Monopol na jedlo

Práce na kompletnej digitalizácii sú v plnom prúde. Projekty na zavedenie digitálnych peňazí centrálnej banky (CBDC) sa implementujú a testujú všade a neustále dosahujú nové fázy. (1) Digitálnu identitu oznámila pred tromi rokmi šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen. (2) Pritom realizuje program Svetového ekonomického fóra a Svetovej banky, ktorý sa zameriava na väčšiu kontrolu a sledovanie. Zástupca šéfa Medzinárodného menového fondu (MMF) nedávno priznal, že oboje by malo slúžiť na kontrolu správania ľudí. (3) Cesta k totalitnému dohľadu a kontrole obyvateľstva je vystavaná.

Dôležitým a často ignorovaným aspektom tohto programu, ktorý má ľudí priviesť k úplnej kontrole a závislosti, je monopolizácia dodávok potravín. Upozorňuje na to aj finančná analytička a bývalá námestníčka ministra pre bývanie v administratíve Busha 41, ako aj redaktorka Solariho správy Catherine Austin Fitts. (4) Potraviny by sa podľa nej mali využívať ako prostriedok kontroly populácie. Pretože každý človek potrebuje jedlo, je nevyhnutné pre život. Kto kontroluje jedlo, kontroluje aj ľudí. Digitálny menový systém centrálnej banky zároveň nie je tak efektívny, ak existuje voľný tok potravín, ak si veľa ľudí pestuje vlastné potraviny, pretože potom sa dajú obísť peňažné bariéry, ktoré sa majú vystavať pomocou peňazí centrálnej banky. Aby sa umožnil tok potravín, mohli by sa vymieňať alebo sa mohli použiť iné veci ako platidlo,. Ak má kontrola riadne fungovať, musí tomu vládnuca oligarchia zabrániť.

A pracuje sa na tom rôznymi spôsobmi. Napríklad naratív o zmene klímy spôsobenej človekom sa používa na násilné zatváranie malých poľnohospodárskych podnikov. To zažívajú poľnohospodári v Holandsku, ktorí sa už viac ako rok bránia totalitným ambíciám svojej vlády. Vláda plánuje zatvoriť 3 000 fariem, údajne preto, že vypúšťajú príliš veľa dusíka. Ten vraj škodí životnému prostrediu, najmä klíme, a preto sa musí znížiť. Základom je smernica EÚ z roku 2019, ktorá tiež stanovuje, že do roku 2030 by sa malo vyňať 10 percent ornej pôdy v EÚ. (5) 10 % tejto ornej pôdy, teda 220 000 hektárov pôdy, sa má premeniť na “novú prírodu”, ale často sa pôda poskytne aj investorom, aby na nej postavili nájomné byty alebo solárne parky. (6)

Na dosiahnutie tohto cieľa holandská vláda používa kombináciu chleba a biča. Na jednej strane sa snaží, aby sa poľnohospodárom páčilo vzdať sa svojich fariem tým, že ich vykúpi za štedré ceny. Na oplátku sa však musia zaviazať, že už nikdy nebudú pracovať ako poľnohospodári ani v Holandsku, ani v iných európskych krajinách. (7) Ak túto ponuku neprijmú, sú jednoducho vyvlastnení. Nemajú teda na výber.

Nielen v Holandsku, ale aj v Spojenom kráľovstve (8) a USA (9) sa však poľnohospodárom vypláca, aby sa vzdali svojich fariem a prenechali pôdu vláde. V Nemecku by mohlo byť zrušených až 215 000 poľnohospodárskych podnikov, keďže smernica EÚ je záväzná pre všetky členské štáty. (10)

