinách The U.S. Sun sa v januári 2021 objavil článok experta, ktorý po preskúmaní všetkých dostupných dôkazov dospel k záveru, že Angelina Jolie je aktívna ako špiónka (pozn. prekl.: A. Jolie sa v decembri 2022 vzdala funkcie veľvyslankyne dobrej vôle OSN pre utečencov).

Takto menia neviditeľné sily na pozadí mihotavých obrazových svetov subjektívne vnímanie reality. Sociálne štruktúry a kľúčové procesy sú ovplyvnené a zákerne sa menia pod jemným tlakom pohyblivého obrazu. Preto ani Marlboro Man, ani ryža strýčka Bena, ani kalendár Würth zdobený sporo odetými modelkami nie sú dodnes spoločensky prijateľné. Naopak, prijateľnými sú vojna za mier a predčasná sexualizácia detí, školský systém, ktorý si uzurpoval Wokeness alebo i Netflix s jeho kontroverzným seriálmi.

Skrytá averzia hodnotovo orientovaného západného obyvateľstva voči Rusku alebo arabským krajinám bude do istej miery spôsobená aj tým, že sú zloduchmi takmer vo všetkých thrilleroch s príslušnou dejovou líniou.

Hollywood tak nenápadne ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svoje prostredie, svoj životný priestor, príslušnú kultúrnu sféru, spoločnosť a svoje možnosti do budúcnosti. Nehovoriac o “product placemente”, t. j. skrytej reklame veľkých spotrebiteľských značiek, ktorá má takmer v každom filme podvedome motivovať diváka k nákupu.

Až potiaľto sú to však skôr povrchné, dosť zjavné príklady, ktoré ukazujú, ako sa prostredníctvom audiovizuálnej indoktrinácie permanentne mení duch doby, popkultúra a spotrebiteľské správanie. A to bez toho, aby suverén aktívne hlasoval za tieto transformačné procesy. Obrázky sú zbraňou v ére postfaktických médií. Používajú sa proti hlavnému nepriateľovi technokratického neofeudalizmu – vlastnému obyvateľstvu krajiny. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia totiž svetové ministerstvá obrany investujú veľkú časť svojich rozpočtov do boja proti “vnútorným hrozbám”. V asynchrónnej vojne proti vlastným občanom. Nie pre svetový mier.

Výskum NASA v oblasti vojenských projektov

V prípade USA to ilustruje prezentácia vedca NASA Dennisa Bushnella z roku 2001, ktorá sa na 113 stranách venuje takmer výlučne tejto téme – a čo je dôležité, presne datuje začiatok “éry NANO technológií” na rok 2020. Nasleduje rozvrat a masívne sociálne otrasy, ktoré pred dvadsiatimi rokmi podnietili Bushnella predpovedať novú podobu spoločnosti na rok 2025. Vzhľadom na Bushnellovu výskumnú úlohu vo vesmírnej agentúre je jasné, prečo 80 % zdrojov NASA ide na vojenské projekty namiesto skúmania nekonečných priestorov vesmíru – a prečo vláda USA tieto projekty radšej skrýva za nevinnú bielu fasádu “raketoplánov” a mesačných misií, namiesto toho, aby na ne dohliadal Pentagon.

