UNiverzálne prevzatie moci
Elity sa už neuspokojujú s faktickým a sprostredkovaným riadením udalostí a neskrývane siahajú po svetovej vláde.
Vďaka plodnému manažmentu rozhorčenia v diskusnom priestore dominujú najmä dymové sviečky, slamení panáci a pokusné balóniky. Vedľajšie scény všadeprítomného šialenstva sú odohráváne s najväčším zápalom. Medzitým Organizácia Spojených národov (OSN) zväčša nepozorovane pracuje na tom, aby sa “globálne riadenie” konečne zmenilo na “globálnu vládu”. Je načase sústrediť opozičné zdroje na koreň antidemokratického zla našej epochy.
“Veľký reset” sa uskutočnil včera. Prešlo aj číslo s globálnym očkovacím pasom. Príde. A špirála ochudobňovania poháňaná “zelenou digitálnou ekonomikou” bude nezadržateľne pokračovať. Rovnako ako umelý nedostatok a syntetizácia našich potravín alebo rozsiahly geoinžiniering s jeho nevypočítateľnými dôsledkami pre flóru a faunu.
Rozcvička sa skončila. Výcvikový koronový tábor sa skončil, “globálne riadenie” “verejno-súkromných partnerstiev” sa zaviedlo do každodenného života. Interpretačná elitárska dominancia, technokracia štátu sledovania, doktrína biologickej bezpečnosti, vzdelávanie a názorové médiá, algoritmizovaná cenzúra, revolúcia dopravy, energií a časov, štvrtá priemyselná revolúcia a dystópia QR kódov. Život so “Smombies” a internetovými bublinami namiesto spoluobčanov a zmyslu pre spoločenstvo. “Veľké rozprávanie”, “nový normál”. Všetko už dávno realita.
Áno, bojové pole, na ktorom sa v súčasnosti bojuje o autonómiu a liberálne sociálne vzory, je široké. A aj keď široký triedny boj zhora stráca na dynamike, medzinárodný korporativizmus má dobré pozície, propagandistický a nátlakový aparát je dobre vyladený.
Vďaka sofistikovanému sociálnemu inžinierstvu tak takmer každé spoločenské prúdenie, každý nepokoj a každý prejav emócií slúži neo-feudalistickej transformačnej agende transatlantickej plutokracie. Dokonca aj odpor.
Okrem toho prehnaný masaker diskurzov, údajov a dokumentov v dlhej vojne o pozíciu s byrokratickými veternými mlynmi pohlcuje energiu a viditeľne zahmlieva vnímanie. Častý výsledok: biely šum. Dezorientácia. Divoký akcionizmus, potom vyhorenie. Takto funguje informačná vojna.
Vzhľadom na množstvo frontových línií sa mnohí ľudia snažia dostať na tú, o ktorej sú presvedčení, že môže najviac zmeniť ich osobný život. Alebo tú, ktorá sa im zdá najviac ohrozujúca ich vlastnú existenciu. Inými slovami, manažment rozhorčenia – verzia “divide et impera” podávaná prostredníctvom displejov. Takže zatiaľ čo ľudia na mnohých miestach stále lamentujú nad Veľkým resetom a celkom oprávnene sa rozčuľujú nad tým, že medzinárodné cestovanie už čoskoro nebude možné bez technokraticko-totalitného zdravotného osvedčenia demokraticky nelegitimizovanej WHO skorumpovanej Veľkou farmou, bezmenný protivník na málo viditeľných stranách vyťahuje oveľa nebezpečnejšie zbrane. Globálne platnému zdravotnému pasu sa totiž pravdepodobne ešte dá nejako uniknúť, prinajhoršom tým, že sa prestane cestovať, ale globálne platnému daňovému systému sa dá uniknúť len ťažko.
A práve na tom horúčkovito pracuje Organizácia Spojených národov (OSN), skorumpovaná nástupnícka organizácia Ligy národov, ktorá bola založená v roku 1920 a rozpustená v roku 1946. Pod názvom “Naša spoločná agenda” generálny tajomník OSN António Guterres ešte v septembri 2021, pri príležitosti 75. výročia založenia OSN, oznámil, že chce urýchliť dosiahnutie 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) Agendy 2030. Podľa Guterresa si to naliehavo vyžaduje väčšiu dynamiku. Dôvodom je, že “problémy”, ktoré OSN identifikovala ešte v roku 2015, sa stále nepodarilo vyriešiť. Guterres má na mysli predovšetkým medzivládne dohody, ktoré ešte nepodpísali všetky členské štáty. Z oprávnených obáv o konečnú stratu akejkoľvek národnej autonómie.
