Nenávisť voči židom/”antisemitizmus” sa zobrazuje ako tisícročia trvajúce sprisahanie vražednej nenávisti nežidovských osôb voči židovským osobám.

Je nenávisť voči židom

• 1. vrodená, patologická psychická reakcia nežidovských osôb na normálne správanie židovských osôb?

Alebo je to

• 2. normálna reakcia na vrodené patologické správanie židovských osôb?

Alebo je to

• 3. umelo vytvorená zločinná reakcia na normálne správanie židovských osôb?

Ad 1: “Antisemitizmus” označujú publicisti a publicistky za najrozšírenejšiu, vrodenú duševnú chorobu. Podľa nej nežidovskí obyvatelia Zeme majú mať vrodenú, brutálne chladnú ochotu masakrovať svojich židovských spoluobčanov[1].

Ako môže byť nenávisť voči židom vrodená? Ktorá vlastnosť židovských osôb by mohla vyvolať vrodenú nenávisť u nežidovských osôb? Označenie “žid” je takmer v každom jazyku iné. Nenávisť voči židom preto nemôže inštinktívne vychádzať zo zvuku tohto slova. Fyzické vlastnosti židovských osôb, ako je farba vlasov, tvar lebky, nosa, farba pleti atď., nemôžu vzbudzovať takúto cielenú nenávisť voči židom – “antisemitizmus”. Pretože vyvraždené boli rovnako židovské osoby s krátkym nosom ako aj s dlhým nosom. Hanobené a vraždené boli svetlovlasé aj čiernovlasé židovské osoby. Turecké, jemenské osoby s údajne typicky židovským vzhľadom však vraždené ani nenávidené neboli.

Žiadna vrodená nenávisť voči židom – “antisemitizmus” neexistuje

Ad 2: Podľa ľudí, ktorí nenávidia židov, je príčinou útokov a vrážd spojených s nenávisťou voči židom – “antisemitizmu” vrodené správanie židovských osôb.

Po mnoho generácií však spolu normálne žili napríklad islamskí, kresťanskí, hinduistickí, konfuciánski a židovskí ľudia. V Perzii/Iráne, Grécku, Malej Ázii, Iraku, Etiópii, Egypte, v severnej Afrike 2 600 rokov, v Ríme 2 200 rokov, v Španielsku približne od roku 200 pred n. l. do roku 1100 n. l., v Osmanskej ríši a v USA od roku 1492. V Nemecku od roku 1800 do roku 1900. Vraždy a masakre sú páchané na normálnych spoluobčanoch, obľúbených a neobľúbených susedoch alebo neznámych spoluobčanoch, ktorých vôbec nemožno nenávidieť. Niekedy uvádzaný percentuálny nárast kriminality medzi židovským obyvateľstvom, napr. v New Yorku, v Holandsku, v západnom Nemecku, sa takmer nikdy neuvádzal ako dôvod masakrov a prenasledovania. Často nadpriemerná hospodárska zdatnosť židovského obyvateľstva, jeho schopnosť ponúkať výhodne tovar, je oceňovaná, nie nenávidená. Moc, vplyv, vynaliezavosť a hospodársky úspech, ktoré sa židovským osobám pripisujú , sú obdivované a sú dôvodom na napodobňovanie, zriedkavo na závisť, ale spravidla nie na nenávisť. Povinnosť platiť vysoké úroky z pôžičiek zobratých z banky môže niekedy viesť k činom zúfalstva, ale nie k takmer štyritisícročnému nepriateľstvu.

Nenávisť voči židom – “antisemitizmus” – teda nie je reakciou na všeobecné každodenné aktivity židovských osôb.

