Nedávno sa v diskusii Off Guardian debatovalo o tom, či je súčasná vlna vojen ” reálna”.

Názory boli ostro rozdelené. Dalo by sa povedať, že binárne.

Pri čítaní mi napadlo, že predtým, ako môžete viesť zmysluplnú diskusiu o tom, či je niečo “reálne” alebo nie, musíte sa dohodnúť na definícii tohto slova.

Čo je “reálne” v súvislosti s vojnou?

Naša štandardná definícia sa dá zhrnúť ako situácia, v ktorej sa oligarchie/monarchie dvoch alebo viacerých štátov rozhodnú súperiť o nejakú pôdu alebo zdroje tým, že vyšlú zástupné armády poslušných proletárov, aby bojovali a umierali za svojich pánov. Po prijateľnom časovom intervale sa za “víťaza” považuje tá strana, ktorej proletári zomreli v najmenšom počte alebo ktorá si udržala najviac strategického územia. Môže sa obnoviť mier, zatiaľ čo víťazní oligarchovia/monarchovia si užívajú svoju korisť.

To je klasická definícia “reálnej” vojny, ako sa nám odporúča ju chápať, a väčšina vojen z minulosti sa rozoberá v rámci tohto chápania. Zvyčajne sa na bojujúce strany uplatnia ďalšie, často falošné morálne binarity, ale to nič nemení na základnej koncepcii toho, čo “reálna” vojna obnáša.

Ale čo keď sa situácia trochu zamotá?

Čo ak oligarchovia a monarchovia vidia vo vojne aj iné výhody než len prostriedok na získanie pôdy alebo bohatstva?

Čo ak má oligarchia A doma nejaké sociálne nepokoje a chce svojich výtržníkov umlčať, a tak sa rozhodne vtrhnúť na územie oligarchie B a chvíľu tam kaziť veci, kým sa na sociálne nepokoje nezabudne? Alebo čo ak je to zložitejšie a oligarchia A má sociálne nepokoje, ale zároveň sa chce dostať k niektorým krásnym prírodným zdrojom oligarchie B?

Je následný konflikt “reálnou” vojnou?

Pravdepodobne väčšina z nás by povedala, že áno. Vojny sú chaotické veci, ktoré sú poháňané mnohými vzájomne sa prelínajúcimi motívmi a tlakmi.

Ale čo ak potom aj oligarchia B vidí výhodu v rozpútaní tejto vojny – pretože aj ona má doma sociálne nepokoje atď. atď.

Tak si obe strany vymyslia v podstate falošný casus belli proti tej druhej a spustia svoje armády do zóny zabíjania.

Je táto vzájomne výhodná oligarchická vojna ešte “reálna”?

A čo keby sa oligarchovia stali trochu sofistikovanejšími v hodnotení triednych záujmov a porozprávali sa o vzájomnom prospechu a dohodli sa, že hoci je pre nich vojna momentálne dosť užitočná, neradi by sa z nej zbláznili a riskovali, že sa im veci vymknú z rúk, takže budú mať nejaké základné pravidlá, ktoré zabezpečia, že zomrú len tí, čo sú nahraditeľní, a celá najdôležitejšia infraštruktúra a všetky oligarchické majetky zostanú nedotknuté.

Sme ešte oprávnení definovať akékoľvek následné krviprelievanie ako “reálnu” vojnu?

Smrť je určite reálna.

Ale smrť nie je definíciou vojny.

Definíciou vojny je konflikt.

Dve oligarchie, ktoré sa vzájomne dohodli, že pošlú svojich proletárov, aby sa navzájom zabíjali z obojstranne výhodných dôvodov, sú pravdepodobne pravým opakom konfliktu.

Takže – bola by to ” reálna” vojna – alebo masové vraždenie z pohodlnosti?

Nemyslím si, že ide o sémantickú alebo triviálnu otázku.