Doteraz “globálne riadenie” pozostávalo zo zdanlivo chaotickej, údajne slabo prepojenej siete nadnárodných organizácií: MMF, Svetová banka, UNESCO, WHO, WEF, CFR, IPCC, Chatham House, nespočetné mimovládne organizácie a think-tanky atď. Na to, aby sa z toho stalo to, čo si iniciátori a finančníci OSN a jej približne 60 čiastkových organizácií predstavujú – “globálna vláda” -, je potrebný jednotiaci prvok. A na rozdiel od všeobecného presvedčenia ním nie je medzinárodný očkovací pas, digitálne peniaze centrálnej banky alebo globálne platná jednotná mena, ale globálne platný daňový systém. Len takýto systém mení voľné združenie organizačných jednotiek na štát, predstavuje vládu. Ak sa zavedie na globálnej úrovni, môžeme skutočne hovoriť o svetovej vláde.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, ktoré sužuje korupcia a zlé hospodárenie, súhlasilo s Guterresovým návrhom a teraz plánuje stretnutie s názvom “Summit pre budúcnosť”, ktoré sa má uskutočniť 22. až 23. septembra 2024. V rámci príprav na tento samit pre budúcnosť, ktorý pravdepodobne predznamená akýsi záverečný špurt na ceste k svetovej vláde založenej na zmluvách, sa už v New Yorku v dňoch 18. – 19. septembra 2023 koná “samit o udržateľnosti” (SDG 2023). Podľa Guterresa toto stretnutie, ktoré sa uskutoční o niekoľko týždňov, znamená koniec prvej polovice cesty k dokončeniu Agendy 2030.
Tam hore vo veži moci zo slonoviny sa ponáhľajú. V ústredí OSN už neskrývajú skutočné ciele tejto nadnárodnej organizácie. Napriek korupčným škandálom, ktoré nemohol ignorovať ani mainstream, sa OSN doteraz všemožne snažila vystupovať ako mierumilovný patrón “globálnych spoločných statkov” (GCG), ako ochranca ľudských práv, oceánov, ozónovej vrstvy a Antarktídy. Nové dokumenty z globalistického kruhu vo “Veľkom jablku” – “Our Common Agenda Policy Briefs” – dokazujú, že OSN nemá na mysli nič iné, len sa konečne stať formálnou svetovou vládou.
Pretože po prvé, Organizácia Spojených národov bezostyšne rozširuje svoje mocenské nároky na ďalšie dva “globálne spoločné statky”: vesmírny priestor, ktorý je dôležitý pre bezproblémový dohľad nad planétou (Policy Brief 7), a digitálny priestor (Policy Brief 5). V oboch oblastiach ide o “dominanciu v celom spektre”. Na druhej strane sa “spoločná agenda” využíva na vyvíjanie stále väčšieho tlaku na 193 členských štátov, aby sa úplne podriadili diktátu Valného zhromaždenia OSN, a tým aj vôli anglo-amerických vysokých financií.
To, ako OSN chápe svoju úlohu pri riadení alebo obmedzovaní digitálneho priestoru, sa viac ako jasne ukázalo v priebehu krízy spôsobenej koronavírusom. Ešte v marci 2020 Guterres hovoril o “infodémii” a “informačnom znečistení” a v súvislosti s COVID-19 vyzval na potlačenie nepopulárnych informácií. Dňa 30. apríla 2020 na to nadviazalo “oddelenie OSN pre globálnu komunikáciu” a uviedlo päť opatrení, ktoré má v úmysle prijať na riešenie tejto “infodémie”. V auguste 2022 OSN dokonca oficiálne vyhlásila vojnu “nebezpečným konšpiračným teóriám” a “dezinformáciám”. Na tento účel bola spustená online kampaň “Premýšľaj, kým začneš zdieľať”. Pretože ani koronavírusovú krízu, ani svet tajne neovláda finančná elita, vyhlásili v New Yorku.