Ad 3: S výnimkou šírenia moru až do 17. storočia (pozri nižšie) niektorými židovskými osobami boli nežidovské osoby opakovane podnecované k nenávisti a vraždeniu miliónov židovských osôb počas 3 800 rokov. “Profesionálni protižidovskí agitátori” útočili na židov s úradným súhlasom v Alexandrii pamfletmi a prejavmi[2] “, profesionálni antisemiti a demagógovia […] podnecovali davové vášne proti Židom”[3], uvádza dvakrát americký historik Marcus. Nábožensky predpísané sobášne, stravovacie a šabatové zákazy židovskému obyvateľstvu egyptskí, grécki a rímski historici[4] opisovali ako “Nenávisť k cudzím” (misoxenia) a “Nenávisť k ľuďom” (misanthropia) charakterizujúcu výlučne židov[5], napr. aj Tacitus: “Židia nenávidia všetkých ostatných ľudí ako nepriateľov. S cudzími ľuďmi nejedia ani nespia. A hoci sú mimoriadne žiadostivou rasou, zdržiavajú sa pohlavného styku s cudzinkami. Medzi sebou nemajú nič zakázané.”[6]

1.5.1 Tvrdenia, ktoré vyvolali nenávisť voči Židom

Najmä tieto tri, po tisícročia opakované, zovšeobecňujúce tvrdenia vyvolali nenávisť voči židovskému národu:

• Židia sú vyvoleným Božím národom, sú predurčení na ovládnutie sveta a sú vrodene mimoriadne inteligentní, (pozri kapitolu o rasizme niektorých vedúcich osobností judaizmu […]) “Marx, Freud, Einstein”. Nežidom je vštepovaná myšlienka, že nie sú vyvolení Bohom, že sú vyčlenení zo skupiny múdrych ľudí a géniov, že sú nezvratne menejcenní a určení na to, aby boli ovládaní. “Židia” sú údajne všemocnou skupinou, ktorá vládne svetu a cielene ho vedie do nešťastia.
  
• Židia údajne ničia a zosmiešňujú náboženské symboly, ktoré sú pre nežidov posvätné (neúcta k bohom v Grécku a Ríme, “svätokrádež hostie” v stredoveku). Údajne vraždili a mučili deti (“rituálne vraždy”).
  
• Približne 2 300 rokov bolo “Židom” opakovane písomne vyčítané šírenie chorôb, napríklad moru, za účelom získania kontroly.

Vytváranie bezmocnosti, “Protokoly sionských mudrcov”

Od nábožensko-politického zrovnoprávnenia židovských osôb s kresťanskými v Európe v dôsledku Francúzskej revolúcie je publikovaná zodpovednosť slobodomurárov a iluminátov za Francúzsku revolúciu a plánované ďalšie revolúcie[7]. Taliansky dôstojník Jean-Baptiste Simonini v roku 1806 tvrdil, že židovstvo malo rozhodujúci vplyv na slobodomurárstvo[8].

Od roku 1894, ale najmä od roku 1919, kedy boli miliónkrát rozšírené “Protokoly sionských mudrcov”, sa tvrdí, že ždia sú všemocní. “Protokoly sionských mudrcov”[9] popisujú svetovú nadvládu, ktorá všetko ovláda[10], a uvádzajú banálne kroky a metódy na podmanenie štátov. Nikde sa však neuvádza, odkiaľ pochádzajú obrovské finančné zdroje potrebné na opísané ovládanie vzťahov s verejnosťou, potrebné na financovanie vojen a na zavádzanie látok modifikujúcich vedomie.

Šírenie týchto “Protokolov” od roku 1905 a 1919 reprezentuje techniku vytvárania strachu, pocitu bezmocnosti, vytvárania ochoty pasívne prijímať alebo slepo vnímať všetko ťažké ako niečo vytvorené židovskými zlými mocnosťami. Ilumináti[11], jezuiti, Výbor 300, Sionskí mudrci, B’nai Brith, Broederbond, Bilderberg, Opus Dei, CIA, Mosad, Trilaterálna komisia, Rada pre zahraničné vzťahy (CFR) sú synonymami tejto techniky psychologického paralyzovania respektíve amoku.