Zdá sa, že už v roku 1948 mal Eric Blair sofistikovanejšie chápanie aplikácie vojny, ako má väčšina z nás dnes. V knihe 1984 definuje svet, v ktorom vládnuce elity troch hlavných mocenských blokov chápu vzájomný prospech z večnej vojny, ktorá

• upevňuje mocenskú štruktúru
• spotrebúva zdroje a vytvára (alebo ospravedlňuje) ich neustály nedostatok
• vytvára binárne myslenie a lojalitu voči systému.

Dobre si uvedomuje, že táto večná vojna je v skutočnosti vertikálna, nie horizontálna – je to globálna vojna globálnych elít proti vlastnému obyvateľstvu.

V minulosti vládnuce skupiny všetkých krajín, aj keď si mohli uvedomiť svoje spoločné záujmy a obmedziť tak ničivosť vojny, bojovali proti sebe a víťaz vždy drancoval porazeného.

V našich časoch ale proti sebe vôbec nebojujú. Vojnu vedie každá vládnuca skupina proti svojim vlastným občanom a cieľom vojny nie je dosiahnuť alebo zabrániť dobytiu územia, ale udržať štruktúru spoločnosti neporušenú…”

–George Orwell, 1984

A samozrejme z toho vyplýva, že stabilita všetkých mocenských blokov závisí od toho, aby si to nikto neuvedomil a nepriznal.

Je vojna v knihe 1984 “reálna”?

Skutočné raketové bomby padajú na skutočných ľudí (väčšinou proletárov). Na uliciach sa prelieva skutočná krv. Viac nevie ani Winston, ani čitateľ. Sú ohlasované víťazstvá reálne? Došlo k deklarovaným bitkám? Julia v románe si myslí, že nie.

“V niektorých ohľadoch bola oveľa bystrejšia ako Winston a oveľa menej podliehala straníckej propagande. Keď raz náhodou v nejakej súvislosti spomenul vojnu proti Eurázii, zaskočila ho ležérnym vyhlásením, že podľa jej názoru sa vojna nekoná. Raketové bomby, ktoré denne dopadali na Londýn, pravdepodobne odpaľovala samotná vláda Oceánie, “len aby udržala ľudí v strachu”. To bola myšlienka, ktorá mu doslova nikdy neprišla na um.”

–George Orwell, 1984

Má Julia pravdu? Nevieme a v konečnom dôsledku je to možno jedno. Či už sú boje len príbehom, alebo sú skutoční proletári posielaní bojovať proti sebe a zomierať, za vykonštruovaným konceptom konfliktu sa skrýva nepriznaná zmluva o vzájomnom prospechu –

a to robí z “vojny” lož v jej samotnej podstate.

Základnú lož, ktorá umožňuje tyraniám Oceánie, Eastázie a Eurázie udržiavať sa v rovnovážnom stave.

Ako ďaleko sme dnes od definície vojny podľa Erica Blaira?

Myslím si, že je to jedna z hlavných otázok našej doby. Pretože “vojna” je v tejto dobe nevyhnutnosťou v mainstreame a aj vo väčšine alternatívnych médií.

Hovorí sa nám, aby sme si vybrali stranu a že rozdelenie je jednoduché – medzi správnym a nesprávnym, dobrom alebo zlom.

Ale pozor – VŠETKY strany, z ktorých si môžeme vybrať, sú na osi X. A ŽIADNY z populárnych príbehov sa nepozerá oveľa ďalej ako na klasickú predstavu o tom, čo je alebo môže predstavovať vojna. Národ A proti národu B. Jeden dobrý, druhý zlý. Jednoduchá binárna sústava. Koniec.

Dokonca aj návrh, aby sme sa pozreli za hranice príbehu A verzus B, je zosmiešňovaný ako “anti[sem vložte preferovaný výraz] propaganda.

Dokonca aj poukázanie na zjavné znaky pokračujúcej spolupráce a vzájomného prospechu medzi týmito “stranami” sa považuje za poburujúce a nevyhnutne vás obvinia z toho, že ste “troll CIA” alebo “Putinov bot” od ľudí, ktorí sa zdajú byť skutočne neschopní oslobodiť svoje myslenie od binárneho systému.