Prácu poľnohospodárov sťažili aj cenové šoky hnojív v dôsledku sankcií, ktoré Západ uvalil na Rusko a Bielorusko – a nie kvôli vojne, ako sa často nepravdivo tvrdí. To viedlo k masívnemu nárastu výrobných cien, čo zasiahlo EÚ, ktorá už bola aj tak postihnutá infláciou. Svoju úlohu v tejto vojne proti poľnohospodárom zohráva aj zaplavenie európskeho trhu lacným ukrajinským obilím. Toto obilie stláča ceny a núti poľnohospodárov predávať obilie lacnejšie, ako v skutočnosti potrebujú. To vytvára tlak na poľnohospodárov, ktorí už často pracujú na úrovni životného minima. Nie je náhoda, že niektoré východoeurópske krajiny po sťažnostiach miestnych poľnohospodárov uvalili embargo na ukrajinské obilie.

K tomu sa pridávajú rastúce ceny CO2, ktoré zdražujú palivá aj elektrickú energiu. (11) Táto cena sa začiatkom roka 2024 opäť zvýši. (12) Jedným z dôsledkov je, že mnohí poľnohospodári už nebudú môcť chladiť svoje čerstvé produkty, pretože ceny elektriny sú príliš vysoké na to, aby sa im to oplatilo. Rastú aj náklady na pohonné hmoty pre stroje potrebné na obrábanie polí, čo by malo viesť k zvyšovaniu cien. Zároveň však veľké obchodné reťazce a diskontné predajne majú monopolné postavenie ako nákupcovia mnohých výrobkov, a preto môžu často diktovať ceny poľnohospodárom. Pod rastúcou finančnou záťažou by mnohí z nich mohli hodiť uterák do ringu.

Pestovanie potravín však nie je sťažené len poľnohospodárom, ale aj súkromným osobám. V minulom roku sa napríklad uskutočnila mediálna kampaň proti súkromným chovateľom kurčiat, ktorí boli obviňovaní zo šírenia vtáčej chrípky. Ťažko povedať, či sa táto vtáčia chrípka skutočne rozšírila, keďže sa opäť použil len nepoužiteľný test PCR. Začína však byť zrejmé, že súkromný chov zvierat má byť sťažený a táto kampaň sa dotýka aj ekologických chovov zvierat. Dôsledkom toho je, že zvieratá sa môžu chovať len v uzavretých priestoroch a nikdy nie vonku, kde sú potenciálne vystavené prenášačom chorôb, teda divým zvieratám. (13)

Továrenský chov a pestovanie plodín organizujú veľké korporácie. Tieto korporácie, ktorých najväčší predstavitelia, poľnohospodárske skupiny Cargill, Tyson Foods, JBS a National Beef Packing, pochádzajú z USA, už čakajú na prevzatie podielov na európskom trhu. Tieto spoločnosti sú podporované finančnými manažérmi Blackrock a Vanguard, ktorí dúfajú v obrovské zisky. (14) Tento vývoj do veľkej miery zorganizovalo Svetové ekonomické fórum (WEF), ktoré ešte v roku 2013 zriadilo takzvané inovačné centrá pre potraviny. (15) WEF sa dokonca spojilo s OSN, aby tento vývoj posunulo vpred. Samozrejme, v ich jazyku sa to nazýva inak. Opisuje sa to ako “inkluzívna inovácia, ktorá napĺňa potreby všetkých zainteresovaných strán v potravinovom systéme”, čoho výsledkom je, že “nikto nezostane bokom”. Zainteresované strany, t. j. akcionári, sú investori a korporácie, a teda v konečnom dôsledku oligarchovia a zberači kapitálu. Jedine ich potreby by sa mali brať do úvahy, nie potreby obyvateľstva. Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vydala spolu s WEF 2022 aj dokument, z ktorého nejasných slovných spojení možno vyčítať, že revolúcia vo výrobe potravín sa má uskutočniť najmä prostredníctvom technológií a digitalizácie. (16)