Benjamin Disraeli v roku 1844 klamal: “Svetu vládnu celkom iní ľudia, ako si to predstavujú tí, ktorí nie sú v zákulisí.”[12]

V roku 1844 Karol Marx vo svojom voči židom nenávistnom článku “K židovskej otázke” napísal, že Židia sú morálne skazení a ovládaní medzinárodnou finančnou špičkou[13].

V roku 1885 Theodor Herzl vykreslil “niekoľko ľudí”, príslušníkov židovského národa, so svetovou všemocnosťou:

“Existuje niekoľko ľudí, ktorých finančné nitky sa prepletajú celým svetom. Existuje niekoľko ľudí, ktorí spôsobujú pluie et le beau temps v najdôležitejších životných podmienkach národov. Ale každý vynález prospieva len im, každá bieda zvyšuje ich moc. A na čo túto moc využívajú? Dali sa do služieb nejakej morálnej myšlienky, alebo dokonca slúžia len svojmu ľudu, ktorý tak trpko trpí? […]

Bez nich sa nedá viesť vojna ani uzavrieť mier. Vo svojich chamtivých rukách majú úvery štátov a firmy jednotlivcov. Nové vynálezy musia žobrať ponížené pred ich dverami a s arogantnou nadradenosťou vynášajú súdy o potrebách svojich blížnych.”[14]

Walther Rathenau v roku 1909 vyhlásil: “Tristo mužov, z ktorých každý pozná každého, riadi hospodársky osud kontinentu.”

Jacob Brafmann, Morning Post, The Times (8. mája 1920), Henry Ford, Alfred Rosenberg a Ulrich Fleischhauer boli mimoriadne aktívni pri šírení “Protokolov sionských mudrcov”, ktoré boli v miliónových nákladoch preložené do 26 jazykov.

Najvýznamnejší mysliteľ CFR Walter Lippmann v roku 1921 vykreslil obraz “triedy” zásobovanej tajnými informáciami, ktorá nepodlieha demokratickej kontrole a slúži skrytým cieľom:

“[…] všeobecný záujem […] môže riadiť len špecializovaná trieda, ktorej osobné záujmy presahujú miestne problémy. Táto trieda je vyňatá zo zodpovednosti, pretože koná na základe informácií, ktoré nie sú majetkom spoločenstva; v situáciách, ktoré široká verejnosť nechápe […] ľudia, ktorí v súčasnosti vykonávajú moc, nezlyhávajú v reflexii vôle ľudu, pretože vo väčšine faktických otázok takáto vôľa neexistuje, ale vykonávajú moc na základe koncepcií, ktoré sú pred voličmi skryté.”[15]

Od druhej polovice 19. storočia sa publicisticky začal šíriť obraz rozpadajúceho sa, netvorivého, chamtivého, zbabelého národného charakteru tmavých, okrúhlych, zdeformovaných Židov v protiklade ku konštruktívnemu, tvorivému, veľkorysému, hrdinskému národnému charakteru svetlých, modrookých, vysokých, úzkolebečných Árijcov, Germánov, Nemcov.

---

Poznámky

1. Najmä nežidovskí Nemci majú mať údajne vrodenú túžbu vraždiť židovské osoby. Goldhagenova “téza o výsostne antisemitskom a vyhladzovacom národnom charaktere Nemcov” (Frankfurter Allgemeine Zeitung, 15. apríla 1996) bola publikovaná miliónkrát bez súdneho zásahu za podnecovanie k nenávisti.