A hoci sa medzičasom vykrištalizovalo, že odporcovia opatrení proti koronavírusu mali prakticky vo všetkých svojich kritických pripomienkach pravdu, čo znamená, že sa takmer vôbec nejednalo o dezinformácie, ale o množstvo opodstatnených protiargumentov, Organizácia Spojených národov pokračuje vo svojom boji za interpretačnú suverenitu, ako to zdôrazňujú vyjadrenia Antónia Guterresa počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN v júli 2022.
Tento prístup je známy a je v súlade s plánmi a postupmi Európskej komisie. Všetko, čo nezodpovedá názoru, ktorý prezentuje vrchol potravinového reťazca, je označené buď za dezinformáciu, alebo za nenávistný prejav. Opačné postoje, objektívna kritika a otvorená diskusia sa kriminalizujú. Týmto spôsobom tieto inštitúcie nebojujú proti nenávistným prejavom, ale proti prejavom, ktoré nenávidia. Ide o zriadenie globálneho ministerstva pravdy v orwellovskom štýle. Pozri dokument OSN Policy Brief 8 z júna 2023 s názvom “Informačná integrita na digitálnych platformách”. Alebo už spomínaný Policy Brief 5 z mája 2023 s názvom “Globálna digitálna dohoda”, ktorá sa venuje vytvoreniu “otvorenej, slobodnej a bezpečnej digitálnej budúcnosti pre všetkých” a ktorú podporuje “Sieť globálnej dohody” v Nemecku. Informovaným pozorovateľom je už dávno jasné, že sa dá očakávať presný opak prídavných mien použitých v dúhovo sfarbenom slogane. Parafrázujúc Waltera Ulbrichta: “Nikto nemá v úmysle stavať múr” (v Nemecku legendárny výrok predsedu SED. Dva mesiace po ňom, 13.8.1961 sa začalo s výstavbou berlínskeho múru –pozn. prekladateľa)
Rovnako znepokojujúce sú plány OSN na vytvorenie “platformy pre núdzové situácie”, ktorá by umožnila medzinárodne harmonizovanú reakciu na “komplexné globálne šoky”. Pozri Policy Brief 2 z marca 2023. Nejde o jednoduchý online nástroj určený na zabezpečenie rýchleho poskytovania pomoci v prípade skutočných katastrof, ako sú zemetrasenia, ale o záväzný súbor pravidiel, ktorý núti všetky členské štáty reagovať jednotne na krízovú situáciu vyhlásenú OSN. V dokumente sa ako príklady takýchto “šokov” uvádzajú nasledujúce scenáre: Pandémie, udalosti spôsobené zmenou klímy, narušenie medzinárodných tokov tovaru alebo financií, narušenie kybernetického priestoru, incidenty vo vesmíre a tzv. To, čo OSN predkladá členským štátom na ratifikáciu prostredníctvom tohto nejasne formulovaného návrhu rozhodnutia, nie je nič iné ako bianko šek. Carte blanche pre svojvôľu opojenú mocou. V dokumente sa tiež uvádza, že predmetné “šoky” alebo zosúladená reakcia na ne môžu viesť k obmedzeniu všeobecných ľudských práv – vrátane štrukturálnej diskriminácie alebo iných nespravodlivostí.