Mark Rutte, dnes už bývalý holandský premiér a chránenec WEF, túto myšlienku len chválil. Prisľúbil, že túto iniciatívu bude financovať niekoľko rokov a že zriadi koordinačnú radu. Jej úlohou by bolo “koordinovať úsilie regionálnych centier a koordinovať ho s globálnymi procesmi a iniciatívami, ako je napríklad samit OSN o potravinových systémoch”. Medzi oficiálnych partnerov tejto koordinačnej rady patria okrem holandskej vlády aj Rabobank, Unilever, PepsiCo, Master Card a najväčšia svetová agrochemická spoločnosť Syngenta. To znamená, že niektoré z najväčších svetových potravinárskych spoločností prejavujú záujem o špecifickú reorganizáciu výroby potravín, ktorú má WEF na mysli.

Svoju úlohu zohráva aj Rockefellerova nadácia. V roku 2020, len mesiac po vyhlásení pandémie koronavírusu, uverejnila dokument s názvom “Reset the Table: Meeting the Moment to Transform the U.S. Food System” (Vyčistime stôl: Vychádzajúc v ústrety momentu transformácie potravinového systému USA). Dokument sa už zaoberal viacerými škodami na dodávkach potravín spôsobenými tzv. pandémiou, škodami, ktoré v čase uverejnenia správy ešte neexistovali a ktoré sa ani nedali predvídať. Už názov dokumentu však silne pripomína heslo Klausa Schwaba o “veľkom resete”. (17) Rockefellerova nadácia potom v správe odporúča zásadnú reorganizáciu potravinárskeho sektora. Celé to majú financovať filantropi, ktorí to samozrejme robia z čistej dobročinnosti.

Zároveň si má digitalizácia nájsť cestu aj do výroby potravín. Zásobovanie sa má uskutočňovať výlučne prostredníctvom online platforiem. A práve tu vstupuje do hry známy oligarcha Bill Gates. Jeho nadácia Bill and Melinda Gates Foundation je hlavným akcionárom práve takejto online platformy, online supermarketu Picnic. (18) Dôsledkom toho niekoľko pobočiek tejto spoločnosti minulý rok počas protestov poľnohospodárov v Holandsku ľahlo popolom.

Bill Gates sa prostredníctvom svojej nadácie dlhodobo podieľa na transformácii potravinárskeho sektora, ako píše indická fyzička, environmentálna aktivistka a nositeľka alternatívnej Nobelovej ceny Vandana Shiva v správe “Gates to a Global Empire over Seed, Food, Health, Knowledge and the Earth. Správa o globálnych občanoch”. (19) Dlhodobo obhajuje používanie digitálnych technológií, umelej inteligencie a syntetických potravín, ako je umelé materské mlieko z laboratória alebo laboratórne vypestované mäso, a aktívne pracuje na realizácii týchto vecí tým, že ich finančne podporuje.

To však nie je všetko, Bill Gates sa už roky snaží získať kontrolu nad semenami prostredníctvom svojich investícií do chemických spoločností, ktoré vyrábajú a patentujú semená, a do zdanlivo neziskových organizácií. (20) Osivá, ktoré tento priemysel vnucuje malým poľnohospodárom, vytláčajú pôvodné, lokálne prispôsobené odrody v prospech globálneho masovo vyrábaného produktu, ktorý sa tiež spolieha na umelé hnojivá a pesticídy, ktoré tieto korporácie tiež vyrábajú a predávajú. Poľnohospodári si musia pri každej sejbe kupovať osivo od spoločností, pretože majú zakázané opätovne vysádzať plodiny, ktoré vyprodukovali. Týmto spôsobom sa drobní indickí poľnohospodári dostali do závislosti od korporácií a mnohí z nich sú teraz veľmi zadlžení, pretože si nemôžu dovoliť platiť ceny za osivá. To vedie k masívnemu nárastu počtu samovrážd medzi indickými drobnými poľnohospodármi, ktorí zoči-voči horám dlhov nevidia iné východisko. Okrem toho dochádza k strate biodiverzity, pretože nespočetné staré odrody, ktoré sa šľachtili po stáročia a sú dobre prispôsobené príslušnej lokalite, sa vytláčajú v prospech menej početných, slabších a náchylnejších odrôd. To všetko sa označovalo heslom “zelená revolúcia”, ktorá viedla k ochudobneniu biodiverzity a k monokultúram v Indii, Mexiku a na Filipínach. Zapojila sa aj Svetová banka, ktorá sa snažila o to, aby sa výskum rozmanitosti, napríklad ryže, prerušil a zbierky rozmanitých semien sa zrušili.