   80 miliónov nežidovských obyvateľov Nemecka a všetci ich potomkovia majú mať “večnú” povinnosť platiť za záujmy Izraela kvôli vraždám miliónov Židov v rokoch 1933 až 1945. Povinnosť platiť sa zdôvodňuje ako “tradícia viny”, “osobitná zodpovednosť Nemcov”, “stála povinnosť voči pozostalým”, “večná zodpovednosť”, “kolektívna hanba” a podobne. Marcel Reich-Ranicki (literárny kritik propagovaný nemeckými médiami — pozn. prekladateľa) v roku 2009 beztrestne vyriekol: “Strach z nemeckého barbarstva, ako som napísal aj vo svojej autobiografii, ma sprevádzal celý život.” (Frankfurter Allgemeine Zeitung. 18.04.09: V rozhovore s Marcelom Reichom-Ranickým). ↑

2. Marcus R., Antisemitism in the Hellenistic-Roman World in Pinson KS, ed. Essays in Antisemitism. New York, 1946:72 ↑
3. Marcus R., Antisemitism in the Hellenistic-Roman World in Pinson KS, ed. Essays in Antisemitism. New York, 1946:69 ↑
4. napr. Hekataios (300 v. Chr.), Manetho (285 – 246 v. Chr.), Lysimachos (200 v. Chr.?), Posidonius von Apamea (135 – 51 v. Chr.), Cicero (106 – 43 v. Chr.), Apollonius Molon (100 v. Chr. – 15 v. Chr.), Diodurus Siculus (49 v. Chr.), Apion (25 v.Chr. – 45 n. Chr.), Pompejus Trogus (um Chr. Geburt), Charemon (10 n. Chr. – 80 n. Chr.), Martal (40 – 104), Tacitus (58 n. Chr. – 120), Petronius Juvenal (67 – 145), Tertullian (150 – 220). ↑
5. Schäfer P. Judenhaß und Judenfurcht. Die Entstehung des Antisemitismus in der Antike. Berlin, 2010:31-56 ↑
6. Historiae 5, 1+2 ↑
7. Abbe Barruel. Memoire pour servire à l’histore du Jacobinisme. 1797 und John Robison. Proofs of a Conspiracy against all the Religions and Governments of Europe, carried on in secret meetings of Freemasons, Illuminati and Reading Societies. 1798, citované v Cohn N. Warrant for Genocide. 1967, 27-33. ↑
8. Cohn 27-33 ↑
9. Údajne sa stali prístupnými, pretože posol zásielku nechal ležať. ↑
10. Je pravda, že nežidovské obyvateľstvo v európskych a severoamerických štátoch má v priemere relatívne menej majetku a moci ako Židia. Ale kolonizácia veľkých častí sveta, ktorú uskutočnili európske štáty pod vedením židovských osôb (pozri kapitolu o metódach vedenia vojny), bola do značnej miery zvrátená. Obyvatelia ľudnatých krajín, ako sú Čína, Bangla Desh, Brazília a Nigéria, sa zrejme vydajú vlastnou cestou.↑
11. Ich program sa vraj stal dostupným preto, lebo posla Lanzeho v júli 1785 zasiahol blesk. ↑
12. Conningsberg 1844 ↑
13. Marx K. Zur Judenfrage. Deutsch Französische Jahrbücher, 1. Bd; Feb 1844, in Karl-Marx-Friedrich Engels-Werke, Band I:347-377 || Marx K. 04.01.1856, Auszüge, zitiert von Silberner E. Sozialisten zur Judenfrage. Berlin, 1962 ↑
14. Herzl T. Zionistische Schriften. Bd I:238/9, Wien 1885 ↑
15. Lippmann W. Public Opinion. New York 1921, citované v Ploppa H. Der Klub der „Weisen Männer“. 19.08.2008 ↑

---

Úryvok z knihy Morde alle Jubeljahre – Urheber und Methoden von Massenmorden (“Vraždy v rokoch jubileí – Páchatelia a metódy masového vraždenia”) 2017, ISBN 978-3-9817891-1-9, Kolín nad Rýnom

Materiál podlieha autorským právam.

Preklad z nemčiny: MilosL

Zverejnené s priateľským dovolením autora.

Titulná ilustrácia: Rimania nesú trofeje zo zničeného jeruzalemského chrámu, Titov oblúk, Rím, po roku 81