Tých niekoľko málo verejne dostupných prednášok veterána NASA, ktorý je v americkej vesmírnej agentúre zamestnaný od čias programov Apollo, vzbudzuje znepokojenie. V porovnaní s víziami Dennisa Bushnella o transhumanizme a psychologickej vojne sa zdá byť ” mastermind” WEF Yuval Noah Harari, ktorý hovorí o zrušení Homo sapiens, miestami až neškodným. Oblasť výskumu Dennisa Bushnella, ktorého kancelária sa nenachádza na kozmodróme Cape Canaveral, ale vo výskumnom centre NASA v Langley, len kúsok od centrály CIA, jasne ukazuje, akú hrozbu musí vnútorný nepriateľ predstavovať pre mocenský aparát štátu. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa Bushnell zameriava na “civilné systémy trójskeho koňa” – zbraňové systémy, ktoré sa zavádzajú ako civilné projekty. Napríklad v sektore zdravotníctva. Rovnaké strategické ciele sleduje aj americká agentúra DARPA (Defense Advanced Research Projects), kde sa napríklad technológia mRNA už roky skúma v kategórii “biologických zbraní”. Výrobcu mRNA vakcín Moderna možno určite chápať ako “spin-off” ministerstva obrany. Spoločnosť využíva patenty vyvinuté pre armádu ako technológiu platformy pre injekcie COVID-19 a naďalej dostáva milióny od agentúry DARPA.

“Verejno-súkromné partnerstvá” – ako v Hollywoode. Filmový priemysel je totiž – rovnako ako Big Pharma, Big Tech, telekomunikačný sektor a energetický priemysel – skorumpovaný vojensko-priemyselným komplexom. V “kapitalizme zainteresovaných strán” našej doby funguje korporatívna oligarchia ako rozšírený pracovný stôl štátu. Ako ekonomicko-digitálny výkonný orgán technokratického modelu vládnutia. Preto nie je prekvapujúce, že vplyvné kruhy perfídne využívajú inscenované obrazy Hollywoodu na podporu svojich sociálno-inžinierskych snáh.

Rozhlas, televízia, kino, počítač a smartfón sú zbrane hromadného ničenia mediálneho veku.

Prípad “Kanye West” je príkladom toho, ako ďaleko zachádza amorálna vládnuca kasta v šoubiznise, aby zabránila vyvráteniu chiméry, ktorá je ľudstvu prezentovaná ako realita. Americký producent, raper a dizajnér, ktorý si teraz hovorí iba Ye, je jednou z najúspešnejších superhviezd našej éry a medzičasom možno najbohatším Afroameričanom všetkých čias. Donedávna bol vo vzťahu s Kim Kardashian, selfie morom, o ktorej stále nie je známe, ako sa jej vôbec podarilo dosiahnuť takú slávu. Čoho sa “Ye West” dotkol, to sa premenilo na zlato. Aspoň doteraz.

Odkedy v roku 2019 vyhlásil, že našiel cestu k Bohu, a odvtedy čoraz otvorenejšie a nebojácnejšie kritizuje establišment a hudobný priemysel, injekcie mRNA označuje za znamenie Satana, vystupuje proti centralistickým masmédiám a zaujal jasný postoj k medzinárodným “vysokým” financiám, nasleduje jeden shitstorm za druhým. Vystúpenia na Grammy sú zrušené, sociálne siete ako Twitter a Instagram ho pravidelne blokujú, veľké koncerty sú zrušené, dokumentárne filmy sa nevysielajú, značky ako Adidas, Gap alebo Balenciaga jednostranne vypovedajú svoje lukratívne zmluvy o spolupráci so svetovou hviezdou, JPMorgan mu blokuje bankový účet. Systém mu vyhlásil vojnu.

Ak chcete zistiť, kto vám vládne, zistite, koho nesmiete kritizovať.

Treba priznať, že jeho kritika je málo diferencovaná, nešikovne formulovaná a príliš povrchná. Ye totiž obviňuje “Židmi kontrolované” médiá, bankové kartely a farmaceutické spoločnosti zo sprisahania proti ľudstvu, čím sa jeho oprávnená kritika monopolizmu stáva ľahkým terčom kyjaka na antisemitov. V súčasnosti to bije do očí, a to oprávnene, pretože jeho jednorozmernej argumentácii jednoducho chýba obsah. Mal by si prečítať niekoľko kníh predtým, ako pred očami celého sveta spochybní celý systém skorumpovanej oligarchie.