Aby bola OSN lepšie pripravená na tieto nejasné hrozby, chce optimalizovať svoje strategické predvídanie. Na tento účel sa má zriadiť “laboratórium budúcnosti”, ktoré bude pravidelne uverejňovať hodnotenia rizík. Deklarovaným cieľom je, aby mal do roku 2027 každý obyvateľ planéty prístup k týmto správam o rizikách a k spomínanej núdzovej platforme. Švédsky vedec a autor Dr. Jacob Nordangard o tom napísal 21. marca 2023 na svojej webovej stránke, ktorá je všeobecne hodná odporúčania:
“Zverejňovanie správ o globálnych rizikách sa uskutočňuje podľa vzoru Svetového ekonomického fóra (WEF), ktoré je partnerom OSN (…), a Nadácie globálnych výziev, ktorá je partnerom panelu OSN na vysokej úrovni pre efektívny multilateralizmus (…), v spolupráci s Inštitútom budúcnosti ľudstva transhumanistu Nicka Bostroma. (…). Úzke prepojenia medzi týmito organizáciami ukazujú, odkiaľ pochádzajú odborné znalosti. V minulom roku Johan Rockström, člen správnej rady Nadácie pre globálne výzvy, spolu s Thomasom Dixonom z kanadského Cascade Institute navrhli vytvorenie medzinárodného výskumného programu o polykríze na podporu Laboratória budúcnosti OSN. Cieľom konzorcia je identifikovať príčinné mechanizmy, ktoré môžu spôsobiť polykrízu, a navrhnúť realizovateľné opatrenia na zmiernenie tohto rizika. (…)
Fyzický svet aj ľudstvo sú vnímané ako systém, ktorý možno ovplyvňovať a riadiť želaným smerom. Inštitút Cascade bol založený krátko po vyhlásení pandémie v roku 2020 prostredníctvom grantu kanadskej nadácie McConnell Foundation s cieľom identifikovať kľúčové opatrenia, ktoré môžu zmierniť zmenu klímy. Rockström, ktorý je členom vedeckej poradnej rady Cascade, určuje hranice ľudskej činnosti aj prostredníctvom Earth Commission v rámci projektu Global Commons Alliance Rockefeller Philanthropy Advisor, zatiaľ čo napríklad Potsdamský inštitút vedie vlastné Future Labs. Dá sa predpokladať, že Rockström aj Dixon budú súčasťou vznikajúceho vedeckého kňazstva, ktoré bude vypočítavať únosnú kapacitu planéty (…) a na základe toho varovať OSN pred globálnymi otrasmi. (…) Všetko úzko súvisí s perspektívnou prácou OSN, ktorej sa venuje Policy Brief 1 – Myslieť a konať pre budúce generácie – publikovaný v rovnakom čase. (…)
Stručne povedané, vzniká tak mechanizmus, ktorý môže byť pre ľudstvo nebezpečnejší ako krízy, ktoré má riešiť. Najmä ak si uvedomíme, že naša individuálna uhlíková stopa sa podľa Rímskeho klubu, Postupimského inštitútu a Global Commons Alliance považuje za takú neudržateľnú, že odôvodňuje vyhlásenie planetárneho núdzového stavu. Túto rétoriku si osvojil dokonca aj generálny tajomník OSN António Guterres. V tejto súvislosti stojí za to pripomenúť “scenár Pevnosť sveta” zo správy ” Veľká transformácia: prísľuby a nástrahy našej doby”, ktorú v roku 2002 vydala skupina Global Scenario Group. Uvádza sa v nej:
Na základe obnovenej organizácie OSN sa vyhlási celosvetový výnimočný stav. Kampaň drvivého násilia, prísneho súdnictva a drakonických policajných opatrení zametie horúce miesta konfliktov a nespokojnosti.”
Vzhľadom na tieto netransparentné prepojenia, vplyv, ktorý si OSN zabezpečila od druhej svetovej vojny, a plány organizácie do roku 2030 je zrejmé, že nechýba veľa k tomu, aby sa prevládajúca ” global governance” konečne zmenila na ” global government” – svetovú vládu, ktorá bola vždy označovaná za konšpiračnú teóriu.
Posledná fáza expanzie impéria bez tváre, na ktoré už demokratické procesy nemajú žiadny vplyv. Byrokratické monštrum, ktoré ovláda kolektív anonymizovaný technokratickými metódami prostredníctvom obrazovky.
