Hitlerovo protinemecké vedenie vojny

Ilustrácia: z filmu “Lutna” režiséra Andrzeja Wajdu

O začiatku a priebehu 2. svetovej vojny na základe faktov a súvislostí, ktoré sa zvyčajne neuvádzajú v oficiálnej histórii “víťazov” ani “porazených”.

Československo v roku 1938, Poľsko v roku 1939, Holandsko, Francúzsko a Belgicko, Veľká Británia v roku 1940, Sovietsky zväz v roku 1941 predstierali, že Nemecko je schopné víťaziť.

Ten, kto ako najvyšší veliteľ – Hitler- zároveň udržiava vojnový konflikt vo Francúzsku, Veľkej Británii, Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Dánsku, Nórsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Sovietskom zväze, Československu, Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku, Juhoslávii, Grécku, Tunisku, Líbyi a Egypte a vyhlasuje vojnu USA, má za cieľ porážku Nemecka. Jeho údajní protivníci mu to pomohli zamaskovať.

Československý prezident spolu s Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskom súhlasil s okupáciou svojej krajiny Nemeckom v roku 1938, na začiatku svetovej vojny v Európe.

Poľsko viedlo v rokoch 1920/21 úspešnú dobyvačnú vojnu proti Sovietskemu zväzu. V roku 1934 uzavreli poľská a nemecká vláda pakt o neútočení. Nasledovala kultúrna dohoda medzi dvoma vládami, ktoré nenávidia Židov a “antisemitizmus”. Kapituláciu Poľska pred agresorským Nemeckom 28. septembra 1939, štyri týždne po začiatku vojny, treba považovať za koordinované^[1] úsilie poľskej, britskej, francúzskej, sovietskej a nemeckej vlády. Údajné vybavenie poľskej armády starodávnymi zbraňami a napríklad ich samovražedné útoky na koňoch proti nemeckým tankom dokazujú zradu poľských vodcov, ale nie zvláštnu bojaschopnosť nemeckých útočníkov. Po nemeckej invázii ukázali Veľká Británia a Francúzsko, v rozpore so dohodami, svojim nezaútočením voči na západných hraniciach nechránenému agresorovi Nemecku svoju politiku.

Keď 10. mája 1940 napadlo Nemecko Francúzsko, Belgicko a Holandsko, boli ešte stále vybavené o 20 % väčším počtom lepších obrnených vozidiel^[2] a mali aj 20 % prevahu nad Nemeckom, pokiaľ ide o počet vojakov, ale napriek tomu kapitulovali.

“Francúzsky generálny štáb ignoroval letecké prieskumné fotografie, ktoré ukazovali nemecký postup v Ardenách.”^[3] Môj strýko postupoval do Francúzska s papierovými maketami tankov.

Príčinou francúzskej bleskovej porážky bola politika francúzskej vlády a jej splnomocnenca generála Henriho Philippa Petaina, nie však účinnosť nemeckých vojnových operácií. A len vďaka týmto vyfabrikovaným porážkam napadnutých štátov sa mohol zastrieť jeden z cieľov Hitlerových rozkazov, porážka Nemecka.

Britské námorné a letecké sily znemožňovali akúkoľvek objektívnu nemeckú možnosť presadiť sa. A 370 000 britských vojakov po boku francúzskych jednotiek v západnom Francúzsku mohlo ľahko zlikvidovať priemysel a dopravu na západe Nemecka, keď nemecké tanky po 10. máji 1940 prenikli do Francúzska.

Josif Stalin zámerne umožnil Adolfovi Hitlerovi dosiahnuť vynikajúce počiatočné úspechy v Sovietskom zväze (pozri kapitolu o Osvienčime)^[4].

Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom 22. júna 1941 poskytol Hitler Japonsku v júli 1941 záruku na poskytnutie pomoci^[5]. Tento krok oznámil už v lete 1941 pri udeľovaní Rytierskeho kríža Georgovi Michaelovi: “Vojnu rozhodnú Američania. Musia si len vybrať správny čas na vstup do vojny.”^[6]

11. decembra 1941 Hitler vyhlásil vojnu USA. Zaručil tak odporcom vojny a národnými socialistami prenasledovaným osobám, že Nemecko vojnu prehrá.

Hitler zabránil porážkam protivníkov:

V Dunkerque v roku 1940 prepustil 347 000 uviaznutých britských vojakov na slobodu do Veľkej Británie.
Hitler 26. 8. 1940 nariadil – odchyľujúc sa od predchádzajúcej stratégie útokov na strategické ciele vo Veľkej Británii -, aby sa neútočilo na vojenské letiská a radarové stanice, ale na civilné ciele v Londýne.^[7]
Britské radarové veže v Doveri slúžili na detekciu nemeckých lietadiel už hlboko vo Francúzsku. Vzhľadom na ich výšku ich nemeckí okupanti na francúzskom pobreží Lamanšského prielivu videli voľným okom. Zostali nedotknuté.^[8]
Od prípadného dobytia Moskvy upustil.
Invázia do Sovietskeho zväzu bez zimného oblečenia bola sebazničujúca.
Keď bol Leningrad 8. 9. 1941 bezmocne k dispozícii nemeckému Wehrmachtu na dobytie, zakázal jeho dobytie a nariadil stiahnutie nemeckých tankov. Za mestskými hradbami Nemci nechali sprevádzkovať elektráreň, ktorá zásobovala mesto elektrickou energiou.^[9] Obliehatelia teraz 900 dní sledovali zásobovanie a dianie v trojmiliónovom meste. Jeden môj pacient napríklad povedal, že mal možnosť vidieť hotové tanky T-34, ktoré opúšťali tamojšiu továreň. Mali zakázané na nich strieľať, pretože továreň mala byť po vojne použitá na výrobu traktorov.^[10] Do 27. januára 1944 zomrel 1 milión obyvateľov na epidémie (syndróm “Muselmänner”) alebo hlad. Dva milióny preživších sa potom dočkali odchodu nečinných pozorovateľov, zatiaľ čo ľudia z iných častí Sovietskeho zväzu boli privezení do Nemecka na nútené práce.
Presadil obkľúčenie a konečné zabitie 250 000 nemeckých vojakov pri Stalingrade v roku 1942 sovietskymi vojskami spolu so zúčastnenými generálmi napriek všetkým argumentom nepodplatených, nič netušiacich veliteľov vojsk. Nemecké diaľkové prieskumné lietadlá Ju-88 už 2 mesiace pred obkľúčením odfotografovali rozmiestnenie obrovského počtu sovietskych obkľučovacích jednotiek.
V severnej Afrike zariadil nezmyselným rozkazom o zotrvaní zajatie 250 000 vojakov “Afrika Korpsu” USA a Veľkou Britániou.
Krátko pred inváziou 6.6.1944 dal vyčistiť oblasť vylodenia spojencov v Normandii na francúzskom pobreží od protilietadlových diel. Už v roku 1943 tam musel jeden möj pacient namiesto funkčných mín zapichovať do zeme kusy kovu, “pre nedostatok munície”.^[11] V deň invázie bola bojová sila nemeckých jednotiek eliminovaná starostlivou nečinnosťou. Keď sa Hitler 6. júna 1944 skoro ráno dozvedel, že USA a Veľká Británia sa vylodili v Normandii, povedal Jodlovi a Keitelovi:
“Páni, som rád, že sa Angloameričania konečne rozhodli vylodiť vo Francúzsku, a to tam, kde sme ich očakávali. Teraz vieme, na čom sme. Uvidíme, čo bude ďalej.” Keď sa k nim pripojil Göring, Hitler ho pozdravil: “Göring, počul si? Dnes ráno sa Angloameričania konečne vylodili vo Francúzsku, presne tam, kde sme ich očakávali! Tade ich opäť vyhodíme!”[12]
Nechcel, aby sa do nemeckých rúk dostali atómové bomby, nepoužil chemické zbrane. Zakázal vývoj a používanie biologických zbraní. Nemecko bolo svetovým lídrom vo výrobe všetkých troch druhov zbraní ABC (atómové, biologické, chemické (pozn. prekladatela).