Napriek tomu: v správnych radách amerického hudobného a mediálneho priemyslu sedia predovšetkým ľudia židovského pôvodu, ktorí zarábajú veľa peňazí na rapovej hudbe, ktorá glorifikuje skutočný osud veľkej časti černošského obyvateľstva v getách a väzniciach ako cool “gangsterský životný štýl”. Už v roku 2017 to v jednom zo svojich textov kritizoval afroamerický hudobník Lupe Fiasco. Je tiež pravda, že židovskí bankári patria medzi najvplyvnejších ľudí na svete a že finančný systém USA ovládajú príslušníci príslušného spoločenstva.

Napriek tomu je nerozumné a jednorozmerné obviňovať náboženstvo alebo etnickú príslušnosť za pomery, ktoré Ye v súčasnosti tak nebojácne vyťahuje na verejnosť. Superhviezda si neuvedomuje, že zločinecké korporácie nepoháňajú vierovyznania, ale nenásytnosť. Motivácia, ktorá nepozná politické spektrá, červené čiary ani morálne súradnice.

Už v roku 2016 Ye “vyletel z koľají”, keď vyjadril svoju frustráciu z hudobného priemyslu a mnohých mainstreamových hudobníkov a vyjadril svoj nefiltrovaný názor na spoločenské neduhy. Okrem toho už vyvolal otrasy medzi svojimi kolegami umelcami a v černošskej komunite, keď oznámil, že ako prezidentský kandidát podporí Donalda Trumpa namiesto Hillary Clintonovej.

Nespokojnosť, ktorú Yeovo správanie vyvolalo vo vplyvných kruhoch, bola zrejme jeho záhubou. Podľa oficiálnych zdrojov superhviezda trpí mentálnymi problémami od roku 2016. Diagnostikovali mu bipolárnu poruchu osobnosti a odvtedy sa o ňom hovorí, že nie je príčetný a nedisponuje plnými mentálnymi schopnosťami. V roku 2016 skončil na psychiatrickom oddelení, obliehaný hordou paparazzov a miestnym bulvárom. Jeho zobrazovanie v médiách je odvtedy kontroverzné. Z “miláčika všetkých” sa stal zmätený čudák. Prijatie do psychiatrickej liečebne, povinné opatrenie, ktoré Ye zjavne odmietol vzhľadom na putá, ktoré mal na rukách, keď ho odvážali, zariadil jeho “osobný tréner” – Harley Pasternak -, ktorý vybavil príslušné telefonáty a nechal umelca odviezť ako nesvojprávneho z domu.

Muž v pozadí fasády

Ale kto je Harley Pasternak? Ako sa dostal do situácie, že jeho slávny klient bol uväznený a podrobený psychofarmakám? Bližší pohľad na životopis údajného fitnes trénera objasňuje a ukazuje, ako funguje “systém superhviezd” v Hollywoode. Ye totiž nie je jediným Pasternakovým svetoznámym klientom. Ak sa riadime príbehom populárnych médií, nie je ničím iným ako veľmi úspešným fitnes trénerom a odborníkom na výživu. Ešte pred niekoľkými dňami sa na Pasternakovej stránke na Wikipédii, ktorá bola medzičasom archivovaná, dalo dočítať, že trénuje okrem iných aj tieto superhviezdy:

“Adam Levine, Lady Gaga, Kim Kardashian, Kanye West, Megan Fox, John Mayer, Amy Schumer, Ariana Grande, Jessica Simpson, Julianne Hough, Robert Pattinson, Pusha T, Katherine Langford, Gwyneth Paltrow, Brad Falchuk, Jordana Brewster, Tobey Maguire, Rihanna, Mac Miller, Jennifer Hudson, Gwen Stefani, Usher, Jack Black, Common, Seth Rogen, Robert Downey Jr., Halle Berry, Amanda Seyfried, Kate Beckinsale, Bono, Milla Jovovich, Alicia Keys.”