Podobný vývoj zaznamenala aj Afrika. Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov tam bola a je aktívna aj pod hlavičkou “Aliancia za zelenú revolúciu v Afrike (AGRA)” spolu s Rockefellerovou nadáciou, údajne na podporu potravinovej bezpečnosti. Tá sa má dosiahnuť zvýšením výnosov, a tým zvýšením príjmov rodín. Projekty financované touto nadáciou však tento cieľ úplne minuli. (21) Skupina AGRA poskytla jednu miliardu dolárov, z ktorých dve tretiny pochádzajú od Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov. Tento program, rovnako ako v Indii, viedol poľnohospodárov k tomu, že sa vzdali tradičných odrôd a stali sa závislými od patentovaných osív, umelých hnojív a pesticídov, a tiež zabezpečuje poľnohospodárom výrobu pre svetový trh namiesto miestneho trhu. (22) Kritici považujú tento prístup za chybný, pretože vytvára viac problémov, ako ich rieši. Patria k nim environmentálne problémy, rastúce používanie pesticídov, zadlženosť, znižovanie biodiverzity a rastúca závislosť od korporácií. Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov sa podieľa aj na prijímaní zákonov, ktoré kriminalizujú skladovanie semien po zbere. Cieľom je udržať poľnohospodárov v závislosti od korporácií. Celkovo nadácia za posledných 17 rokov investovala do poľnohospodárskych projektov viac ako 6 miliárd amerických dolárov, z toho väčšinu v Afrike. (23)

Z toho jasne vyplýva, že oligarchovia a priemysel už dlho pracujú na tom, aby monopolizovali celé svetové poľnohospodárstvo a urobili poľnohospodárov od nich závislými. Teraz sa má ešte viac zmonopolizovať. Potraviny sa už nebudú pestovať na poli, ale šľachtiť v laboratóriu. Či už ide o mäso z laboratória, hmyz z hmyzích fariem alebo umelé materské mlieko, stále väčšia časť potravín sa má vyrábať synteticky.

Zaujímavé je, že o laboratórne vyrobené mäso má záujem aj mäsový priemysel, pretože by jednoducho odpadli mnohé náklady na ustajnenie, pôdu, dopravu a porážku. Stoja za tým veľké korporácie, ktoré len čakajú, kedy sa tento spôsob výroby stane ziskovým. Okrem iných sú na palube aj Cargill a Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov. (24)

V budúcnosti však už ani zelenina nebude rásť na poliach. Namiesto toho sa bude pestovať vo veľkých továrňach v tzv. halovom poľnohospodárstve. Ako to vyzerá, ukázal Marijn Poels vo svojom dokumentárnom filme “Návrat do raja”. (25) Rastliny rastú na polystyréne pod umelým UV svetlom, pokropené len živnými roztokmi. Podľa výrobcov je tento systém ekologický, pretože rastliny vo vnútri hál nenapáda hmyz, a preto nie je potrebné používať žiadne pesticídy. Tento typ potravín preto môže niesť označenie ekologický. Do tohto konceptu investoval americký gigant Walmart (26), v ktorom má zasa Bill Gates podiel 1,32 miliardy dolárov. (27) Americký oligarcha investuje aj do robotizácie výroby potravín. Príkladom je spoločnosť Iron Ox, v ktorej skleníkoch roboty a umelá inteligencia riadia takmer všetko. (28) Do tejto spoločnosti investovala napríklad aj Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov. (29)