Poznámky a zdroje:

Poľský otec jedného z mojich pacientov utiekol v roku 1939 z tábora pri Neusse spolu s ďalšími 3 000 vojnovými zajatcami. Všetkých 3 000 sa bez problémov dostalo do Veľkej Británie (J. S.). To bolo možné len v spolupráci s najvyššími nemeckými orgánmi.
V júni 1940 boli vo Varšave osobne Hitlerom podpísané ochranné listy slávnostne odovzdané 18 ” serióznym Židom”, ktorí mali riadiť obchody v Nemecku (Institut für Nachkriegsgeschichte. Dokument o spoluúčasti Židov na konečnom riešení židovskej otázky. Deutsche Hochschullehrer Zeitung 4, 1967:26-8). ↑
Engeli J. Francúzsko 1940. Baden 2005. zv. I + II. 644 u. 88p., cit. podľa Heller D. Frankreichs strategische Schwäche. Neue Zürcher Zeitung 18.4.2006:7; Kurowski F. Panzertechnik 1939-1945, Viedeň 1990: 51-2 uvádza 2 574 nemeckých tankov, z toho 450 českého pôvodu, proti 4 800 britsko-francúzskym tankom.
May E. Podivné víťazstvo. Londýn 2000, citované vo Frankfurter Allgemeine Zeitung 15.5.2001:10. ↑
Rabineg Ch. Pravdivý príbeh: Adolf Hitler, “Najväčší generál všetkých čias?” Arte 22.01.2019, 20:15. Recenzia filmu Oliver Jungen. Frankfurter Allgemeine Zeitung, 22.01.2019 ↑
“… hoci sovietske vedenie vedelo od polovice júna (1941, pozn. aut.) nielen deň, ale aj presnú hodinu (zvýraznil Falin) invázie… V prvý deň bojov bolo zničených 1 811 sovietskych lietadiel (z toho 1 489 na zemi), ale len 35 nemeckých bolo zostrelených a asi 100 poškodených … . … 30. júna ešte 3 143 sovietskych, ale len 669 nemeckých lietadiel…” (Falin V. Druhý front. Mníchov 1997:205-6). Po mesiaci boli dva milióny sovietskych vojakov mŕtvych, milión vojakov sa stalo vojnovými zajatcami. ↑
Japonsko však nezaútočilo na Sovietsky zväz z východu, umožnilo všetkým sovietskym silám nerušene pochodovať proti Nemecku, dokonca ani nezačalo brániť zásobovaniu Sovietskeho zväzu zo strany USA cez Vladivostok. Japonsko však zaútočilo na americké vojnové lode, ktoré sa po Pearl Harbour priplavili na dostrel japonských lietadiel, a začalo vojnu so vzdialenými USA. ↑
KvW, priateľ Georga Michaela ↑
Fowler G. The Barnes Review 1995, Feb. 3-13. ↑
Deighton L. Unternehmen Adler. Die Luftschlacht um England. Bayreuth, Hestia:48 ↑
Rudert H. Ako lekár pred Leningradom. List redakcii FAZ, 13.02.2014 ↑
Už 8. 12. 1940 Hitler nariadil, aby sa pri plánovanej invázii do Sovietskeho zväzu nezničil zbrojný priemysel. Palomino M. The Genesis of the Russian Campaign 1940 – 1941. Internet. ↑
P.B. ↑

Úryvok z knihy Bankári nad hákovým krížom / Cieľ financovateľov Adolfa Hitlera (Bankiers überm Hakenkreuz / Ziel der Geldgeber Adolf Hitlers, Köln, 2010)

Zverejnené s priateľským povolením autora. Preklad z nemeckého originálu: Milo