Pôsobivá klientska základňa. Portfólio celebrít. Človek by si myslel, že tento muž a jeho okolie budú hrdí na slávny okruh svetových hviezd, ktorým radil alebo ich trénoval. O to viac je zarážajúce, že celý zoznam klientov, ktorý sme citovali vyššie, bol z jeho hesla na Wikipédii vymazaný a teraz je dostupný len na stránke www.archive.org. Podozrenie, že príslušné záujmové skupiny majú záujem bagatelizovať jeho vplyv na spomínané superhviezdy, sa ponúka samo. Pasternak totiž v žiadnom prípade nie je len obyčajný fitnes tréner. Svedčia o tom rôzne krátke správy od Pasternaka pre Yeho, ktoré autor nedávno zverejnil na svojom účte na Twitteri, teda krátko predtým, ako bol upravený Pasternakov záznam na Wikipédii. V jednej z týchto správ Pasternak píše:

“Pomôžem ti tak alebo inak. Najprv si spolu sadneme a láskavo a otvorene sa porozprávame, ale nebudeš nadávať a všetko, čo sa povie, bude založené na faktoch, nie na nejakých hlúpostiach, ktoré ti povedal nejaký kamarát alebo ktoré si videl na Twitteri. Druhá možnosť je, že ťa dám znova zavrieť do väzenia, kde z teba tieto sračky dostanú – a ty sa navždy vrátiš do Zombielandu. Stretnutia na hranie s deťmi po tomto nebudú také ako predtým.”

V ďalšej správe sa 45-ročný Pasternak vyhrážal, že ak bude chcieť “vyniesť pravdu na svetlo”, jeho deti mu budú úplne odobraté. Tento agresívny tón nevyvovláva dojem klasického vzťahu medzi klientom a dodávateľom. A to má svoj dôvod, ako to jasne ukazuje Pasternakova profesionálna kariéra. Pasternak totiž pred svojím rozprávkovým úspechom hollywoodskeho VIP trénera pracoval pre kanadské ministerstvo národnej obrany. Presnejšie, pre DRDC (Defense Research and Development Canada). Tam pracoval v “Inštitúte obrany a civilnej medicíny životného prostredia”, vojenskej výskumnej inštitúcii, ktorá sa zaoberá ovládaním a manipuláciou mysle a od 50. rokov úzko spolupracuje s americkými spravodajskými službami – okrem iného aj v súvislosti s dnes už všeobecne známym a nelegálnym programom CIA na ovládanie mysle MKUltra (Central Intelligence Agency), ktorý tieto dve organizácie spustili spolu s britskou spravodajskou službou MI6 pred takmer 70 rokmi.

Pasternak bol zodpovedný predovšetkým za experimenty s drogami na ľuďoch. Sám v rozhovoroch uvádza, ako jeho oddelenie experimentovalo s látkami, ktoré mali vojakov zbaviť potreby spánku a udržať ich bdelých celé dni bez výraznej straty koncentrácie. Ďalšie experimenty sa podľa Pasternaka týkali chemických látok, ktoré vyvolávajú stratu pamäti alebo menia osobnosť testovanej osoby. Presne tými istými príznakmi trpel Ye v roku 2016, keď ho Pasternak nechal hospitalizovať. To pravdepodobne vysvetľuje, čo údajný fitnes tréner myslí pod pojmom “Zombieland”, ktorý používa.

V nedávnom rozhovore, ktorý trval viac ako tri hodiny, Ye opisuje, ako funguje “systém superhviezd”. Autenticky, emotívne a bez zábran. Vysvetľuje, ako sa ho roky snažili manipulovať, formovať a ovplyvňovať. Ako mu zakázali hovoriť a zničili jeho rodinu.

A ako Pasternak pristúpil k drsnejším opatreniam, keď sa čoraz sebavedomejší umelec odmietol zmieriť s pokračujúcou subverziou.