Navyše Bill Gates je najväčším vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v USA. V priebehu rokov skúpil prostredníctvom svojej spoločnosti Cascade Investment farmy po celej krajine a v súčasnosti vlastní približne 100 000 hektárov pôdy. Spoločnosť platí za pôdu nadpriemerné ceny, čím zvyšuje ceny pôdy a vytláča z trhu menšie farmy. (30) Oligarcha nekupuje túto pôdu preto, že by mal takú spaľujúcu vášeň pre poľnohospodárstvo. Je to jednoducho podnikanie, ktoré rôznymi spôsobmi monopolizuje vo svojich rukách. Tento monopol je spôsob, ako z potravín urobiť zbraň proti ľuďom. Prostredníctvom likvidácie malých a stredných fariem, závislosti poľnohospodárov od veľkých korporácií, financovania start-upov, ktoré úplne industrializujú výrobu potravín a prenášajú ju do laboratória, sa v čoraz menšom počte rúk koncentruje nielen výroba, ale aj distribúcia prostredníctvom monopolných online platforiem. To je tiež hnacou silou zákazu alternatívnych potravín v mnohých krajinách.

V kombinácii s digitálnou menou centrálnej banky, digitálnou identitou a systémom sociálnych bodov bude v budúcnosti malý počet ľudí môcť určovať nielen to, kto a kde smie pestovať potraviny, ale aj to, kto a aké potraviny smie nakupovať. Každému, kto nebude dodržiavať pravidlá, nebude si aktualizovať predplatné očkovania alebo sa inak vzoprie vôli oligarchie, alebo jednoducho vyjadrí nepopulárny názor, bude jednoducho odrezaný prístup k potravinám. Keďže je čoraz ťažšie a zakázanejšie vypestovať si vlastné potraviny, nemôžete sa takto osamostatniť a ste závislí aj od digitálnej meny centrálnej banky.

Alternatíva k laboratórnym a priemyselne vyrábaným potravinám jednoducho nemá existovať. Týmto spôsobom by sa mohli ľuďom podávať aj látky, ktoré v skutočnosti požívať nechcú, napríklad látky mRNA. Už teraz sa intenzívne skúma ich podávanie napríklad prostredníctvom šalátu a inej zeleniny. (31) Jedlé vakcíny sa však nemusia obmedzovať len na látky mRNA. Môžu byť založené aj na iných geneticky modifikovaných rastlinách. (32)

Na programe je aj vakcinácia zvierat pomocou mRNA. Napríklad istá izraelská spoločnosť pracuje na vývoji orálnej mRNA vakcíny pre krevety. (33) Tá sa nakoniec dostane aj k ľuďom. Vakcinácia mRNA sa už v obmedzenom rozsahu používa u ošípaných, prinajmenšom v USA, aj keď zatiaľ nebola povolená. (34)

Monopolizácia potravinárskeho sektora preto nie je len veľkým biznisom. Skrýva v sebe nebezpečenstvo úplnej kontroly ľudstva malou oligarchickou kastou, ktorá môže aj takýmto spôsobom ľuďom vnútiť gény mRNA. Ľudia budú nútení ich akceptovať jednoducho preto, že neexistuje žiadna alternatíva. Toto hromadenie moci sa presadzuje pod rúškom ochrany klímy, keďže všetky tieto vývojové trendy a prístupy sa predávajú ako opatrenia na boj proti klimatickým zmenám, a tak dostávajú ekologickú, udržateľnú, a teda bezalternatívnu podobu. Týmto spôsobom sa všetci ľudia na svete dostávajú do nového feudalizmu, v ktorom vládne niekoľko oligarchov a ľudia sú od nich závislí, a tak ich môžu ovládať a kontrolovať a nútiť ich, aby spotrebovávali ich tovary a vynálezy. Tento vývoj treba zastaviť. Inak stratíme aj posledný kúsok slobody, ktorý nám ešte zostal.