Základným kameňom na ceste k neokolonialistickému zotročeniu civilizácie je globálne platný daňový systém. A presne to plánuje Organizácia Spojených národov v dokumente Policy Brief 6 z mája 2023 s názvom Reformy medzinárodnej finančnej architektúry. Počnúc stranou 28 dokumentu organizácia spletitým spôsobom a s použitím obvyklej feel-good nomenklatúry opisuje, ako by mal vyzerať nadnárodný, medzinárodne harmonizovaný daňový systém. V pracovných pokynoch č. 15 až 17 OSN vyzýva svoje členské štáty, aby vytvorili vhodné právne a technické podmienky. Na konci príslušného odseku Globalistická aliancia požaduje:
“Opatrenie 17: Vytvorte nerecipročnú výmenu daňových informácií a mechanizmy, ktoré využívajú rozvojové krajiny. Zverejňujte informácie o skutočnom vlastníctve všetkých právnických osôb. Medzinárodné spoločenstvo by malo vytvoriť mechanizmy na automatické poskytovanie bankových služieb a informácií o finančných účtoch rozvojovým krajinám, ktorým hrozí nezákonné využívanie finančných tokov, a umožniť im využívať existujúce mechanizmy daňovej transparentnosti a zároveň postupne budovať kapacity na to, aby sa stali plnohodnotnými účastníkmi týchto mechanizmov. Medzinárodné dohody by sa mali zmeniť a doplniť tak, aby umožnili miestnym orgánom širšie využívať informácie vymieňané na základe daňových zmlúv, napríklad pri stíhaní nedaňových finančných trestných činov. Ako prvý krok by sa malo zreformovať podávanie správ nadnárodnými spoločnosťami podľa jednotlivých krajín, aby boli informácie verejne dostupné ako súčasť podnikových správ. Krajiny by mali posilniť systémy transparentnosti skutočného vlastníctva so širokým pokrytím a automatizovaným overovaním a zverejňovaním informácií. Takéto registre by predstavovali prelomový vývoj v snahe o správne zdanenie veľkého majetku a nadnárodných spoločností.”
Znie to pompézne a zložito, ale neznamená to nič viac ako toto: Zabezpečiť, aby sa všetky finančné informácie automaticky ukladali a sprístupňovali úradom vo všetkých krajinách, aby sme mohli zastaviť akékoľvek nevýhodné finančné transakcie alebo ich primerane zdaniť – a to na celom svete. Začneme s nadnárodnými spoločnosťami a bohatými ľuďmi. Potom sú na rade občania.
Akokoľvek pochopiteľná môže byť mobilizácia proti globálnemu zdravotnému pasu alebo WHO, proti individuálnemu sledovaniu CO2 a proti vzdelávaciemu procesu, ktorý robí pedofíliu spoločensky prijateľnou, tieto snahy sú príliš obmedzené. Sú bojom proti symptómom nádoru, ktorý sa napriek operácii naďalej šíri, pokusom amputovať ramená hydry, ktorá pri tom neutrpí žiadne podstatné škody. Skutočný problém sa prejavuje o úroveň vyššie. Je to škandálmi zmietaná OSN, ktorú treba zastaviť. Deklarovaným cieľom každého demokratického, dobrovoľníckeho alebo anarchistického hnutia zdola preto musí byť rozpustenie alebo aspoň opustenie OSN, ktorá nie je ničím iným ako neofeudálnou globalistickou konfederáciou angloamerických vysokých financií, a jej nahradenie ligou národov “zdola” založenou na skutočnom medzinárodnom porozumení na rovnoprávnom základe.
Ciele udržateľnosti Agendy 2030, ktoré predstierajú inklúziu, nie sú jediným dôkazom, že plány OSN majú totalitný charakter. Koniec koncov, “právo na bankový účet” alebo “právo na digitálnu identitu” predstavujú skôr povinnosti než základné alebo ľudské práva založené na humanistickom presvedčení.
Dokonca ani Všeobecná deklarácia ľudských práv ratifikovaná rezolúciou OSN v roku 1948 nemá hodnotu papiera, na ktorom je napísaná. Po 29 kvetnatých článkoch o najrôznejších právach to elitný klub v odseku 29.3 dáva jednoznačne najavo:
“Tieto práva a slobody sa v žiadnom prípade nesmú vykonávať v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.”
Po ňom nasleduje záverečný článok 30, ktorý navyše uvádza:
“Žiadne ustanovenie tejto deklarácie sa nesmie vykladať tak, že udeľuje akémukoľvek štátu, skupine alebo osobe právo vyvíjať akúkoľvek činnosť alebo vykonať akýkoľvek čin zameraný na odstránenie ktoréhokoľvek z práv a slobôd uvedených v tejto deklarácii.”
Jasne povedané: každý, kto nemá rovnaké ciele ako OSN alebo sa dokonca odváži proti tejto organizácii vystúpiť, nemá žiadne práva.