Nemusíte mať radi Ye. Nemusíte súhlasiť s jeho názormi. Ale musíte ich vydržať. Pretože aj keď úroveň jeho informovanosti nie je nijako závratná, jeho rétorika často žiari jednoduchosťou a do cesty sa mu stavia ego – existuje právo na slobodu názoru. A on je na správnej ceste. Aj keď korupcia, imperializmus a monopolizmus sa nedajú obmedziť na jedno vierovyznanie alebo etnickú skupinu. Pretože mocní majú len jedného Boha: Mamona.

Okrem toho treba mať rešpekt pred človekom, ktorý si stojí za svojím presvedčením v časoch incestného umenia, deformovaných priestorov na diskusiu. Ktorý sa v záujme svojej kariéry neskloní a nepodriadi kolektívu. Ktorý sa nepodriadi príkazom svojich finančníkov a ktory ohrozí svoju povesť, obchodné kontakty, bohatstvo, rodinu a napokon aj život, aby bojoval za otvorenú diskusiu, pravdu a mier.

Keď sa ho pred niekoľkými dňami jeden z fanúšikov opýtal, čo si myslí o svojej súčasnej situácii, Ye odpovedal:

“Nemôžu ma kontrolovať! Mohli kontrolovať Lebrona Jamesa, (…) mohli kontrolovať Jay-Z a Beyonce. Mňa ovládať nemôžu! Pozrite sa, neexistuje meno, ktoré by som nespomenul. Spúšťa sa to. (…) Je tu Boh. To je to jediné, čomu slúžim. Moja matka tu nie je. Moja matka bola obetovaná. Michael Jordan, čo s ním? Jeho otec. Je to tak? Bill Cosby, jeho syn? Je to tak? Dr. Dre. Jeho syn? Keď ste v Hollywoode, tak sa tam veľa ľudí nejako stráca. Zdá sa mi, že takéto veci sa stávajú veľmi často, aby kontrolovali, traumatizovali. Chcú profitovať a traumatizovať.”

Fabrika na traumy* Hollywood. Toxické pre umelcov aj divákov. Harley Pasternak pravdepodobne nie je jediný “handler” – voľne preložené z angličtiny: muž pre hrubú prácu – ktorý sa stará o to, aby tvrdohlavé superhviezdy boli v línii. Porovnateľných procesov je množstvo.

Iluzórny svet Olympu celebrít si vyžaduje prísnu kontrolu. Len tak sa dá udržať starostlivo vybudovaný paralelný svet za filmovým plátnom – a udržať civilizáciu pevne pod kontrolou. Bez mediálnej indoktrinácie, všadeprítomnej obrazovky, propagandistických trúb a sugestívnych postulátov o neobjavených diaľkach, arcinepriateľovi, utópii či lepšom živote by bol svet iný.

Bez nanúteného odvádzania pozornosti by sa Homo sapiens možno opäť sústredil na to podstatné – a to má s peniazmi, mocou a vojnou len málo spoločné.

“Filmoví tvorcovia by mali mať na pamäti, že v súdny deň im budú prehrané všetky ich filmy.” (Charlie Chaplin)

* v nemčine znamená der Traum – sen, Traumfabrik – fabrika na sny, Traumafabrik – fabrika na traumy, pozn. prekl.).

Toto dielo je licencované pod licenciou Creative Commons ( Uvedenie autora – Nekomerčné – NoDerivatives 4.0 International ). Môžete ho distribuovať a reprodukovať za predpokladu, že budete dodržiavať licenčné podmienky.

Preklad z nemeckého originálu “Die Schaumfabrik”: Milo s pomocou DeepL

Tento článok vyšiel pôvodne na platforme rubikon.news. Rubikon je časopis pre kritické množstvo. Vychádza v Mainzi a píšu ho nezávislí novinári z celého sveta.

Diskusia k článku: https ://ksbforum.info