Stačí to?

Je Post-covidová éra a to, čo nám prezradila o tom, ako úzko v skutočnosti spolupracujú naše vládnuce triedy v zákulisí, dosť reálna?

Budeme naďalej jednoducho ignorovať skutočnosť, že práve v čase, keď pandemický príbeh zlyhával, prišla prvá zo série vojen, ktorá zázračne prevzala všetky aspekty tohto zlyhávajúceho príbehu a znovu ich oživila?

Ak sa oligarchia A a oligarchia B môžu vzájomne dohodnúť, že budú klamať o pandémii a v dôsledku toho vyvraždia svoje vlastné obyvateľstvo v prospech svojich vlastných záujmov, prečo sa bránime uvažovať o tom, že by mohli začať vojnu alebo sériu vojen a vyvraždiť si navzájom obyvateľstvo z rovnakého dôvodu?

Ale nie, od roku 2022 dostávajú vaši zvolení psychopatickí gangstri úplnú milosť od vypytovania, všakže.

V čase vojny zlí bajonetujú deti a dobrí zachraňujú mačiatka.

A VY ste vždy na strane anjelov.

To vie predsa každý.

Skúste túto chlácholivú realitu spochybniť a spustí sa lavína rozhorčenia a morálneho pohoršenia.

Čože, ty tvrdíš, že zabíjanie detí bajonetmi je v poriadku?

Naozaj chceš, aby umieralo viac mačiatok?

Myslím si, že aktívne pomáhame podporovať pokračovanie vojny tým, že sa odmietame pýtať na jej potenciálne motívy, ktoré presahujú úroveň povrchnosti.

Ak všetko, čo robíte, je, že kúpite jeden z tých pohodlných zjednodušených príbehov a konzumujete ho a stále znova prežúvate, domnievam sa, že máte len malé právo vyjadrovať ľútosť nad stratami na životoch. V skutočnosti potenciálne aktívne podporujete pokračovanie násilnej smrti tým, že posilňujete naratív, ktorý ju ospravedlňuje.

Samozrejme, že oligarchia A aj oligarchia B chcú, aby ste to robili. Chcú, aby ste mávali vlajkou (ktoroukoľvek z nich, je im jedno, ktorou), a vynakladajú veľa peňazí a úsilia na vytváranie propagandy na mnohých úrovniach, aby vás o tom presvedčili.

Chcú, aby ste uverili ich definícii vojny ako horizontálneho konfliktu a ničomu inému.

Chcú, aby ste sa pozerali na vrahov, ale nie na to, kto im dal do rúk zbrane.

Chcú, aby ste plakali nad masakrami, ale nikdy sa nepýtali, prečo to pre vás televízia natočila.

Chcú, aby ste sledovali videá, na ktorých vybuchujú anonymné tanky alebo drony likvidujú nemenované osoby na neidentifikovaných miestach, ale nechcú, aby ste sa pýtali, kto platí produkčné tímy, aby vysielali tento nekonečný prúd vojnového porna doplnený zvukovou stopou akčných filmov.

Nechcú, aby ste premýšľali o osi Y. Nechcú, aby ste si spomenuli na definíciu vojny Erica Blaira.

Určite nechcú, aby ste vojnu vnímali ako vzájomnú dohodu medzi vládnucimi elitami o vyvražďovaní proletárov pre ich pohodlie, zábavu a zisk.

Myslím si, že keď to tak začne vnímať dosť z vás, možno sa zdvihnete a odídete z kina ešte pred koncom predstavenia.

A začať spomínať na včerajšok. A pozerať sa na širšie súvislosti. A premýšľať o svojich vlastných myšlienkach.

---

Článok vyšiel v angličtine na platforme Off Guardian pod názvom “War in the New Normal – slaughtering your Proles for convenience, fun & profit“

Preklad: Milo s pomocou DeepL